Záznam z prednášky o islamofóbii

Univerzita Komenského sprostredkovala prednášku profesora Henka Dekkera z Leidenu na tému Islamofobia a jej korene. Prednáška sa uskutočnila 18.1.2008 o 13.00 na FiF UK v budove na Gondovej ulici 2, v miestnosti č. 236. Prednáška bola v anglickom jazyku (bez tlmočenia) a uskutočnila sa vrámci projektu Excelentná univerzita (viac na www.exu.sk), ktorý je spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu.

Report z prednášky sa nachádza pod pozvánkou.

Záznam z prednášky

Prof. Dekker na začiatok vyzdvihol dôležitosť témy citáciou iného autora odborného článku, ktorý tvrdí, že prosperita, bezpečnosť a budúcnosť Európy záleží na jej vzťahu s Moslimami. Ťažisko prednášky bolo na prezentácií prieskumu o postoji holandskej mládeže vo veku od 15 do 17 rokov k Moslimom, ktorý viedol profesor Dekker. Podľa slov profesora je cieľová skupina podstatná pre budúce formovanie postojov v Holandsku, pretože postoje nadobudnuté v tomto veku sa do dospelosti už zásadne nemenia.

Ďalej vyzdvihol, že negatívne postoje holandskej mládeže ovplyvňujú aj reakciu protistrany, teda moslimskej mládeže, ktorá sa môže cítiť odmietnutá spoločnosťou, čo môže vyústiť do jej radikalizácie.

Na začiatku prieskumu sa autori stretli s problémom zadefinovania pojmu islam a Moslim pre skúmanú skupinu. Aj keď existuje veľa podôb islamu, ktorý Moslimovia praktizujú, holandská mládež toto nerozoznáva. Moslimov si identifikuje podľa ich pôvodu, teda ako Turkov a Maročanov.

Teórie islamofóbie použité pre výskum

1 Priamy kontakt

Táto teória je založená na hypotéze, že čím širší kontakt má väčšinová skupina s menšinovou, tým je menší strach a obava, ktorú minoritná skupina vyvoláva. Naopak, ak väčšinová skupina má nedostatok kontaktu s menšinovou skupinou, prináša to veľa mýtov, ktoré ústia do negatívnych postojov k menšinovej skupine.

2 Socializácia

Ide o naučené zvyky, ktoré skupina preberá z prostredia ako sú rodina, škola a médiá. Ak sa hypoteticky cez socializantov šíria protiislamské postoje, tieto sú preberané ďalej prijímateľom.

3 Interferencia

3.1 Nadobudnutý strach

Väčšinová skupina získa reálny strach z menšiny založený na reálnych hrozbách ako je strata zamestnania, bezpečnosť a sociálne istoty.

3.2 Sociálna identita

Ako jediná zo spomenutých teórií je sociálna identita emočne založená. Podľa tejto teórie jedinci preferujú vlastnú, napríklad národnú alebo náboženskú identitu pred druhou a tým vznikajú negatívne postoje k druhej skupine.

Potvrdené teórie na základe výsledkov výskumu

Zaujímavým výsledkom bolo, že ženy majú menej predsudkov voči islamu a Moslimom, ako muži.

Podľa výsledkov výskumu teórie, ktoré skutočne ovplyvňujú postoje sú teória priameho kontaktu a nacionálny prístup. Na druhej strane teórie, ktoré výskum nepotvrdil ako relevantné, pri formovaní islamofobických postojov boli socializácia, nízke vedomosti o moslimskej kultúre a nízke sebavedomie.

V záverečnej diskusií Prof. Dekker spomenul, že neverí v koncept xenofóbie ako iracionálneho strachu, ktorý jedinci majú voči všetkému cudziemu. Podľa neho bol tento koncept xenofóbie revolučný v 50. rokoch, keď vedci začali skúmať fenomén radikalizovania a rasizmu. Podľa Prof. Dekkera má nepriateľský postoj voči cudziemu multivrstvovú podstatu, rovnako ako nacionalizmus.

AttachmentSize
pozvanka_dekker_new.pdf66.8 KB