Návrh zmeny TZ - extrémistické paragrafy

Materiál zaradený na rokovanie Legislatívnej rady vlády

Názov:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (pokračovanie z rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky zo dňa 20. novembra 2007)

Číslo materiálu: 22745/2007
Rezort: (R.č.: )
Predkladateľ: podpredseda vlády a minister spravodlivosti
Podnet:
Rokovanie: 04.12.2007, 1. bod programu

http://www.rokovania.sk/appl/lrv.nsf/0/C9B1D15F95DE1CB2C125739C0044C1D0?...
_________________________________________________________________________________________

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č.

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Číslo materiálu:

Predkladateľ: podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR

Vláda

A. schvaľuje

A.1. návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

B. poveruje

predsedu vlády

B.1. predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie,

podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti

B.2. uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky,

podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti

B.3. odôvodniť vládny návrh zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

C. ukladá

podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti a ministrovi zahraničných vecí

C.1. vydanie v Zbierke zákonov prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi

Vykoná: predseda vlády

podpredseda vlády a minister spravodlivosti

minister zahraničných vecí

Na vedomie: predseda Národnej rady Slovenskej republiky
_______

P r e d k l a d a c i a s p r á v a

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a zákona č. 692/2006 Z. z. (ďalej len „návrh“) predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Počas jeden a pol roku platnosti zákona č. 300/2005 Z. z. po obdržaní návrhov a pripomienok sudcov, prokurátorov, advokátov, odbornej, ako aj laickej verejnosti, sa dospelo k záveru, že bude potrebné niektoré ustanovenia všeobecnej časti, ako aj osobitnej časti uvedeného právneho predpisu novelizovať. Zároveň bolo potrebné implementovať do Trestného zákona nové ustanovenia v dôsledku transpozičných záväzkov Slovenskej republiky týkajúcich sa najmä útokov na počítačové systémy a konfiškačnej povinnosti štátu pri harmonizovaných trestných činoch, ktoré sa navrhujú v plnej miere prebrať do Trestného zákona. Záväzky Slovenskej republiky sa týkajú aj v auguste 2007 vládou Slovenskej republiky schválených medzinárodných zmlúv ako je Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005, ktoré požadujú ustanoviť nové skutkové podstaty resp. upresniť znenie už existujúcich skutkových podstát v Trestnom zákone.

Rovnako bolo potrebné sa vysporiadať s odporúčaniami Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (Moneyval) v Podrobnej hodnotiacej správe tretieho kola o Slovensku zo septembra 2006.

Najdôležitejším prínosom navrhovanej úpravy Trestného zákona je zavedenie sankcionovania právnických osôb, ktorých prostredníctvom fyzické osoby spáchali trestné činy. Tým sa uskutočňuje implementácia medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní Slovenskej republiky na zavedenie zodpovednosti právnických osôb v trestnom práve.

Ďalšie navrhované zásadné zmeny sa týkajú systematiky ukladania trestov, nakoľko návrh upúšťa od prísne formálneho spôsobu výpočtu trestu páchateľovi trestného činu a navracia sudcovi možnosť využívať celú škálu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Zmena sa týka aj trestných činov proti životnému prostrediu. Zaviedla sa trestnosť poškodzovania jaskýň. Do týrania zvierat sa zaviedla trestnosť cvičenia zvierat na iných zvieratách a zvýšila sa horná hranica trestnej sadzby na 2 roky. Zásadná zmena sa navrhuje na úseku trestných činov vojenských a proti brannosti.

Návrh sa predkladá s rozpormi s Generálnou prokuratúrou SR, Najvyšším súdom SR, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení a Republikovou úniou zamestnávateľov, ktoré neboli odstránené.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona už bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR 20. novembra 2007; rokovanie bolo prerušené, pokračovanie v rokovaní je naplánované na 4. december 2007. Návrh zákona sa predkladá v znení po zapracovaní pripomienok sekretariátu Legislatívnej rady vlády SR a odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy.
_____________

N á v r h

Zákon z .......... 2007,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z. a zákona č. 218/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Trestnosť činu, jej zánik, zánik trestu a podmienky podmienečného prepustenia a podmienečného upustenia od výkonu zvyšku niektorých trestov sa posudzujú a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa neskôr účinného zákona sa trestnosť činu, jej zánik, zánik trestu a podmienky podmienečného prepustenia a podmienečného upustenia od výkonu zvyšku niektorých trestov posudzujú a trest sa ukladá len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“.

2. V § 5 sa za slová „obzvlášť závažného zločinu“ vkladajú slová „alebo zločinu, ktorým bola spôsobená smrť“.

3. Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý znie:

㤠5a

(1) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových biologických agensov a toxínov, chemických látok (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316),sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), nedobrovoľného zmiznutia (§ 420a), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

(2) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt aj vtedy, ak je spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorej ústredie riadenia je na území Slovenskej republiky. “.

4. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa neprihliadne, ak vzhľadom na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobu páchateľa, mieru jeho zavinenia a jeho pohnútku spôsobuje iba nepatrné zvýšenie závažnosti trestného činu. “.

5. V § 19 sa vypúšťa odsek 2 a súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

6. V § 27 ods. 1 sa slová „v súlade s dosiahnutým stavom poznania“ nahrádzajú slovami „na základe dosiahnutého stavu poznania“.

7. V § 28 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin nedobrovoľného zmiznutia podľa § 420a alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,

a) mala právnu povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn

b) nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je neoprávnené a

c) obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je neoprávnené.“.

8. V § 30 ods. 2 sa za slovo „terorizmu“ vkladajú slová „a niektorých foriem účasti na terorizme“.

9. § 33 sa dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:

„f) zhabanie určenej peňažnej čiastky,

g) zhabanie majetku.“.

10. V § 34 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, vrátane okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá umožňuje uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, alebo ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, ak sa na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby prihliadlo z iného dôvodu ako na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu. Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne ako na priťažujúcu okolnosť, ak sa na ňu neprihliadne podľa § 8 ods. 2. “.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.

11. V § 36 sa za slová „Poľahčujúcou okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

12. V § 37 sa za slová „Priťažujúcou okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

13. § 38 znie:

㤠38

(1) Pri spáchaní zločinu, hoci páchateľ už bol v posledných desiatich rokoch pre zločin potrestaný, zvyšuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu.

(2) Pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu, hoci páchateľ už bol v posledných dvanástich rokoch pre zločin potrestaný, zvyšuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu polovicu.

(3) Pri spáchaní zločinu, hoci páchateľ už bol v posledných dvanástich rokoch pre obzvlášť závažný zločin potrestaný, zvyšuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu polovicu.

(4) Pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu, hoci páchateľ už bol pre obzvlášť závažný zločin v posledných pätnástich rokoch potrestaný, zvyšuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o dve tretiny.

(5) Pri ukladaní trestu podľa odsekov 1 až 4 súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nesmie ani po zvýšení podľa odsekov 1 až 4 prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

(6) Odseky 1 až 4 sa použijú iba na potrestaného, ktorému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

(7) Lehoty podľa odsekov 1 až 4 začínajú plynúť od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.“.

14. V § 39 ods. 2 písm. c) sa za slová „v stave zmenšenej príčetnosti“ vkladajú slová „ktorú si, a to ani z nedbanlivosti neprivodil sám alebo prostredníctvom inej osoby“.

15. V § 39 ods. 2 písm. e) sa za slová „podporovania teroristickej skupiny“ vkladajú slová „alebo jej člena“.

16. V § 39 ods. 3 písm. a) sa slová „podľa § 419 ods. 2“ nahrádzajú slovami „a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4“.

17. V § 39 ods. 4 sa slovo „tretinu“ nahrádza slovom „štvrtinu“.

18. V § 41 ods. 1 prvej vete sa za slová „trestných činov“ vkladá čiarka a slová „ktorých sa dopustil jedným alebo viacerými skutkami“ a v druhej vete sa slová „by bolo“ nahrádzajú slovom „je“.

19. V § 41 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň dva sú zločinmi, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu štvrtinu.

(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním jedným skutkom, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odseku 1, § 42 a 43 sa použijú primerane. V rámci spoločného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom, a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 8.“.

20. V § 42 ods. 2 sa slová „ods. 7“ nahrádzajú slovami „ods. 8.“.

21. V § 45 ods. 1 sa za slová „doba strávená vo väzbe“ vkladá čiarka a slová „zadržaní alebo zatknutí“.

22. V § 45 ods. 3 sa slovo „väzby“ vkladá čiarka a slová „zadržania, zatknutia“.

23. V § 47 ods. 1 písm. b) sa slová „nie je nádej, že by páchateľa bolo možné““ nahrádzajú slovami „ je istota, že páchateľa nemožno“.

24. V § 47 ods. 2 sa za slová „podľa § 188“ vkladajú slová „ods. 2, 3 alebo 4“, slová „§ 201 ods. 2 alebo 3“ sa nahrádzajú slovami „§ 201 ods. 2, 3 alebo 4“, za slová „podľa § 208“ sa vkladajú slová „ods. 2, 3 alebo 4“, za slová „teroristickej skupiny“ sa vkladajú slová „alebo jej člena“ a za slovo „terorizmu“ sa vkladajú slová „a niektorých foriem účasti na terorizme“.

25. V § 50 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová „spáchaný v skúšobnej dobe.“.

26. V § 52 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „spáchaný v skúšobnej dobe.“.

27. V § 57 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd ukladá peňažný trest ako trest samostatný, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody, ktorého výmera nesmie byť nižšia ako dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.“

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

28. V § 58 odsek 2 znie:

„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 alebo § 202, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok alebo jeho časť z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.

29. V § 59 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Rozsah majetku pri ukladaní trestu prepadnutia majetku súd určí primerane okolnostiam, za ktorých bol trestný čin spáchaný, a pri treste prepadnutia majetku podľa § 58 ods.2 aj výške majetku a príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.

30. V § 60 ods. 4 sa slová „z trestného činu“ nahrádzajú slovami „alebo veci pochádzajúce z trestnej činnosti“.

31. V § 66 ods.1 písm. a) sa za slovo „prečin“ vkladajú slová „alebo zločin“.

32. V § 66 ods. 1 písm. b) sa za slová „osobu odsúdenú za“ vkladajú slová „obzvlášť závažný“.

33. V § 67 ods. 1 sa slová „za obzvlášť závažný zločin“ nahrádzajú slovami „na trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov podľa § 47 ods. 2“.

34. V § 67 ods. 3 sa slová „alebo osoba odsúdená na tento trest podľa § 47 ods. 2“ vypúšťajú.

35. V § 68 ods. 4 sa slovo „odsúdenia“ nahrádza slovom „prepustenia“.

36. V § 73 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) v súvislosti s patologickou závislosťou.“.

37. V § 76 ods.1 sa za slovo „zločin“ vkladajú slová „alebo za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201“.

38. V § 78 ods.1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a ak ide o trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201, až na päť rokov.“

39. V § 83 ods.1 sa za slovo „zhabanie“ vkladá slovo „takej“.

40. V § 83 ods.1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) patrí osobe, ktorá vedela, že vec pochádza z trestnej činnosti,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).

41. Za § 83 sa vkladajú § 83a a 83b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠83a

Zhabanie určenej peňažnej čiastky

(1) Zhabanie určenej peňažnej čiastky uloží súd právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, alebo došlo k účasti na trestnom čine návodom alebo pomocou na jeho spáchanie, v súvislosti s

a) výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,

b) výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,

c) výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo

d) zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

(2) Zhabanie určenej peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 25 000 Sk do 50 000 000 Sk. Pri určení výšky zhabania určenej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu.

(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť orgánom verejnej moci Slovenskej republiky alebo cudzieho štátu pri výkone štátnej moci, medzinárodným organizáciám verejného práva a Národnej banke Slovenska.

(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.

§ 83b

Zhabanie majetku

(1) Zhabanie majetku súd môže uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 v súvislosti s

a) výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,

b) výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,

c) výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo

d) zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

(2) Zhabanie majetku postihuje majetok právnickej osoby v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe po skončení konania podľa predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3) Súd pri ukladaní zhabania majetku podľa odseku 1 ako aj pri určení časti majetku podľa odseku 2 prihliada na výšku a povahu získaného prospechu zo spáchaného trestného činu, na predchádzajúce dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných organizačných predpisov, prijatie potrebných opatrení na predchádzanie spáchaniu alebo opakovaniu spáchaného trestného činu a na ďalšie okolnosti podľa § 83a ods.2 druhá veta.

(4) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť orgánom verejnej moci Slovenskej republiky alebo cudzieho štátu pri výkone štátnej moci, medzinárodným organizáciám verejného práva a Národnej banke Slovenska.

(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.“.

42. V § 85 sa za slová „šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163“ vkladajú slová „a § 164“, za slová „ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168“ sa vkladajú slová „a 169“, za slová „všeobecného ohrozenia podľa § 284“ sa vkladajú slová „a § 285“, za slová „poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286“ sa vkladajú slová „a § 288“ za slová „ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301“ sa vkladajú slová „neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302, šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín podľa § 307 a § 308,“ a za slovo „terorizmu“ sa vkladajú slová „a niektorých foriem terorizmu“.

43. V § 86 sa za písmeno c) vkladajú nové písmeno d) a e), ktoré znejú:

„d) zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250, ak páchateľ svojim konaním umožnil podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,

e) machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 267 písm. d), ak páchateľ urobil v čase pred zadaním zákazky dobrovoľne oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o dohode, na základe ktorej sa vyvíja činnosť smerujúca k zadaniu zákazky za cenu, ktorá je v hrubom nepomere s obvyklou cenou,“.

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená f) až h).

44. V § 86 písm. f) sa za slovo „dodatočne“ vkladajú slová „odvedené alebo“ a za slová „vyšetrovania“ sa vkladajú slová „alebo skráteného vyšetrovania“.

45. V § 86 písm. g) sa za slová „teroristickej skupiny“ vkladajú slová „alebo jej člena“.

46. V § 86 písm. h) sa vypúšťa slovo „§ 334“.

47. V § 87 ods. 2 sa za písmenom c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) doba, po ktorú osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 alebo kupliarstva podľa § 367 ods.1 alebo 2, nedovŕšila osemnásty rok svojho veku,“

Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).

48. V § 92 ods. 1 sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:

„a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov,

b) pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,“.

Doterajšie písmená a) až c) sa označujú ako písmená c) až e).

49. § 92 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie sa nezahladí, aj keď odsúdený bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil.“.

50. V § 102 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

51. V § 120 ods. 1 písm. b) sa slová „trestných činoch“ nahrádzajú slovom „trestoch“.

52. V § 122 ods. 2 písm. b) sa na konci pripája čiarka a slová „ktoré mohli zmyslami vnímať tento čin a chápať jeho význam.“.

53. V § 122 ods. 10 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky“.

54. V § 122 ods. 13 druhej vete sa za slová „kým je“ vkladajú slová „vydaný trestný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor alebo do doby, kým je“ a vypúšťajú sa slová „alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu“.

55. V § 124 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

56. V § 125 ods. 1 sa slová „desaťnásobok takej sumy“ nahrádzajú slovami „80 000 Sk“, slová „stonásobok takej sumy“ sa nahrádzajú slovami „800 000 Sk“, slová „päťstonásobok takej sumy“ sa nahrádzajú slovami „4 000 000 Sk“.

57. V § 125 ods. 2 sa slová „v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate“ nahrádzajú slovami „v štvrtej a piatej hlave osobitnej časti s výnimkou ustanovenia § 246 a 247 vyžaduje“.

58. V § 126 ods.2 sa za slovo „exemplároch“ vkladá čiarka a slová „chránených nerastoch a skamenelinách“.

59. V § 127 ods. 1 sa slová „ak nenadobudla plnoletosť už skôr“ nahrádzajú slovami „ak tento zákon neustanovuje inak.“.

60. V § 128 ods. 3 písmeno b) znie:

„b) príslušník Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colník,“.

61. V § 128 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

62. V § 129 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.“

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

63. V § 129 ods. 7 sa za slová „v poskytnutí“ vkladajú slová „finančných alebo iných“.

64. V § 130 ods. 1 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:

„b) peňažné prostriedky na účte,

c) iné majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.“

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená d) a e).

65. V § 130 odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy alebo z dôvodov plnenia určitých úloh na základe rozhodnutia vlastníka v oprávnenom užívaní alebo v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý alebo rozhodnutím vlastníka určený účel alebo za dohodnutých alebo vlastníkom určených podmienok ju vlastníkovi alebo inej určenej osobe vrátiť.

(4) Zmocnením sa veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z moci vlastníka alebo inej osoby.“.

66. V § 130 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie uskutočnenie úmyslu mať v moci vec vo vlastníctve iného ako vlastnú vec bez súhlasu vlastníka veci alebo inej osoby.“.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.

67. § 130 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

„(8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo nedôvodné odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, alebo pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8.augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo

e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8.augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak sa vyrábajú, rozširujú, uvádzajú do obehu, robia verejne prístupnými alebo prechovávajú v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo nedôvodné odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody.

(9) Za extrémistický materiál sa považuje aj replika extrémistického materiálu podľa odseku 8 alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.“.

68. V § 131 ods. 3 sa slová „na ktoré nie je právny nárok“ nahrádzajú slovami „ktoré je nenáležité“.

69. V § 132 sa za odsek 1 vkladá nová odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak ide o prostitúciu vykonávanú na dieťati alebo dieťaťom,

a) uspokojovanie sexuálnych potrieb iného zahŕňa aj iné sexuálne praktiky s dieťaťom, obnaženie pohlavných orgánov dieťaťa určené na sexuálny účel alebo ohanbia dieťaťa, ktoré sa predvádza spôsobom smerujúcim k fyzickému alebo psychickému uspokojeniu, a

b) odmenou sa rozumie aj iné plnenie poskytnuté v súvislosti s uspokojovaním sexuálnych potrieb, sľub odmeny alebo takého iného plnenia dieťaťu alebo inej osobe, alebo také využitie závislosti, odkázanosti, neskúsenosti, osamelosti, stavu núdze, exhibicionizmu alebo pohlavnej žiadostivosti dieťaťa, v ktorého dôsledku sa prostitúcia bezprostredne sprístupní iným osobám bez odmeny.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

70. V § 132 odsek 4 znie:

„(3) Detskou pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie skutočného, predstieraného alebo počítačom vytvorenej podoby sexuálneho správania ako je súlož, iný spôsob pohlavného styku alebo iný obdobný sexuálny styk alebo praktiky s dieťaťom alebo so zobrazením počítačom vytvorenej podoby dieťaťa alebo zobrazenie pohlavných orgánov dieťaťa alebo pohlavných orgánov počítačom vytvorenej podoby dieťaťa určené na sexuálny účel, alebo ohanbia dieťaťa alebo ohanbia počítačom vytvorenej podoby dieťaťa, ktoré sa predvádza spôsobom smerujúcim k fyzickému alebo psychickému uspokojeniu. Za dieťa sa na účely pojmu detská pornografia považuje aj osoba staršia ako 18 rokov, ak sa svojimi telesnými znakmi podobá dieťaťu.“.

71. V § 137 sa vypúšťa odsek 3.

72. Za § 137 sa vkladá § 137a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠137a

Ústredie riadenia

Ústredím riadenia právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie miesto, z ktorého sa riadi činnosť právnickej osoby.“

73. V § 138 písmeno d) znie:

„d) násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, 156 a § 157,“

74. V § 138 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) hrozbou inej ťažkej ujmy,“

Doterajšie písmená e) až j) sa označujú ako písmená f) až k).

75. V § 138 sa za písmeno i) vkladá nové písmeno j), ktoré znie:

„j) s využitím elektronickej komunikačnej siete,“

Doterajšie písmená j) a k) sa označujú ako písmená k) a l).

76. § 139 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa nepoužije, ak je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.“.

77. V § 140 sa za písmenom c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:

„d) v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľným podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá určiteľnosti,

e) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419,“.

Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená f) a g).

78. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:

„140a

Trestné činy extrémizmu sú trestné činy podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám určiteľným rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou podľa § 424a a trestné činy spáchané z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).“.

79. V § 156 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

80. V § 156 ods.4 sa slová „dva roky až päť“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem“.

81. § 157 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(4) Kto v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“.

82. V § 158 sa slová „jeden rok“ nahrádzajú slovami „dva roky“.

83. V § 174 ods.2 sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:

„a) závažnejším spôsobom konania,

b) vo väčšom rozsahu,“

Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d).

84. V § 175 sa slová „osobe mladšej ako osemnásť rokov“ nahrádzajú slovom „dieťaťu.“.

85. V § 176 ods.1 sa slová „osobe mladšej ako osemnásť rokov“ nahrádzajú slovom „dieťaťu.“.

86. V § 179 odsek 2 znie:

„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto

a) zláka, prepraví, prechováva, odovzdá, ponúkne, dodá, príjme alebo prevezme dieťa, hoci aj s jeho súhlasom, na účely prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania, či zneužívania, vrátane pornografie alebo detskej pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, alebo

b) za účelom umožnenia činu uvedeného v písmene a) alebo v odseku 1 vyrobí, zadováži alebo poskytne falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti alebo zadrží, odoberie, ukryje poškodí alebo zničí cestovný doklad alebo doklad totožnosti inej osoby.“.

87. V § 180 ods.1 sa za slovo „adopcie“ vkladajú slová „alebo kto ako sprostredkovateľ v rozpore s predpismi medzinárodného práva upravujúcimi osvojenie detí podvodne získa súhlas s adopciou“.

88. V § 199 ods.1 sa slovo „ženu“ nahrádza slovom „iného“ a slovo „jej“ sa nahrádza slovom „iného“.

89. V § 199 ods.2 písm. d) sa vypúšťajú slová „na žene“.

90. V § 201 ods.1 sa za slová „sexuálne zneužije“ vkladajú slová „alebo kto za takým účelom navrhuje takej osobe osobné stretnutie a pokúsi sa o také stretnutie“.

91. . V § 202 ods.1 sa slová „osobu mladšiu ako osemnásť rokov“ nahrádza slovami „dieťa.“.

92. V § 202 ods.1 sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:

„a) ak taký čin spácha nátlakom alebo hrozbou,

b) ak takou osobou je osoba fyzicky alebo psychicky nedostatočne vyvinutá, postihnutá duševnou poruchou, zdravotne postihnutá, odkázaná, závislá, osamelá alebo v stave inak obmedzujúcom schopnosť alebo možnosť dať slobodný súhlas na vlastné sexuálne správanie, alebo“.

Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d).

93. V § 202 ods.2 sa slová „osobe mladšej ako osemnásť rokov“ nahrádzajú slovom „dieťati“ a za slovom „dieťati“ sa vypúšťa čiarka a slová „ktorá bola k takému konaniu donútená z poslušnosti, nátlakom alebo hrozbou“ sa nahrádzajú písmenami a) až c), ktoré znejú:

„a) ak bolo k takému konaniu donútené z poslušnosti,

b) najmenej s dvoma osobami, alebo

c) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

94. § 208 vrátane nadpisu znie:

㤠208

Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, telesnými trestami, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelania,

c) nútením k žobrote alebo opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž neprimeranú jej veku alebo zdravotnému stavu alebo spôsobilú poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) bezdôvodným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(3) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) z osobitného motívu,

c) hoci bol v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody za taký čin prepustený, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.“.

95. V § 211 ods.1 úvodnej vete sa slová „osobu mladšiu ako osemnásť rokov“ nahrádzajú slovom „dieťa“, v písmene a) sa slovo „ju“ nahrádza slovom „ho“ a v písmenách b) až d) sa slovo „jej“ nahrádza slovom „mu“.

96. V § 211 ods.2 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „alebo kto na sexuálny účel vystaví takú osobu bezprostrednému sledovaniu sexuálneho zneužívania podľa § 201 alebo 202 alebo inej sexuálnej činnosti.“.

97. § 212 vrátane nadpisu znie:

㤠212

Krádež

(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) spôsobí tak malú škodu,

b) čin spácha vlámaním,

c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo drevo z lesného pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,

g) bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, potrestaný alebo prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo

h) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia alebo obradu,

d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo

e) tým, že taký čin zorganizuje.

(4) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c) za krízovej situácie.“.

98. V § 213 ods.4 sa slovo „desať“ nahrádza slovom „osem“.

99. V § 216 ods.1 sa vypúšťajú slová „malej hodnoty“.

100. V § 216 ods.3 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.

101. V § 216 ods.4 sa slovo „sedem“ nahrádza slovom „osem“ a slovo „dvanásť“ sa nahrádza slovom „pätnásť“.

102. Za § 220 sa vkladá § 220a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠220a

Výroba a držba náradia na krádeže motorových vozidiel

(1) Kto neoprávnene vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva prostriedok, náradie, iný predmet, alebo počítačový program prispôsobený a určený na prekonanie uzamykacích mechanizmov motorového vozidla alebo na prekonanie elektronického zabezpečenia motorového vozidla, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.

(3) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania alebo ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

103. V § 221 ods.4 sa slovo „desať“ nahrádza slovom „osem“.

104. V § 228 odsek 1 znie:

„(1) Kto ako podnikateľ, štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo prokurista podnikateľa alebo inej právnickej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene podnikateľa alebo inej právnickej osoby, čo aj z nedbanlivosti,

a) bez zodpovedajúceho finančného krytia investuje do stratového obchodu,

b) príjme alebo poskytne z hľadiska majetkových možností právnickej osoby nevýhodný úver,

c) na škodu veriteľa právnickej osoby zničí, poškodí, daruje, zatají alebo inak odstráni čo aj len sčasti majetok tejto právnickej osoby,

d) väčšiu časť príjmu z podnikania právnickej osoby použije na vlastnú osobnú spotrebu,

e) príjem z podnikania právnickej osoby vloží čo aj len sčasti do lotérií, hier alebo stávok,

f) použije poskytnutý úver v rozpore s jeho účelom, alebo

g) vykoná nad rámec obvyklého podnikateľského rizika obchod alebo operáciu, ktoré nesúvisia s jeho obvyklou podnikateľskou činnosťou alebo také konanie umožní, a tým fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osobe spôsobí alebo umožní spôsobiť úpadok a tak vo väčšom rozsahu zmarí alebo umožní zmariť uspokojenie jej veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.

105. V § 228 ods.2 sa slovo „e)“ nahrádza slovom „g)“.

106. V § 228 ods. 3 sa za slovo „spôsobí“ vkladajú slová „alebo umožní podnikateľovi alebo inej právnickej osobe spôsobiť“.

107. V § 228 ods. 4 písm. a) sa za slovo „spôsobí“ vkladajú slová „alebo umožní podnikateľovi alebo inej právnickej osobe spôsobiť“.

108. V § 228 ods. 4 písm. b) sa za slovo „spôsobí“ vkladajú slová „alebo umožní podnikateľovi alebo inej právnickej osobe spôsobiť“.

109. § 233 odsek 1 znie:

„(1) Kto príjem alebo iný majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, spáchanej čo aj v cudzine, nadobudne, prechováva alebo užíva, alebo kto taký príjem alebo majetok v úmysle zatajiť taký príjem alebo vec, ich skutočnú povahu, miesto, kde sa nachádzajú, pôvod, nakladanie s nimi alebo ich pohyb, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie alebo v úmysle poskytnúť pomoc inej osobe, ktorá spáchala alebo bola účastníkom trestnej činnosti, z ktorej pochádza taký príjem alebo iný majetok, za účelom vyhnutia sa právnym následkom trestnej činnosti

a) prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v inej finančnej inštitúcii, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo

b) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení, premení, zamení alebo poškodí,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.“.

110. Nadpis nad § 242 znie:

„Zmarenie a marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania“

111. V § 242 ods.1 sa za slovo „Kto“ vkladajú slová „zmarí alebo“.

112. Za § 243 sa vkladajú § 243a a 243b, ktoré vrátane nadpisu znejú:

„Marenie exekučného konania

§ 243a

(1) Kto marí exekučné konanie tým, že

a) nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje takéto konanie, alebo

b) uvedie nepravdivé údaje,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

§243b

(1) Kto marí exekučné konanie tým, že

a) zatají vec podliehajúcu exekúcii,

b) znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla,

c) nevydá vec podliehajúcu exekúcii, alebo

d) zadrží, sfalšuje alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“.

113. V § 245 odsek 1 znie:

„(1) Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec

„a) a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, alebo

b) založením požiaru,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“.

114. V § 247 odseky 1 a 2 znejú :

„(1) Kto

a) v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech získa porušením bezpečnostného opatrenia neoprávnený prístup do počítačového systému, k inému nosiču informácií alebo jeho časti,

b) neoprávnene použije informácie získané po prístupe do počítačového systému, k inému nosiču informácií alebo jeho časti,

c) neoprávnene vykoná zásah do technického alebo programového vybavenia počítača,

d) neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení, zadrží, zneprístupní alebo zníži kvalitu informácií na nosiči informácii a spôsobí tak väčšiu škodu,

e) vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, znížením kvality, pozmenením, zadržaním, zneprístupnením alebo potlačením počítačových dát bráni, preruší alebo inak marí funkčnosť počítačového systému,

f) neoprávnene vytvára neautentické dáta v úmysle uviesť do omylu iného v otázke ich autentickosti alebo umožniť ich použitie na právne úkony s využitím alebo uvedením do takého omylu, alebo

g) neoprávnene sleduje prostredníctvom technických prostriedkov neverejný prenos počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového systému,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až 3 roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto

a) vyrobí, predá, zaobstará, dovezie, vyvezie, uvedie do obehu, sprístupní alebo prechováva počítačový program a iné zariadenia alebo počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do celého počítačového systému alebo do jeho časti v úmysle použiť takúto vec na spáchanie činu uvedeného v odseku 1, alebo

b) v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech neoprávnene vloží, pozmení, vymaže počítačové údaje alebo zamedzí prístupu k nim alebo inak marí funkčnosť počítačového systému a tým spôsobí inému škodu alebo inú ujmu.“.

115. § 250 vrátane nadpisu znie:

㤠250

Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži

(1) Kto ako podnikateľ, štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo prokurista podnikateľa alebo inej právnickej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene podnikateľa alebo inej právnickej osoby umožní zneužiť účasť na hospodárskej súťaži podnikateľovi alebo inej právnickej osobe tým, že podnikateľ alebo iná právnická osoba

a) nekalou súťažou v hospodárskej súťaži poškodí dobrú povesť iného podnikateľa alebo inej právnickej osoby , alebo

b) konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému podnikateľovi alebo inej právnickej osobe značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a tým podnikateľovi alebo inej právnickej osobe umožní spôsobiť škodu veľkého rozsahu,

b) a tým podnikateľovi alebo inej právnickej osobe umožní spôsobiť úpadok podniku iného podnikateľa,

c) z osobitného motívu, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.“.

116. V § 261 odsek 1 znie:

„(1) Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz, vyhlásenie alebo doklad alebo neposkytne povinné údaje, alebo také konanie umožní, alebo pripraví alebo zadováži taký výkaz, vyhlásenie alebo doklad, a tým

a) pri výdavkoch zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev umožní prisvojenie alebo neoprávnené zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, alebo

b) pri príjmoch do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev umožní neoprávnené zníženie zdrojov uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na dva až šesť rokov.“.

117. V § 261 sa za odsek 1 vkladá nová odsek 2, ktorý znie:

„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto použije alebo umožní použiť

a) prostriedky uvedené v odseku 1 na iné účely ako boli pôvodne určené, alebo

b) oprávnene získaný prospech spôsobom, ktorý umožní neoprávnené zníženie zdrojov rozpočtu uvedeného v odseku 1.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

118. V § 261 ods. 3 sa slová „ jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „tri až osem rokov“.

119. V § 261 ods. 4 sa slová „ tri až osem rokov“ nahrádzajú slovami „sedem až dvanásť rokov“.

120. V § 261 ods. 5 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dvanásť až dvadsať rokov“.

121. V § 262 odsek 1 znie:

„(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, v súvislosti s prevádzkou podniku poruší alebo nesplní povinnosť dohľadu alebo náležitej starostlivosti vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených alebo kontrolovaných, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 261 ním riadenou alebo kontrolovanou osobou, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

122. V § 262 ods. 2 sa za slovo „spôsobí“ vkladajú slová „alebo umožní ním riadenej alebo kontrolovanej osobe spôsobiť“.

123. V § 262 ods. 3 sa za slovo „spôsobí“ vkladajú slová „alebo umožní ním riadenej alebo kontrolovanej osobe spôsobiť“.

124. § 263 sa vypúšťa.

125. V § 265 ods.1 sa za slovo „Kto“ vkladajú slová „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnenú výhodu alebo prospech“.

126. V § 266 ods. 2 písm. c) sa slová „verejnej súťaže“ nahrádzajú slovami „verejného obstarávania“.

127. § 267 znie:

㤠267

Kto sa ako podnikateľ, štatutárny orgán alebo prokurista podnikateľa alebo inej právnickej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene podnikateľa alebo inej právnickej osoby priamo alebo cez sprostredkovateľa dopustí machinácií v súvislosti s verejným obstarávaním tým, že

a) závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,

b) inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní,

c) žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti
na verejnom obstarávaní, alebo

d) na základe dohody so súťažiteľom vyvíja činnosť smerujúcu k zadaniu zákazky, ktorá je v hrubom nepomere s obvyklou cenou,

potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“.

128. § 272 vrátane nadpisu znie:

㤠272

Výroba a držba falšovateľského náčinia

(1) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný predmet, alebo počítačový program určený na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí alebo ich ochranných prvkov, cenných papierov, verejných listín, úradných pečatí a úradných uzáverov alebo znakov, kolkových známok, kontrolných známok, kontrolných pások alebo iných kontrolných technických opatrení na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone svojho povolania.“.

129. § 274 vrátane nadpisu znie:

㤠274

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok

(1) Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky dovezie, vyvezie, prepraví, prijme alebo získa s cieľom uviesť ich do obehu, alebo kto také známky, ceniny, nálepky alebo pečiatky uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé alebo ich prechováva.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na tri roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(5) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“

130. V § 277 ods. 3 sa slová „ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu“ nahrádzajú slovami „ak čin uvedený v odseku 1 spácha v značnom rozsahu“.

131. V § 283 ods. 2 písmeno d) znie:

„d) verejne.“.
132. § 297 vrátane nadpisu znie:
㤠297
Založenie, zosnovanie
a podporovanie teroristickej skupiny alebo jej člena

Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju alebo jej člena podporuje alebo sa o také členstvo, činnosť alebo podporu pokúsi alebo má na nich účasť, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov.

133. § 300 až 310 znejú:

㤠300

(1) Kto v chránenom území neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom, snežným skútrom alebo plavidlom so spaľovacím motorom alebo kto tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku škody

a) malej, alebo

b) hoci bol v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potrestá, kto v chránenom území neoprávnene postaví stavbu.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí väčšiu škodu, alebo

b) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu,

b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

§ 301

(1) Kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 302

Neoprávnené nakladanie s odpadmi

(1) Kto nakladá s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

a) v malom rozsahu, alebo

b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo veľkom rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Porušovanie ochrany vôd

§ 303

(1) Kto koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd a spôsobí zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.

§ 304

(1) Kto z nedbanlivosti koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.

§ 305

Porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, jaskýň a ich výplní

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo exemplár, alebo

b) pestuje, chová, spracúva chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi ohrozí chránený živočíšny druh alebo rastlinný druh alebo kto za obdobný čin alebo obdobný čin ako v odseku 1 bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop,

b) usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha alebo poškodí, alebo zničí jeho biotop,

c) dováža, vyváža alebo prepravuje chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo ich exemplár,

d) odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chráneného živočícha alebo exempláru, alebo

e) poškodí alebo zničí výplň jaskyne, alebo neoprávnene prechováva, získa pre seba alebo obstará pre iného chránené výplne jaskýň,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený.

(5) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.“.

§ 306

Porušovanie ochrany stromov a krov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe

a) vo väčšom rozsahu, alebo

b) hoci za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potrestá, ak vo väčšom rozsahu sústreďuje, prepravuje, uskladňuje alebo spracúva drevo bez zákonom alebo na základe zákona ustanoveného označenia alebo bez zákonom alebo na základe zákona ustanovených dokladov preukazujúcich pôvod a oprávnenosť dispozície s drevom.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.“.

Šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín

§ 307

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby domácich alebo hospodársky dôležitých zvierat, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí ním rozšírenie takej choroby, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 308

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových rastlín, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí rozšírenie takej choroby alebo škodcu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 309

Únik geneticky modifikovaných organizmov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o používaní genetických technológií spôsobí únik geneticky modifikovaných organizmov z uzavretých priestorov alebo spôsobí zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ktoré môžu ohroziť ľudí alebo životné prostredie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo väčšom rozsahu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia v značnom rozsahu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo veľkom rozsahu,

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

c) za krízovej situácie.

§ 310

Pytliactvo

(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto neoprávnene na seba alebo na iného prevedie, ukryje, zatají alebo prechováva zver alebo ryby ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) v chránenom území alebo v chránenej rybárskej oblasti a v rybárskych revíroch s osobitným režimom ochrany, alebo

c) ako osoba, ktorá je alebo bola oprávnená na výkon práva poľovníctva alebo na výkon rybárskeho práva.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) a už bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

134. V § 312 ods. 1 sa slová „desať rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „desať rokov až pätnásť rokov“.

135. V § 319 ods.1 sa za slovo „vyzvedá“ vkladajú slová „alebo vyhľadáva“ a za slovo „zbiera“ sa vkladajú slová „alebo vyhľadáva“.

136. V § 319 ods. 2 sa za slovo „vyzvedá“ vkladajú slová „alebo vyhľadáva“.

137. V § 319 ods. 3 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:

„a) verejne,“

138. Za § 322 sa vkladá § 322a, ktorý znie:

„322a

Marenie výkonu právomoci orgánu verejnej moci

(1) Kto úmyselne marí alebo podstatne sťažuje výkon právomoci orgánu verejnej moci tým, že

a) poruší zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti,

b) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh,

c) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej úlohy,

d) dopustí sa závažného konania, ktorým spôsobí v činnosti alebo vo výkone právomoci orgánu verejnej moci poruchu alebo inú závažnú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen organizovanej skupiny,

b) ako verejný činiteľ, alebo

c) verejne.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia,

b) za krízovej situácie, alebo

c) s osobitným motívom.“.

139. V 331 ods. 1 sa slová „člen zahraničného parlamentného zhromaždenia“ nahrádzajú slovami „verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, rozhodca, rozhodca cudzieho štátu, porotca cudzieho štátu alebo poslanec obecného a regionálneho zastupiteľstva cudzieho štátu alebo ako člen medzinárodného alebo nadnárodného parlamentného zhromaždenia medzinárodnej alebo nadnárodnej organizácie“.

140. V § 332 ods. 1 sa slová „poskytne úplatok alebo ho sľúbi“ nahrádzajú slovami „sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok“ a slová „poskytne alebo sľúbi úplatok“ sa nahrádzajú slovami „sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok“

141. V 335 ods. 1 sa slová „členovi zahraničného parlamentného zhromaždenia“ nahrádza slovami „verejnému činiteľovi, zahraničnému verejnému činiteľovi, rozhodcovi, rozhodcovi cudzieho štátu, porotcovi cudzieho štátu alebo poslancovi obecného a regionálneho zastupiteľstva cudzieho štátu alebo členovi medzinárodného alebo nadnárodného parlamentného zhromaždenia medzinárodnej alebo nadnárodnej organizácie“.

142. V § 336 ods.1 sa slová „§ 328, § 329, § 330 alebo 331“ nahrádzajú slovami „§ 334 alebo 335“.

143 V § 336 ods. 2 sa slová „poskytne alebo sľúbi“ nahrádzajú slovami „,sľúbi, ponúkne alebo poskytne“ a slová „§ 332 alebo § 333“ sa nahrádzajú slovami „§ 334 alebo 335“.

144. Za § 336 sa vkladá § 336a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠336a

Umožnenie podplácania

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, v súvislosti s prevádzkou podniku poruší alebo nesplní povinnosť dohľadu alebo náležitej starostlivosti vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole ním riadených alebo kontrolovaných osôb, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 332 ním riadenou alebo kontrolovanou osobou voči osobám uvedeným v § 335, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a tým umožní riadenej alebo kontrolovanej osobe spáchať čin uvedený v § 332 závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a tým umožní riadenej alebo kontrolovanej osobe spáchať čin uvedený v § 332 vo veľkom rozsahu.“.

145. V § 340 ods. 1 sa za slovo „desať rokov“ vkladá čiarka a slová „trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319 a 320, trestný čin ohrozenia dôvernej skutočnosti alebo vyhradenej skutočnosti podľa § 353“.

146. V § 341 ods. 1 sa za slovo „desať rokov“ vkladá čiarka a slová „trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319 a 320, trestný čin ohrozenia dôvernej skutočnosti alebo vyhradenej skutočnosti podľa § 353“.

147. V § 349 sa vypúšťajú slová „na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých“.

148. V § 352 ods. 6 sa vypúšťajú slová „ako člen nebezpečného zoskupenia“ a na konci vety sa pripájajú písmená a) a b), ktoré znejú:

„a ) z osobitného motívu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

149. V § 353 ods.1 sa za slovo „vyzvedá“ vkladajú slová „alebo vyhľadáva“ a za slovo „zbiera“ sa vkladajú slová „alebo vyhľadáva“.

150. V § 353 ods.2 sa za slovo „vyzvedá“ vkladajú slová „alebo vyhľadáva“.

151. § 353 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené,

b) za krízovej situácie, alebo

c) verejne.“.

152. Nadpis v § 359 znie:

㤠359

Násilie proti skupine obyvateľov“.

153. V § 359 ods. 2 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:

„a) z osobitného motívu,“.

Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c).

154. V § 364 odsek 1 znie :

„(1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že

a) napadne iného,

b) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,

c) hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov alebo priebeh športového alebo kultúrneho podujatia, alebo

d) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.

155. V § 364 ods.2 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:

„a) ako člen extrémistickej skupiny,“

Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c).

156. V § 364 ods. 2 písm. c) sa slová „osôb mladších ako osemnásť rokov“ nahrádzajú slovom „detí“.

157. V § 367 ods. 1 sa za slovo „získa“ vkladá čiarka a slová „zadováži, poskytne“.

158. V § 368 ods. 1 sa za slová „na takejto výrobe“ vkladajú slová „alebo kto za takým účelom navrhuje dieťaťu osobné stretnutie a pokúsi sa o také stretnutie“.

159. V § 369 ods. 1 sa za slovo „sprístupňuje“ sa vkladá čiarka a slová „dováža, vyváža, ponúka, predáva, uvádza do obehu, zasiela“ a vypúšťa sa slovo „inak“.

160. V § 372 ods. 1 písm. a) sa za slovo „prenecháva“ vkladá čiarka a slová „robí prístupnou, sprístupňuje, zadovažuje, zasiela“ a slová „osobe mladšej ako osemnásť rokov“ sa nahrádzajú slovom „dieťaťu“.

161. V § 372 ods. 1 písm. b) sa slová „osobám mladším ako osemnásť rokov“ sa nahrádzajú slovom „deťom“.

162. V § 373 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „v podnikaní“.

163. V § 377 odsek 1 znie :

„(1) Kto poruší dôvernosť neverejne predneseného slova alebo iného prejavu osobnej povahy iného tým, že ho zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní inej osobe alebo ho iným spôsobom odporujúcim zákonu použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.

164. § 378 vrátane nadpisu znie:

㤠378

Týranie zvierat

(1) Kto

a) týra zviera krutým alebo surovým spôsobom,

b) utýra zviera, alebo

c) týra zviera tým, že neoprávnene štve zviera proti zvieraťu, cvičí alebo skúša zviera na inom zvierati,

d) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin odsúdený,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na viacerých zvieratách,

b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.“

165. Nadpis desiatej hlavy druhej časti znie:

„DESIATA HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI A PROTI OBRANE VLASTI“.

166. § 379 až 381 vrátane nadpisov znejú:

㤠379

Marenie spôsobilosti na službu

Kto seba alebo iného urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým na plnenie brannej povinnosti za krízovej situácie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

§ 380

Odmietnutie brannej povinnosti

Kto v úmysle nesplniť brannú povinnosť, odmietne sa za vojny alebo vojnového stavu podrobiť odvodu alebo odmietne vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, potrestá sa odňatím slobody na päť až desať rokov.

§ 381

Obchádzanie brannej povinnosti

Kto sa dopustí machinácií v úmysle, aby sa za krízovej situácie sám alebo iný vyhol celkom alebo sčasti plneniu brannej povinnosti alebo dosiahol úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“.

167. V desiatej hlave druhej časti sa vypúšťa druhý diel.

Doterajší tretí diel a štvrtý diel sa označujú ako druhý diel a tretí diel.

168. V desiatej hlave druhej časti sa vypúšťa označenie druhého dielu vrátane nadpisu.

169. Nadpis nad § 386 znie:

„Nenastúpenie služby“.

170. § 386 a 387 znejú:

㤠386

(1) Kto z nedbanlivosti nenastúpi na výkon mimoriadnej služby do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie ozbrojených síl, čo aj z nedbanlivosti, nevráti na územie Slovenskej republiky a nenastúpi na výkon mimoriadnej služby.

(3) Kto nenastúpi mimoriadnu službu, potrestá sa odňatím slobody na päť až desať rokov.

§ 387

(1) Kto z nedbanlivosti nenastúpi na výkon alternatívnej služby do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto nenastúpi alternatívnu službu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“.

171. § 388 sa vypúšťa.

172. § 389 vrátane nadpisu znie:

㤠389

Porušovanie osobných a vecných povinností

Kto po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl, počas vojny alebo vojnového stavu nesplní osobnú povinnosť alebo povinnosť poskytnúť pre potreby ozbrojených síl vecné prostriedky alebo ubytovanie a tým závažne ohrozí záujmy obrany vlasti, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.“.

173. V desiatej hlave druhej časti sa tretí diel vrátane nadpisu označuje ako druhý diel.

174. V § 390 sa slová „jeden rok“ nahrádzajú slovami „päť rokov“.

175. V § 397 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).

176. V § 398 odsek 1 znie:

„(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka rovnakej hodnosti

a) a ublíži mu na zdraví,

b) v čase, keď on sám alebo urazený vojak vykonáva službu,

c) so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,

d) ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.“.

177. V § 398 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

178. Za § 398 sa vkladá § 398a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠398a

Násilie voči vojenskej stráži a vojenskej polícii

(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí člena vojenskej stráže alebo príslušníka vojenskej polície

a) v úmysle pôsobiť na výkon jeho vojenských povinností alebo

b) pre výkon jeho vojenských povinností,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví,

b) so zbraňou,

c) najmenej s dvoma osobami alebo

d) ako príslušník ozbrojených síl vyslaných mimo územia Slovenskej republiky.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním smrť alebo

b) za krízovej situácie.“.

179. V § 416 sa vypúšťa odsek 2 a súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

180. Nadpis dvanástej hlavy druhej časti znie:

„DVANÁSTA HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU, PROTI ĽUDSKOSTI, TRESTNÉ ČINY TERORIZMU, EXTRÉMIZMU A VOJNOVÉ “

181. V dvanástej hlave druhej časti nadpis prvého dielu znie:

„Prvý diel

Trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu“

182. Nadpis v § 419 znie:

㤠419

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme“.

183. V § 419 odsek 1 znie:

„(1) Kto

a) v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské zriadenie štátu alebo usporiadanie medzinárodnej organizácie, alebo donútiť vládu štátu alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha zločin ohrozujúci život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu alebo majetok alebo neoprávnene vyrobí, získa, vlastní, drží, prepravuje, dodáva alebo inak používa výbušniny, jadrové, biologické alebo chemické zbrane, alebo uskutočňuje nedovolený výskum a vývoj takých zbraní alebo zbraní zakázaných zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

b) v úmysle spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví alebo značnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí drží rádioaktívny materiál alebo má alebo vyrobí jadrové výbušné zariadenie alebo zariadenie rozptyľujúce rádioaktívny materiál alebo vyžarujúce radiáciu, ktoré môže v dôsledku svojich rádiologických vlastností spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí, alebo

c) v úmysle spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví alebo značnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí alebo donútiť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, medzinárodnú organizáciu alebo štát konať alebo zdržať sa konania používa rádioaktívny materiál alebo jadrové výbušné zariadenie alebo
zariadenie rozptyľujúce rádioaktívny materiál alebo vyžarujúce radiáciu, ktoré môže v dôsledku svojich rádiologických vlastností spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí, alebo používa alebo poškodzuje jadrový reaktor vrátane reaktorov nainštalovaných na plavidlách, vozidlách, lietadlách alebo kozmických objektoch využívaný ako zdroj energie na poháňanie takých plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmických objektov, alebo na iné účely, alebo prevádzku alebo dopravné zariadenie používané na výrobu, skladovanie, spracovanie alebo prepravu rádioaktívneho materiálu spôsobom, ktorý uvoľňuje alebo môže uvoľniť rádioaktívny materiál, alebo takým konaním hrozí za okolností, ktoré naznačujú vieryhodnosť hrozby, alebo

d) požaduje rádioaktívny materiál, jadrové výbušné zariadenie alebo
zariadenie rozptyľujúce rádioaktívny materiál alebo vyžarujúce radiáciu, ktoré môže v dôsledku svojich rádiologických vlastností spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo závažnú škodu na majetku alebo na životnom prostredí, alebo jadrový reaktor vrátane reaktorov nainštalovaných na plavidlách, vozidlách, lietadlách alebo kozmických objektoch využívaný ako zdroj energie na poháňanie takých plavidiel, vozidiel, lietadiel alebo kozmických objektov, alebo na iné účely, alebo prevádzku alebo dopravné zariadenie používané na výrobu, skladovanie, spracovanie alebo prepravu rádioaktívneho materiálu, s použitím hrozby za okolností, ktoré naznačujú vieryhodnosť hrozby alebo použitia sily,

potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

184. V § 419 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá , kto

a) zhromažďuje alebo poskytuje finančné alebo iné prostriedky sám alebo prostredníctvom inej osoby, čo aj len čiastočne na účely ich použitia alebo umožnenia ich použitia na spáchanie činu uvedeného v odseku 1,

b) poskytuje znalosti metód alebo techník na výrobu alebo použitie výbušnín, jadrových, biologických alebo chemických zbraní alebo iných podobne škodlivých alebo nebezpečných látok na účely spáchania činu uvedeného v odseku 1 alebo sa o také poskytnutie pokúsi alebo má na ňom účasť

c) verejne podnecuje na spáchanie trestného činu uvedeného v odseku 1 spôsobom obhajujúcim alebo ospravedlňujúcim spáchanie takého činu pre prípad jeho spáchania a spôsobí tak nebezpečenstvo jeho spáchania, alebo má na ňom účasť,

d) požiada iného, aby spáchal alebo mal účasť na spáchaní činu uvedeného v odseku 1 alebo sa o také požiadanie pokúsi alebo má na ňom účasť, alebo

e) plánuje spáchanie činu uvedeného v odseku 1 v úmysle spáchať alebo umožniť jeho spáchanie.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

185. § 419 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2 písm. a) a tým umožní použitie ním zhromaždených alebo poskytnutých finančných alebo iných prostriedkov na spáchanie alebo pokus činu uvedeného v odseku 1 alebo ich takým spôsobom sám použije alebo ak spácha čin uvedený v odseku 2 písm. d) a tým umožní spáchanie alebo pokus činu uvedeného v odseku 1“.

186. V § 420 ods.1 sa za slová „verejnej moci“ vkladá čiarka a slová „z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom“.

187. Za § 420 sa vkladá § 420a, ktorý znie:

㤠420a

Nedobrovoľné zmiznutie

(1) Kto ako zástupca štátu alebo osoba alebo člen skupiny konajúcej na základe poverenia, podpory alebo tichého súhlasu štátu zadrží, uväzní, unesie alebo inak pozbaví slobody iného a následne odmietne potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatají osud alebo miesto pobytu iného a tým inému znemožní výkon zákonnej ochrany, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá kto, ako nadriadený

a) vedel alebo vedome nezohľadnil informácie, ktoré jasne naznačovali, že jeho podriadení pod jeho účinnou právomocou páchali alebo sa chystali páchať čin uvedený v odseku 1,

b) vykonával účinnú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami súvisiacimi s činom uvedeným v odseku 1,

c) neurobil všetky potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie činu uvedeného v odseku 1, alebo nepostúpil vec činu uvedeného v odseku 1 príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa potrestá, kto

a) neoprávnene presunie dieťa, na ktorom bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo dieťa, ktoré sa narodilo počas zajatia matky, na ktorej bol spáchaný čin uvedený v odseku 1,

b) neoprávnene odsunie dieťa, na ktorého otcovi, matke alebo zákonnom zástupcovi bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo

c) sfalšuje, zatají alebo zničí doklady potvrdzujúce pravú totožnosť dieťaťa uvedeného v písmene a) alebo b).

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) na chránenej osobe, alebo

b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.“.

188. V § 421 ods.1 sa za slová „skupinu osôb“ vkladajú slová „alebo hnutie“.

189. V § 421 ods.2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) ako člen extrémistickej skupiny“.

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

190. V § 422 ods.1 sa slová „a hesiel“ nahrádzajú slovami „alebo hesiel“ a za slová „sympatie k“ sa vkladá slová „skupine alebo“.

191. V § 422 odsek 2 znie:.

„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.“

192. Za § 422 sa vkladajú § 422a až 422c, ktoré znejú:

㤠422a

Výroba extrémistických materiálov

(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) verejne, alebo

c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422b

Rozširovanie extrémistických materiálov

(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) verejne, alebo

c) ako člen extrémistickej skupiny.

§ 422c

Prechovávanie extrémistických materiálov

Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.

193. V § 423 ods.2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) ako člen extrémistickej skupiny,“

194. V § 424 odsek 1 znie:

„(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.

195. V § 424 odsek 3 znie:

„(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

b) verejne,

c) z osobitného motívu,

d) ako verejný činiteľ,

e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo

f) za krízovej situácie.“.

196. Za § 424 sa vkladá § 424a, ktorý znie:

㤠424a

Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám určiteľným rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou

(1) Kto verejne

a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľným podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody určiteľnosti, alebo

b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8.augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi alebo, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi alebo,

c) hanobí jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.

197. V § 437 sa vypúšťajú odseky 2 až 4.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 2 a 3.

198. V § 437 ods.3 sa slová „ods.8“ nahrádzajú slovami „ods.9“.

199. § 437 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Trest vyhostenia uložený pred 1. januárom 2006 sa považuje za trest vyhostenia uložený na pätnásť rokov.“

200. Za § 439 sa vkladá § 439a, ktorý znie :

㤠439a

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 300/2005 Z .z. Trestný zákon, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 650/2005 Z. z., zákona š. 692/2006 Z. z., zákonom č. 218/2007 Z. z. a týmto zákonom.“

201. V prílohe sa vypúšťa bod 9.

Doterajšie body 10 až 12 sa označujú ako body 9 až 11.

202. Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:

„12. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú.v. EÚ L 068, 15.3.2005).

13. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú.v. EÚ L 069, 16.3.2005).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2008.
____________________

Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania

Návrh zákona bol zaslaný na medzirezortné pripomienkové konanie všetkým ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, štátnym orgánom povinne pripomienkujúcim podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR, ako aj niektorým ďalším inštitúciám – spolu 48 pripomienkujúcim, a to: podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, MH SR, MF SR, MDPaT SR, MP SR, MVaRR SR, MV SR, MO SR, MZV SR, MPSVaR SR, MŽP SR, MŠ SR, MK SR, MZ SR, Úrad vlády SR, Úrad vlády SR – Inštitút pre aproximáciu práva, Protimonopolný úrad SR, Štatistický úrad SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Úrad jadrového dozoru SR, Úrad pre normal., metr. a skúšobníctvo SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Úrad na ochranu osobných údajov SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR, NBÚ, Najvyšší súd SR, Súdna rada SR, GP SR, Rada prokurátorov SR, NBS, NKÚ SR, KOZ SR, AZZZ SR, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, Združenie sudcov Slovenska, SAK, Špeciálny súd, všetky krajské súdy a Vyšší vojenský súd.

K návrhu zákona sa písomne vyjadrilo celkom 29 subjektov. Zásadné pripomienky k návrhu zákona uplatnili Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo obrany, Úrad pre verejné obstarávanie, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Zásadnú pripomienku uplatnili i Slovenská informačná služba, Klub 500, Okresný súd Bratislava II, ktoré však neboli predmetom rozporového konania vzhľadom na Legislatívne pravidlá vlády SR.

Rozpory boli odstránené s Ministerstvom financií (2), Ministerstvom vnútra (37), Ministerstvom obrany (7), Úradom pre verejné obstarávanie (1), Ministerstvom pôdohospodárstva (5).

S Najvyšším súdom SR rozpory odstránené neboli v 5 prípadoch a v jednom bola pripomienka zásadného charakteru akceptovaná čiastočne.

S Generálnou prokuratúrou bolo odstránených (21) a jedna bola čiastočne akceptovaná a v 8 prípadoch nebol rozpor odstránený.

S Republikovou úniou zamestnávateľov nebol odstránený rozpor v jednom prípade a v jednom prípade bola pripomienka zásadného charakteru akceptovaná čiastočne.

S Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR bol čiastočne odstránený 1 rozpor.

Ministerstvo obrany SR

-Zásadná pripomienka - V § 128 ods. 4 žiada za slovo „o“ vložiť slová „trestný čin sprotivenia alebo porušenia vojenskej povinnosti podľa § 395,“ a na konci za „§ 399“ pripojiť slová „a trestný čin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 402 a 403.“.

Zásadná pripomienka stiahnutá

-Zásadná pripomienka - K § 319

- v odseku 1 žiada za slovo „vyzvedá“ vložiť slovo „vyhľadáva“ a rovnako za slovo „zbiera“ vložiť slovo „vyhľadáva“,

- v odseku 2 žiadame za slovo „vyzvedá“ vložiť slovo „vyhľadáva“,

- v odseku 3 žiadame doplniť písmeno c), ktoré znie:

„c) verejne.“.

akceptovaná pripomienka zapracovaná do návrhu

-Zásadná pripomienka neskôr prekvalifikovaná na odporúčaciu - K § 321 – za § 321 žiada vložiť nový § 321a, ktorý znie:

„321a

Kto hrubo urazí alebo ohovorí orgán verejnej moci pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.“.

Neakceptovaná z dôvodu rizika ohrozenia slobody prejavu

- zásadná pripomienka - K § 322 - za § 322 žiada vložiť nový § 322a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„322a

Marenie výkonu právomoci orgánu verejnej moci

(1) Kto úmyselne marí alebo podstatne sťažuje výkon právomoci orgánu verejnej moci tým, že

a) poruší zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti,

b) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh,

c) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej úlohy,

d) dopustí sa závažného konania, ktorým spôsobí v činnosti alebo vo výkone právomoci orgánu verejnej moci poruchu alebo inú závažnú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen organizovanej skupiny,

b) ako verejný činiteľ, alebo

c) verejne.

(3) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia,

b) za krízovej situácie, alebo

c) s osobitným motívom.“.

akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- Zásadná pripomienka - K § 340 a 341

V § 340 ods. 1 a § 341 ods. 1 žiada za slová „desať rokov“ vložiť slová „trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti, trestný čin ohrozenia dôvernej skutočnosti alebo vyhradenej skutočnosti,“.

akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- Zásadná pripomienka K § 353

- v odseku 1 žiada za slovo „vyzvedá“ vložiť slovo „zbiera“, rovnako za slovo „zbiera“ vložiť slovo „vyhľadáva“,

- v odseku 2 žiada za slovo „vyzvedá“ vložiť slovo „vyhľadáva“,

- žiadame doplniť nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené,

b) za krízovej situácie, alebo

c) verejne.“.

akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- Zásadná pripomienka - k bodom 140 až 150 osobitnej časti dôvodovej správy, ktorou žiada odsek 1 upraviť nasledovne:

„Navrhovaná úprava reaguje na novú úpravu brannej povinnosti, ktorej obsahom je povinnosť podrobiť sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu (§ 4 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len „zákon o brannej povinnosti“). Splnenie obidvoch uvedených povinností sa predpokladá za krízovej situácie. Machinácie spáchané v úmysle vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti alebo úkony vykonané s cieľom stať sa nespôsobilým na plnenie brannej povinnosti sa môžu uskutočniť aj v čase bezpečnosti štátu. V návrhu sa odlišuje zodpovednosť za odmietnutie podrobiť sa odvodu, za odmietnutie vykonať mimoriadnu službu, za odmietnutie vykonať alternatívnu službu a za nenastúpenie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Predpokladá sa, že k odmietnutiu brannej povinnosti u registrovaného občana (§ 2 písm. a) zákona o brannej povinnosti) dôjde už v konaní o odvode, a to buď opomenutím tohto konania ako odmietnutie brannej povinnosti alebo, ak občan v rámci odvodu odmietne vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. K nenastúpeniu na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby môže u registrovaného občana dôjsť až po odvodovom konaní a po doručení povolávacieho rozkazu, u vojaka v zálohe (§ 2 písm. d) zákona o brannej povinnosti) po doručení povolávacieho rozkazu. Je treba mať na zreteli, že k odmietnutiu brannej povinnosti a k nenastúpeniu služby môže dôjsť u registrovaného občana iba v čase vojny alebo vojnového stavu, u vojaka v zálohe v období krízovej situácie, teda v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, preto sú navrhované prísne ale diferencované sankcie.“ .

akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

Odporúčajúce pripomienky-

- K názvu zákona - slová „zákona č. 650/2005 Z. z. a zákona č. 692/2006 Z. z.“ odporúča nahradiť slovami „v znení neskorších predpisov“ –akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- K § 2 ods. 1 z dôvodu zrozumiteľnosti odporúča uviesť celé znenie ustanovenia. akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- K bodu 140 –z dôvodu členenia právneho predpisu na časti, hlavy, diely a oddiely, odporúčame úvodnú vetu nahradiť vetou: „Nadpis v druhej časti v desiatej hlave znie“. neakceptovaná pripomienka z dôvodov legislatívno - technických

- K bodu 141 - navrhované znenie odporúča vypustiť, je rovnaké ako platná právna úprava. akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- K bodu 142 – text vkladaných § 379 až 381 odporúča dať do úvodzoviek. akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- K bodu 143 - odporúča znenie: „V druhej časti v desiatej hlave sa vypúšťa druhý diel.“ Navrhovanú zmenu v číslovaní dielov dávame na zváženie, z dôvodu prehľadnosti právneho predpisu. neakceptovaná pripomienka z dôvodov legislatívno - technických

- K bodu 144 – úvodnú vetu odporúča upraviť: „V druhej časti, v desiatej hlave...“ neakceptovaná pripomienka z dôvodov legislatívno - technických

- K bodu 146 – v § 386 ods. 1 a 3 odporúčame slová „mimoriadnu službu“ nahradiť slovami „na výkon mimoriadnej služby“, v ods. 2 za slovo „nenastúpi“ vložiť slovo „na“. Zákon o brannej povinnosti ustanovuje „povolanie na výkon mimoriadnej služby“. -akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- V § 387 nahradiť slová „alternatívnu službu“ slovami „na výkon alternatívnej služby“. Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu ustanovuje „povolanie na výkon alternatívnej služby“. akceptovaná pripomienka a zapracovaná do návrhu

- K bodu 154 – odporúča slová „vojenská polícia“ vo všetkých tvaroch v celom texte nahradiť slovami „Vojenská polícia“ v príslušnom tvare. Neakceptovaná z dôvodu použitia všeobecného označenia v kódexe (nie úradného)

Protimonopolný úrad SR

V bode 91. návrhu zákona, ktorým predkladateľ mení skutkovú podstatu trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži znie ustanovenie § 250 ods. 2 písm. c) návrhu zákona nasledovne, cit.: „z osobného motívu, alebo“. V platnom znení predmetné ustanovenie znie, cit: „z osobitného motívu, alebo“.

Akceptované a zapracované do návrhu

Republiková únia zamestnávateľov

-Zásadná pripomienka – navrhuje vypustiť novelizačný bod 91 (§ 250), ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži a požaduje ponechanie platného znenia tohto ustanovenia. - neakceptovaná pripomienka z dôvodov uvedených i v dôvodovej správe, rovnako dodatočne navrhnuté znenie by sťažilo objasnenie predmetného skutku

.-Zásadná pripomienka - navrhuje vypustiť novelizačný bod 38 navrhujúci nové ustanovenia § 83a a § 83b, ktoré rozširujú ochranné opatrenia o zhabanie určenej peňažnej čiastky a zhabanie majetku, ktoré možno uložiť právnickej osobe. V súčinnosti s navrhovaným vypustením novelizačného bodu 38, RÚZ navrhuje aj vypustenie novelizačného bodu 10, ktoré dopĺňa taxatívny výpočet ochranných opatrení.- čiastočne akceptovaná v zmysle úpravy návrhu v časti zníženia výšky pokút, koncepčne však je potrebné vychádzať z argumentov v dôvodovej správe

Slovenská advokátska komora

Všeobecne

Slovenská advokátska komora žiada v rámci legislatívneho procesu je potrebné priamo stanoviť povinnosť OČTK aplikovať v rámci celého trestného konania materiálny korektív.

Pri prečinoch je najlepšie zakotviť takúto povinnosť v Trestnom poriadku. (v dôsledku nedostatkov formálneho ponímania trestného činu – v aplikačnej praxi dochádza k necitlivému využívaniu formálneho chápania – v praxi dochádza už pri bagateľných konaniach k trestným stíhaniam, v rámci nich napr. k uplatňovaniu inštitútu väzby. Prax ukazuje, že aj bagateľné trestné činy sa formalizujú a nevyužíva sa možnosť daná § 10 ods. 2.)V rámci tripartície trestných činov - Obzvlášť závažné zločiny navrhujeme vymenovať taxatívne. Takáto navrhovaná úprava je v súlade s prísne formálnym chápaním trestného činu. Kategorizácia trestných činov, tak ako je daná v Trestnom zákone, nezodpovedá kategorizácii v Trestnom poriadku. Nakoľko sa množstvo inštitútov daných Trestným poriadkom odvíja od kategorizácie trestných činov danej Trestným zákonom, je to potrebné zosúladiť. Pri všetkých zločinoch navrhujeme zakotviť možnosť uložiť trest nespojený s odňatím slobody. Možno to riešiť znížením súčasných dolných hraníc sadzby trestu odňatia slobody alebo zvýšením hornej hranice uplatnenia trestov bez odňatia slobody.

V osobitnej časti Trestného zákona navrhujeme:

- riešiť disproporcie medzi § 155 (1) a § 156(1) ktoré vzniknú pri formálnom chápaní § 123 ods.3 písm. i a ods. 4 TZ.

2) a) prehodnotiť kriminalizáciu skutkov (časť by sa mala riešiť inými okruhmi právnej zodpovednosti a nie trestnoprávnou zodpovednosťou),

b) zrušiť súčasnú veľmi širokú a rôznorodú škálu trestných sadzieb trestu odňatia slobody pre prečiny, zločiny a obzvlášť závažne zločiny, ktoré by na seba naväzovali.

Neakceptované – nie je zrejmé, akými disproporciami sa argumentuje, rovnako je zmysel pripomienok už upravená v platnom znení TZ

K bodu 5 (§ 8)

Navrhujeme navrhovaný odsek presunúť do § 34 ako nový odsek 6. Zaradenie tejto úpravy do § 8 je nesystematické.

Neakceptované – neupravuje sa trestanie, ale trestná zodpovednosť

K § 11

V § 11 ods. 3 navrhujeme slovo „desať“ nahradiť slovom „dvanásť“. Trestný zákon už v súčasnej podobe má výrazne penalizačný charakter. Nakoľko tento návrh obsahuje zvýšenie vo viacerých ustanoveniach zvýšenie trestných sadzieb, pri súčasnej hranici by do kategórie obzvlášť závažných zločinov spadali aj tie, u ktorých na to nie sú žiadne dôvody.

Neakceptované – platný TZ upravuje základné zásady kategorizácie trestných činov

K § 22

V § 22 ods. 1 navrhujeme slovo „štrnásty“ nahradiť slovom „pätnásty“ a zároveň navrhujeme vypustiť odsek 2.

Súčasná úprava nemá oporu ani v iných odvetviach právneho poriadku (napr. vydávanie občianskych preukazov). Navrhujeme preto návrat k hranici 15 rokov.

Neakceptované – rozpor s hlavnými zásadami platného TZ ako výsledku rekodifikácie trestného práva

K Čl. 1, bod 6 návrhu (§ 19 ods. 2)

Navrhujeme ponechať súčasné znenie § 19 Trestného zákona. Navyše navrhujeme vložiť v odseku 2 za slovo „byť“ slovo „len“. Súhlasíme s názorom autora predloženého návrhu vysloveným v dôvodovej správe k bodu 6, kde uvádza, citujem: „Trestný zákon upravuje iba trestnú zodpovednosť fyzických osôb, čo je všeobecná zásada individuálnej zodpovednosti a zásada zodpovednosti za zavinenie ...“. Máme však za to, že je to skutočnosť, ktorá má byť výslovne uvedená vo všeobecnej časti Trestného zákona a zároveň má byť zvýraznená.

Neakceptované – nie je praktická potreba navrhovanej úpravy

K bodu 10 ( § 33, nové písmená e), f))

Predmetný bod navrhujeme z návrhu vypustiť, nakoľko ukladanie týchto ochranných opatrení sa viaže na činy, ktorých by sa mali dopustiť právnické osoby. Autor návrhu sám v dôvodovej správe k bodu 6 sám uvádza, že Trestný zákon upravuje iba trestnú zodpovednosť fyzických osôb, čo zároveň sám považuje za všeobecnú zásadu individuálnej zodpovednosti a zásadu zodpovednosti za zavinenie. Na druhej strane podľa všeobecnej časti dôvodovej správy sa má ochranné opatrenie zhabania majetku ukladať právnickým osobám v prípadoch, kedy sa (za predpokladu, že sa trestného činu dopustí fyzická osoba) obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Podľa dôvodovej správy navyše nebude potrebné v rámci vyšetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Odôvodnenie uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že „Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálnoprávne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický (duševný) vzťah ku konaniu resp. nekonaniu.“ sa takto javí ako právno – logický nezmysel. Došlo by takýmto spôsobom len na základe akejsi fikcie k trestaniu subjektov, bez toho, aby bolo preukázané, že sa protiprávneho konania dopustili (dokonca, ako to uvádza dôvodová správa „to nebude potrebné v rámci vyšetrovania zistiť“). Zavedenie takéhoto spôsobu postihu právnických osôb trestným právom nemôže ospravedlniť ani snaha autora návrhu o nie veľmi šťastné zabezpečenie uznávania sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uložených cudzími orgánmi a zároveň snaha vyhnúť sa „diskriminácii s ústavnoprávnymi dôsledkami (nerovnaké zaobchádzanie v rovnakom postavení, išlo by vždy len o právnické osoby, voči ktorým by sa trest peňažný alebo trest prepadnutia majetku vykonával opäť len prostredníctvom slovenských orgánov)“, ako sa uvádza v dôvodovej správe.

Trestný zákon nedisponuje pojmovým aparátom, ktorý by na jeho účely definoval právnickú osobu. Samotné uznávanie sankcií udelených iným štátom je možné riešiť osobitným zákonom, čo sa nám javí aj legislatívne ako vhodnejšie riešenie.

Neakceptované – procesným spôsobom je nevyhnutné dokázať , že došlo k trestnému činu, hoci nie potreba dokázať zavinenie konkrétnej osoby. PO je definovaná v Občianskom zákonníku. Potrebné je vychádzať i z argumentov v dôvodovej správe návrhu.

K § 34

Navrhujeme do § 34 ods. 4 bodku na konci nahradiť čiarkou a doplniť slová „dĺžka trestného konania, ak trvá vzhľadom na zložitosť veci, na postup OČTK a na správanie páchateľa počas konania“.

Neakceptované – komisia pre novelizáciu nepovažovala takýto návrh za vhodný z dôvodu možnosti zneužitia

K bodu 11 (§ 34 ods. 5 návrhu)

Navrhujeme vypustiť slová „vrátane okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,“.

Neakceptované –okolnosti tvoria zákonný znak skutku

K bodu 14 (návrh nového § 38)

Navrhujeme text § 38 doplniť o odsek 8, ktorý znie:

„(8) Ustanovenia odseku 1 až 4 sa nepoužijú, ak predchádzajúce odsúdenia boli zahladené.“.

Neakceptované –§ 128 ods. 7 už reflektuje zmysel pripomienky

K bodu 18 ( § 39 ods. 4)

Navrhujeme nasledovné znenie odseku 4 v § 39:

„(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v odseku 3. Dolnou hranicou trestnej sadzby rozumie dolná hranica určená podľa § 38 ods. 5.“.

Neakceptované – z dôvodu neodôvodnenosti a nekoncepčnosti

K bodu 25 (§ 47 ods. 2)

Navrhujeme nasledovné znenie odseku 2:

„(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 alebo 3, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3, 4 alebo 5, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187 ods. 2, 3 alebo 4, lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, 3 alebo 4, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, 3 alebo 4, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 alebo 3, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 alebo 3, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2, 3 alebo 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1. Súd môže takémuto páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 alebo 2.“.

Neakceptované – komisia pre novelizáciu Trestného zákona neodporučila akékoľvek dodatočné zásahy do ustanovenia

K bodu 38 (zavedenie nových ochranných opatrení)

Predmetný bod navrhujeme vypustiť z dôvodov uvedených k K Čl. 1 bod 10 ( § 33, nové písmená e), f)).

Neakceptované

K Čl. 1 (§ 138)

Navrhujeme doterajšie znenie označiť ako odsek 1 a doplniť odsek 2, ktorý znie:

„(2) Na spôsob konania podľa odseku 1 sa prihliadne len vtedy, ak podstatne zvyšuje závažnosť trestného činu.“.

Neakceptované – úprava § 8 ods. 2 zohľadňuje pripomienku

V § 140 navrhujeme doterajšie znenie označiť ako odsek 1 a vložiť odsek 2, ktorý znie:

„(2) Na osobitný motív sa prihliada len vtedy, ak podstatne zvyšuje závažnosť trestného činu.“

Neakceptované – v §8 ods. 2 je upravený materiálny korektív

K bodu 69 (nový odsek 2 v § 156)

§ 156 má 4 odseky. Posledná veta v predmetnom bode by mala preto znieť „Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.“.

Akceptované a zapracované do znenia

K bodom 75 a 76 (§ 199 ods. 1 a 2)

Obidva body navrhujeme vypustiť, súčasná úprava je postačujúca. Skutočnosť, že v Trestnom zákone je zakotvená skutková podstata sexuálneho násilia, zabezpečuje rodovú neutrálnosť dostatočne.

Neakceptované –vzhľadom na odporúčanie PZ RE o rodovo neutrálnej úprave

K bodu 77

Máme za to, že konanie, ktoré sa navrhuje v tomto bode, je v súčasnom znení zákona dostatočne pokryté znením skutkovej podstaty v súvislosti s jednotlivými štádiami trestného činu (príprava, pokus), preto navrhujem tento bod vypustiť.

Neakceptované – tzv. grooming predstavuje substantívny prvok Dohovoru RE o ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním

K bodu 79 (§ 202 ods. 2)

Navrhujeme vypustiť. Vzhľadom na to, že tento návrh znovu zavádza demonštratívny výpočet priťažujúcich a okolností, nie je dôvodová správa k tomuto bodu pravdivá a preto nie je ani potrebná zmena tohto ustanovenia.

Neakceptované – dôvodová správa návrhu je pravdivá a demonštratívny výpočet priťažujúcich okolností neznamená, že súd je nimi viazaný

K bodu 80 (§ 208 ods. 1):

Navrhujeme nasledovné znenie § 208:

㤠208

Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním údermi, spôsobením rán a popálením rôzneho druhu,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelania,

c) nútením k žobrote alebo opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilosť poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) z osobitného motívu,,

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.“. Neakceptované – medzinárodné záväzky zaväzujú SR k zachovaniu predmetného ustanovenia vo forme zločinu

K bodom 84 a 88

Navrhujeme tieto body vypustiť. Súčasná právna úprava je postačujúca a počet podaných obžalôb nemôže byť dôvodom na kriminalizáciu konania.

Neakceptované –nedbanlivostné konanie musí ostať trestným vzhľadom na komplikovanosť preukazovania úmyslu

K bodu 89

Navrhujeme ponechať súčasnú úpravu, takto to mám poznačené, ale nie som si tým celkom istý vzhľadom n a znenie dôvodovej správy

Neakceptované –záväzky SR z Dohovoru RE o praní špinavých peňazí

K bodu 99 (vypustenie § 263)

Zrušením § 263 a zakomponovaním nedbanlivostných foriem do § 262 dochádza k neúmerne vysokým trestom, nehovoriac o samotnom zvýšení trestných sadzieb, nedbanlivostné sa takto dostáva na rovnakú úroveň ako konanie úmyselné, čo je v rozpore so základnou trestnoprávnou teóriou, preto s takouto úpravou nesúhlasíme. Neakceptované –nejde o rozpor s trestnou teóriou, ponechala sa trestnosť nedbanlivostného konania pri vedúcich podnikov, ktorí by mali zachovať zvýšenú opatrnosť

K bodu 102 (§ 272 ods. 1)

Nie je dôvod na zvýšenie trestnej sadzby, pretože neexistuje analýza stavu aplikačnej praxe a od účinnosti súčasného Trestného zákona uplynula veľmi krátka doba

Neakceptované –vzhľadom na rozvinutosť tejto formy zločinnosti

K bodu 105

Navrhujeme upraviť v súlade s § 125 Trestného zákona . Znenie je v rozpore s terminológiou trestného zákona.

Neakceptované –terminológia je konzistentná

K bodu 108 (§ 297)

Nesúhlasíme s navrhovaným znením, nakoľko sa znovu jedná o zakomponovanie jednotlivých vývojových štádií trestného činu (pokus) do skutkovej podstaty.

Neakceptované –štádia sú potrebné , aby mohla byť PO podľa Dohovoru RE o predchádzaní terorizmu stíhaná i za konania FO

K bodu 120 (§ 312 ods. 1)

Navrhujeme vypustiť. V praxi neexistuje ani jeden prípad odôvodnenosti takéhoto zvýšenia Neakceptované –sadzba musí byť v súlade s všeobecnými pravidlami rozpätia sadzieb

K bodu 127 (§ 336a)

Nesúhlasíme s vytvorením nového trestného činu, nakoľko ide o veľmi široko koncipovanú skutkovú podstatu, ktorá je zneužiteľná vo vzťahoch zamestnaneckých pomerov, výkonu povolania a výkonu riadiacej funkcie

Neakceptované –záväzok SR vyplývajúci z čl. 6 Dohovoru ES o boji proti korupcii týkajúcich sa činiteľov ES a činiteľov členských štátov

K bodu 139 (§ 378 ods. 1)

Nesúhlasíme so zvýšením trestnej sadzby. Nepovažujeme to za odôvodnené. Navrhujeme ponechať súčasný stav.

Neakceptované –prípady z praxe preukazujú potrebu návrhu.

K bodu 157 (§ 419)

Nezodpovedá terminológii Trestného zákona a umožňuje veľmi široký výklad. Zahŕňa vývojové štádiá (pokus, príprava TČ), ktoré sú aj v súčasnosti trestné.

Neakceptované –záväzok SR k Dohovoru o predchádzaní terorizmu, ktorý postihuje PO za formy účasti.

K bodu 158 (§ 419 ods. 4)

Text je nezrozumiteľný a neprehľadný.

Neakceptované.

K 159 (§ 420)

Pojem tichý súhlas nie je v súčasnom Trestnom zákone zadefinovaný.

Neakceptované – formulácia je odôvodnená záväzku SR implementovať Dohovor OSN proti mučeniu.

Slovenská informačná služba

K bodu 58 (§ 128 ods. 4) – zásadná pripomienka

V bode 58 žiadame za slovo „o“ vložiť slová „trestný čin sprotivenia alebo porušenia vojenskej povinnosti podľa § 395,“ a za číslicu „399“ vložiť slová „a trestný čin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 402 a 403“.

Neakceptované – nie je vhodné, aby sa v čase mieru vzťahovali predmetné ustanovenia na civilné osoby.

K § 274

V § 274 ods.1 navrhujeme za slovo „pečiatky“ vložiť čiarku a slová „alebo také známky, ceniny, nálepky alebo poštové pečiatky prechováva“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K § 319 - zásadná pripomienka

V § 319 ods. 1 žiadame za slová „vyzvedá“ vložiť slová „alebo vyhľadáva“.

V § 319 ods. 2 žiadame za slovo „vyzvedá“ vložiť slová „alebo vyhľadáva“.

3.3 § 319 ods. 3 žiadame doplniť písmenom c), ktoré znie: „c) verejne“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K § 321 - zásadná pripomienka

Za § 321 žiadame vložiť § 321a, ktorý znie:

„321a

Kto hrubo urazí alebo ohovorí orgán verejnej moci pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.“.

Neakceptované- verbálne trestné činy nie sú akceptovateľné v navrhovanom rozsahu vzhľadom na Ústavou SR garantované slobody a práva

K § 322 - zásadná pripomienka

Za § 322 žiadame vložiť nový § 322a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„322a

Marenie výkonu právomoci orgánu verejnej moci

(1) Kto úmyselne marí alebo podstatne sťažuje výkon právomoci orgánu verejnej moci tým, že

a) poruší zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti,

b) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh,

c) dopustí sa závažného konania, ktorým marí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej úlohy,

d) dopustí sa závažného konania, ktorým spôsobí v činnosti alebo vo výkone právomoci orgánu verejnej moci poruchu alebo inú závažnú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen organizovanej skupiny,

b) ako verejný činiteľ, alebo

c) verejne.

(3) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia,

b) za krízovej situácie, alebo

c) s osobitným motívom.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K § 340 a 341- zásadná pripomienka

V § 340 ods. 1 a § 341 ods. 1 žiadame za slová „desať rokov“ vložiť slová „trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti, trestný čin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti,“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K § 353 - zásadná pripomienka

V § 353 ods. 1 žiadame za slovo „vyzvedá“ vložiť slová „alebo vyhľadáva“.

V § 353 ods. 2 žiadame za slovo „vyzvedá“ vložiť slová „alebo vyhľadáva“.

§ 353 žiadame doplniť odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené,

b) za krízovej situácie, alebo

c) verejne.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Slovenská banková asociácia

Bod 38

Zhabanie určenej peňažnej čiastky je obligatórne v prípade, že v súvislosti s výkonom oprávnenia zastupovať právnickú osobu dôjde k spáchaniu trestného činu (resp. k účasti na trestnom čine vo forme návodu alebo pomoci), a to bez ohľadu na to, aký trestný čin bol spáchaný a či právnická osoba na takomto konaní min. konkludentne participovala alebo mala z tohto činu nejaký prospech. S takýmto záverom nemožno súhlasiť. Oprávnenie zastupovať právnickú osobu môže byť založené napr. pracovnoprávnym poverením alebo plnomocenstvom na zastupovanie. Takto koncipovaná skutková podstata môže znamenať, že páchateľ XY ako osoba konajúca za spoločnosť, ktorá napríklad zabezpečuje inkaso pohľadávok, sa dopustí napr. trestného činu vydierania alebo ublíženia na zdraví a súd bude pri jeho odsúdení povinný zároveň uložiť právnickej osobe zhabanie peňažnej čiastky min. v sume 1 mil. Sk (max. 500 mil. Sk) Rovnaká bude situácia napr. v prípade, ak sa zamestnanec (alebo zastupujúci advokát) dopustí trestného činu pohŕdania súdom alebo trestného činu neoznámenia neobvyklej obchodnej operácie alebo paradoxne ak sa zamestnanec dopustí trestného činu úverového podvodu tým, že ako zamestnanec umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a pod. Sme toho názoru, že pokiaľ medzinárodné záväzky nedovoľujú viazať uloženie takéhoto opatrenia na úmyselné získanie prospechu alebo výhody právnickej osoby, uloženie ochranného opatrenia by malo byť fakultatívne, založené na starostlivom zvážení skutkového stavu veci a všetkých okolností prípadu. Tento záver len logicky nadväzuje na navrhované znenie ochranného opatrenia vo forme zhabania majetku, ktoré je napriek závažnosti použiteľných trestných činov navrhnuté ako fakultatívne s povinnosťou prihliadnuť na výšku a povahu získaného prospechu zo spáchaného trestného činu, na predchádzajúce dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných organizačných predpisov, prijatie potrebných opatrení na predchádzanie spáchaniu alebo opakovaniu spáchaného trestného činu a na ďalšie okolnosti.

Zhabanie majetku je na rozdiel od predchádzajúceho ochranného opatrenia fakultatívne, a to napriek tomu, že ho je možné uložiť len za tzv. najzávažnejšie trestné činy. Súd ho môže fakultatívne uložiť tam, kde obligatórne musí páchateľovi trestného činu uložiť trest prepadnutia majetku (za najzávažnejšie trestné činy). Obligatórne páchateľovi však uloží trest prepadnutia majetku iba v prípade, že sa preukáže, že páchateľ nadobudol majetok alebo jeho časť z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Pri ukladaní ochranného opatrenia voči právnickej osobe však táto podmienka už nemusí byť splnená, čím dochádza k prísnejšiemu postihu právnickej osoby, než samotného páchateľa trestného činu.

Neakceptované – vychádzajúc z dôvodovej správy

Bod 84

Navrhujeme vypustiť slová „čo i len z nedbanlivosti“.

Neakceptované -nemožnosť preukázania úmyslu

Bod 89

Navrhujeme pozmeniť znenie:

„(1) Kto príjem alebo iný majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, spáchanej čo aj v cudzine, nadobudne, prechováva alebo užíva, alebo kto taký príjem alebo majetok v úmysle zatajiť taký príjem alebo vec, ich skutočnú povahu, miesto, kde sa nachádzajú, pôvod, nakladanie s nimi alebo ich pohyb, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie alebo v úmysle poskytnúť pomoc inej osobe, ktorá spáchala alebo bola účastníkom trestnej činnosti, z ktorej pochádza taký príjem alebo iný majetok, za účelom vyhnutia sa právnym následkom trestnej činnosti

a) prevedie alebo nechá previesť na seba alebo iného, požičia, vypožičia, alebo prevedie alebo nechá previesť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo

b) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení, premení, zamení alebo poškodí,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.“.

Neakceptované -príkaz na prevod je vnímaný ako príprava a návrh upravuje skutok ako zločin

Bod 127

Je nereálne, aby právnické osoby vedeli garantovať resp. úplne ustrážiť, aby jej zamestnanci nepodplácali (§ 332 TZ) - „čo i len z nedbanlivosti“ - navrhujeme teda tieto slová vypustiť.

Pri tomto bode síce nehrozí PO zhabanie celého majetku, ale môže byť podľa predkladaného návrhu sankcionovaná „určenou peňažnou čiastkou od 1 000 000 Sk do 500 000 000 Sk.“

Neakceptované- ide o ustanovenie, ak sa zanedbá objektívny dohľad

Sociálna poisťovňa

Nad rámec predloženého návrhu Sociálna poisťovňa navrhuje, aby trestným činom podľa § 278 Trestného zákona bolo aj nezaplatenie poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Navrhujeme, aby trestnoprávny postih bol uplatnený nielen pri nesplnení záväzku, ktorým je platenie dane, na ktorej včasnom zaplatení má štát záujem, ale aby sa uplatnil aj pri nesplnení povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie.

Neakceptovaný – nie je preukázaná potrebnosť inkriminácie navrhnutých konaní

Štatistický úrad

V bode 10

odporúčame slová "písmenami e a f" nahradiť slovami "písmenami f a g"

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

V bode 69

odporúčame vetu uvedenú na záver bodu preštylizovať takto:

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

V bode 92

odporúčame úvodnú vetu preštylizovať takto:

92. V § 261 odsek 1 znie:

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

Za bodom 92

odporúčame uviesť ďalší bod, ktorý bude znieť:

V § 261 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

V bode 157

odporúčame vo vete uvedenej na záver pred číslicou 3 uviesť slovo "odsek"

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

Odporúča však návrh právneho predpisu uviesť do súladu s prílohou č. 2 k legislatívnym pravidlám vlády SR (napr. body 18, 20, 28, 45, 66, 67, 106, 115, 119, 129, 140, 141, 142, 158 atď.).

Čiastočne akceptované v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR

Úrad vlády SR – sekcia vládnej legislatívy

K zodpovednosti právnických osôb:

Ako sám predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplýva povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy vymedzené v týchto medzinárodných dokumentoch. Medzinárodné dohovory Rady Európy ponechávajú na zmluvné štáty, či uvedená zodpovednosť právnických osôb bude občiansko-právna, trestne právna alebo správna. Rámcové rozhodnutia Rady požadujúce takúto zodpovednosť nemajú podobné ustanovenie, ale používajú v anglickej verzii pojem „offence“, ktorý môže byť preložený aj ako priestupok, nielen ako trestný čin. Z toho by sa dalo usudzovať, že aj tieto rámcové rozhodnutia umožňujú členským štátom možnosť zvoliť si druh zodpovednosti voči právnickým osobám, aj keď v tomto prípade je možnosť voľby pravdepodobne len medzi trestne právnou alebo správnou zodpovednosťou.

V slovenskom právnom poriadku však nie je zavedená akákoľvek zodpovednosť právnických osôb za trestné činy upravené jednotlivými medzinárodnými dokumentmi. Túto skutočnosť nerieši ani predložený návrh zákona. Návrh zákona zavádza len možnosť právnickej osobe uložiť ochranné opatrenie. Nie však ako páchateľovi, tzn. osobe zodpovednej za trestný čin, ale len ako „inej osobe“ v súlade s § 35 ods. 3.

Podľa medzinárodných záväzkov právnická osoba má byť zodpovedná za osoby, ktoré v jej mene konajú. Jednotlivé dokumenty používajú výraz „can be held liable for offence“, tzn. má byť zodpovedná za priestupok/trestný čin, nie zodpovedná za niekoho. V tomto prípade by bolo skôr použité slovné spojenie „responsible for someone/someone’s actions“. Ako bolo uvedené vyššie, nie je potrebné, aby bola zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá je v ponímaní nášho právneho poriadku v rozpore so zásadou individuálnej zodpovednosti za zavinenie, je však každopádne nevyhnutné zaviesť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy vymedzené v jednotlivých medzinárodných dokumentoch. Vzhľadom na to, že v slovenskom právnom poriadku, ani v návrhu zákona takáto zodpovednosť upravená nie je, nie je možné konštatovať úplnú prebratie medzinárodných dokumentov, ktoré predkladateľ v materiále uvádza. Vzhľadom nato, že tieto medzinárodné dohovory sú pre Slovenskú republiku už dlhšiu dobu záväzné a transpozičná lehota už pri väčšine rámcových rozhodnutí uplynula, je potrebné tento problém v najbližšej dobe riešiť.

Neakceptované – forma zodpovednostného režimu PO nie je dôležitá z hľadiska plnenia záväzkov SR , ale dosiahnutý výsledok dodržaný a uskutočnený. Zvolená forma je odôvodnená i vzhľadom na prekážky v trestnom práve SR, pričom sankcionovanie nie je možné bez zodpovednosti ako takej.

K bodu 24:

V bode 24 sa v § 47 ods. 1 písm. b) navrhuje slovo nádej nahradiť slovným spojením „dostatok rozumnej istoty“. Sme za ponechanie pôvodného znenia ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b).

Čiastočne akceptované.

K bodu 62:

V súlade s textom Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii žiadame bod 62 preformulovať v tom zmysle, že neoprávnený a nenáležitý bude úžitok alebo prospech, ktorý z úplatku získa osoba, ktorá úplatok príjme alebo ponúkne, nie samotná vec alebo plnenie, ktoré bude úplatok predstavovať.

Neakceptované – text Dohovoru používa termín „undue advantage“ a teda pripomienka nie je založená na autentickom texte.

K bodom 63 a 64:

Navrhujeme slovo „prevažne“ z týchto bodov vypustiť z dôvodu právnej istoty a jeho praktickej neaplikovateľnosti. Je prakticky nepredstaviteľná situácia, keď aktivity opisované v novelizačných bodoch 63 a 64 by boli len prevažne určené na sexuálne uspokojovanie a z istej časti by boli určené na iné účely.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu.

K bodu 89:

Navrhujeme do dôvodovej správy doplniť, že navrhovaná zmena § 233 Trestného zákona zároveň plne rešpektuje ustanovenia Rámcového rozhodnutia Rady 2005/21/SVV, ktoré takisto ako Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti spomínaný v dôvodovej správe upravuje túto oblasť.

Neakceptované – treťopilierový akt sa netýka skutkovej podstaty , ale len sankcie v § 58 TZ.

K bodom 125 a 126:

Novelizačné body 125 a 126 sú v nesúlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2003/568/SVV (najmä čl. 1 prvá odrážka a čl. 2) a s Trestnoprávnym dohovorom Rady Európy o korupcii.

Na základe vyššie uvedeného žiadame novelizačné body 125 a 126 z návrhu zákona vypustiť.

Neakceptované – rozšírenie postihovania nepriamej korupcie pri domácich verejných činiteľoch je v §331 až 335, rovnako žiadne medzinárodný dokument nevyžaduje postihovanie nepriameho úplatkárstva v súkromnom sektore.

K bodu 163:

V § 424a ods. 1 písm. b) žiadame medzinárodné dokumenty citované v tomto ustanovení uviesť v poznámke pod čiarou.

Neakceptované – kódexové akty neobsahujú citácie.

K bodu 167:

Do transpozičnej prílohy žiadame doplniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia.

Neakceptované – rámcové rozhodnutie , na ktoré smernica odkazuje bolo rozhodnutím ESD anulované.

Smernicu 2006/24/ES je potrebné do transpozičnej prílohy doplniť vzhľadom na to, že § 247 návrhu zákona transponuje aj čl. 13 ods. 2 tejto smernice.

Trestný zákon bol zároveň notifikovaný Európskej komisii ako jeden zo zákonov, ktorý preberá ustanovenie smernice 2005/35/ES.

Neakceptované – nekorešpondujúci predmet úpravy

Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa vstupuje do transpozičnej prílohy Trestného zákona, navrhujeme z nej vypustiť bod 9 - rámcové rozhodnutie Rady 2003/80/SVV z 27. januára 2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, nakoľko toto rámcové rozhodnutie Rady bolo zrušené rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 13. septembra 2005.

Neakceptované – návrh už obsahuje predmet pripomienky

K doložke zlučiteľnosti:

Dohovory uvedené v bode 3 písm. b) bod 11 – 13 ako sekundárne pramene žiadame zaradiť medzi dokumenty primárneho práva EÚ. Zároveň žiadame ako oblasť primárneho práva v ktorej je problematika návrhu upravená uviesť aj hlavu VI Zmluvy o založení EÚ.

Neakceptované

V bode 6 žiadame uviesť gestora/gestorov rámcových rozhodnutí Rady uvedených v bode 3 doložky určených uzneseniami vlády o určení gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Pripomienka nad rámec návrhu:

K § 179:

Pri novelizácii Trestného zákona je potrebné doplniť aj ustanovenie § 179. Žiadame v súlade s čl. 4 Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi do § 179 ods. 1 vložiť ako jeden zo spôsobov ako zlákať, prepraviť, prechovávať, odovzdať a prevziať osobu za účelom upraveným v § 179 ods. 1 aj únos.

Neakceptované- cieľ je pokrytý prostredníctvom „obmedzovania osobnej slobody“

Čl. 23 uvedeného Dohovoru požaduje, aby zmluvné štáty zaviedli zodpovednosť právnických osôb za trestné činy upravené v Dohovore. V odseku 4 tohto článku je stanovená povinnosť zmluvných štátov Dohovoru, aby ako jeden z trestov bolo možné právnickej osobe uložiť dočasného alebo trvalého uzavretia akéhokoľvek zariadenia, ktoré bolo využívané na obchodovanie s ľuďmi v zmysle Dohovoru. Táto povinnosť vyplývajúca Slovenskej republike nie je ani po tejto novele splnená.

Neakceptované- Dohovor neupravuje tresty pre PO , jediné obligatórne sú peňažné sankcie

Úrad vlády SR

Navrhujeme v súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v bode 14 § 38 ods. 7 slovo „prepusteniu“ nahradiť slovom „prepustenia“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Navrhujeme v bodoch 31, 32, 33, 34, ktorými sa novelizuje znenie § 66 a § 67 ustanovujúcich podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prehodnotiť ich navrhovanú zmenu a ponechať ustanovenia § 66 a § 67 v súčasnosti platnom a účinnom znení.

Neakceptovaná z dôvodu, že pri recidivistoch je aj tak predpoklad uloženia vyššieho trestu

Navrhujeme v bode 38 § 83a ods. 3 a § 83b ods. 4 slová „pri výkone štátnej moci“ nahradiť slovami „pri výkone verejnej moci“.

Neakceptované – rámcové rozhodnutia používajú pojmový aparát identický s návrhom

Navrhujeme z dôvodu duplicity v bode 80 § 208 ods. 3 písm. c) po slove „odsúdený“ vypustiť slová „alebo z výkonu“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Navrhujeme v súlade s čl. 12 ods. 2 a 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky doplniť všeobecnú časť dôvodovej správy o zhodnotenie súladu návrhu zákona s ústavou a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Úrad pre verejné obstarávanie

- zásadná pripomienka -navrhuje nové znenie § 267, ktoré znie:

„Kto sa ako podnikateľ, štatutárny orgán alebo prokurista podnikateľa alebo inej právnickej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene podnikateľa alebo inej právnickej osoby priamo alebo cez sprostredkovateľa dopustí machinácií v súvislosti s verejným obstarávaním tým, že

a) závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,

b) inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní,

c) žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti
na verejnom obstarávaní, alebo

d) na základe dohody so súťažiteľom vyvíja činnosť smerujúcu k zadaniu zákazky za neprimerane vysokú cenu,

potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“

Akceptovaná a zapracovaná pripomienka do znenia návrhu

Združenie podnikateľov Slovenska

ZPS považuje opätovnú snahu Ministerstva spravodlivosti SR zaviesť ďalšie sankcie voči právnickým osobám, ktoré do pripomienkového konania predložilo návrh novely Trestného zákona, za zbytočnú iniciatívu, ktorá je pre podnikateľské prostredie škodlivá a potenciálne nebezpečná. ZPS vyjadruje obavy, že aj najnovší návrh na zavedenie nových trestov pre právnické osoby, prostredníctvom ktorých fyzické osoby spáchali trestné činy, je potenciálne nebezpečným nástrojom pre kriminalizáciu podnikania. Predložený návrh je navyše podľa ZPS zbytočný, pretože aj podľa väčšiny expertov je problematika trestnej zodpovednosti v hospodárskych vzťahoch dostatočne upravená v existujúcom právnom poriadku Slovenskej republiky. ZPS zásadne nesúhlasí s navrhovanými trestami, ktorými môžu byť podľa predloženého návrhu zhabanie finančných prostriedkov a zhabanie majetku, pretože môžu mať na podnik likvidačný účinok. ZPS preto žiada z predloženej novely vypustiť novelizačný bod 10 a novelizačný bod 38 (§ 83a a § 83b).

Neakceptované- jednak z dôvodov uvedených v návrhu časť dôvodová správa a jednak sa znížili limity pre ukladanie určenej peňažnej čiastky

ZPS považuje uvedené tresty za neprimerane tvrdé, a to najmä v súvislosti s navrhovaným znením trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. ZPS preto zásadne nesúhlasí s navrhovaným § 250, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, a žiada jeho vypustenie z návrhu novely. Z uvedených dôvodov vyjadruje ZPS s predloženým návrhom novely Trestného zákona v uvedených častiach (§ 83a a § 83b, § 250) zásadný nesúhlas a vyzýva ministra spravodlivosti, aby tento návrh upravil podľa pripomienok ZPS a zabránil tak zhoršeniu podnikateľského prostredia, ktoré by prípadné schválenie návrhu zákona v predloženej podobe mohlo spôsobiť.

Neakceptovaný - dôvody v návrhu časť dôvodová správa

Okresný BA II

K bodu 4

Ak predkladateľ považuje za nevyhnutné takéto doplnenie, treba zvážiť rozsah trestných činov uvedených v § 5a – zásada ochrany by sa nemala vzťahovať na prečiny a tiež v prípade niektorých trestných činov vyznieva taká úprava zvláštne až absurdne, keďže má ísť o spáchanie trestného činu v cudzine, napr. útok na orgán verejnej moci § 321, útok na verejného činiteľa § 323, nedovolené prekročenie štátnej hranice § 357. Odporúčam tu ponechať iba trestné činy z 12. hlavy osobitnej časti Tr. zák., príp. niektoré najzávažnejšie zločiny z iných hláv.

Čiastočne akceptované- zásady ochrany a univerzality musia byť dodržané

K bodu 9, 16, 107 a 156

Odporúčam vypustiť a nemeniť názov trestného činu, ktorý má byť výstižný a podľa možnosti krátky.

Neakceptované – názvy odrážajú obsahovú zmenu dotknutých ustanovení

K bodu 14

Ak sa pristúpi k uvedenej zmene, odporúčam v prvom rade ponechať v prípade odsekov 1 až 4 rovnakú dobu posudzovania od posledného potrestania, a to desať rokov. Zároveň odporúčam odsek 3 uviesť pred odsekom 2, aby bola za sebou úprava pri spáchaní zločinu. Tiež za slová „trestnej sadzby“ treba doplniť „trestu odňatia slobody“.

Čiastočne akceptované

K bodu 18

Odporúčam ponechať súčasnú úpravu, keďže vysoké spodné hranice trestov v základných skutkových podstatách v osobitnej časti Tr.zák. je viazaná práve na aplikáciu dohody o uznaní viny a prijatí trestu a možnosti zníženia dolnej hranice trestnej sadzby o tretinu.

Neakceptované – záujem na regulácii trestov je v návrhu zohľadnený vo forme v predloženom znení

K bodom 19 a 20

Odporúčam asperačnú zásadu ponechať na najzávažnejšie trestné činy. Vypustenie asperačnej zásady nie je riešené ani zmenou § 38. Keďže v prípade spáchania napr. dvoch a viacerých (teda aj desiatich) lúpeží prvopáchateľom alebo aj osobou, ktorej predtým nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, bude v zmysle navrhovanej úpravy takému páchateľovi možné uložiť trest v rovnakej trestnej sadzbe ako osobe, ktorá spácha iba jednu lúpež.

Čiastočne akceptované

K bodu 23

Uvedené sa taj aj v praxi aplikovalo rovnako, ako sa navrhuje spresniť ustanovenie. Upozorňujem, že uvedené ustanovenie rieši len situáciu, keď bola osoba vo väzbe a nie je žiadny zákonný podklad pre započítania doby zadržania do trestu odňatia slobody, keď ide o odsúdenie osoby v zmysle § 348 ods. 1 Trestného poriadku – osoba je zadržaná pri páchaní skutku a je jej následne uložený sudcom pre prípravné konanie nepodmienečný trest odňatia slobody bez toho, aby bola taká osoba vzatá do väzby – rovno zo zadržania, napr. po troch dňoch nastupuje výkon trestu odňatia slobody.

Akceptované

K bodu 25

Odporúčam z ustanovenia § 47 ods. 2 vypustiť aj trestný čin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 2, keďže dolná hranica trestnej sadzby je v tomto prípade tri roky a je možné páchateľovi uložiť aj iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Zároveň je potrebné do ustanovenia doplniť trestný čin - vydieračský únos podľa § 186 Tr. zák.

Neakceptované – komisia pre novelizáciu kódexu neodporúča iné zmeny z hľadiska konzistentnosti návrhu

K bodu 30

Slová „z trestného činu“ asi nemajú byť vypustené, ale čiarka má ísť za tieto slová.

Neakceptované – návrh vychádza zo širšieho chápania pôvodu trestnej činnosti

K bodom 31 až 33

Navrhujem vypustiť. Treba ponechať súčasné lehoty pre podmienečné prepustenie osôb z výkonu trestu odňatia slobody, keďže po prijatí navrhovanej úpravy sa umožní podmienečné prepustenie po výkone polovice uloženého trestu osôb odsúdených za trestné činy so spodnou hranicou trestnej sadzby pod desať rokov, čiže aj napr. banková lúpež so škodou do 800.000 Sk, lúpež so zbraňou, znásilnenie osoby mladšej ako 15 rokov, krádeže alebo podvodu so škodou do 4 mil. Sk a pod..

Neakceptované – komisia pre novelizáciu kódexu si stanovila cieľ návrat k pôdnej úprave lehôt

K bodu 51 - zásadná pripomienka

Navrhovaná zmena nič nerieši a ešte je aj logicky nezmyselná – sudca nemôže predsa vo vymedzení skutku v trestnom rozkaze vedieť, kedy bude trestný rozkaz doručený – to môže byť aj o tri dni, aj o tri mesiace.

Je nevyhnutné vypustiť časť prvej vety za bodkočiarkou a druhú vetu. Osobitná úprava ohľadom trestného činu zanedbania povinnej výživy neumožňuje, aby súd rozhodoval od stola, t.j. trestným rozkazom. Treba ponechať úpravu, ktorá bola v predošlom Trestnom zákone.

Čiastočne akceptované - namiesto „doručený“ sa použije v návrhu pojem „vydaný“.

K bodu 55

Vypustiť z návrhu tento bod. Jeho prijatie by malo za následok, že trestným je aj konanie manželov mladších ako 18 rokov, ktoré získali plnoletosť uzavretím manželstva a urobili si intímne fotky resp. video - § 368 Tr. zák.

Neakceptované – záväzok SR upraviť stíhateľnosť zobrazenia osôb do 18 rokov veku

K bodu 64

Je treba posúdiť, či výraz „zobrazenie“ zahŕňa aj zvukový záznam bez obrazu. Ak nie, treba ustanovenie príslušným spôsobom doplniť – rovnako aj § 132 ods. 2.

Neakceptované – neexistuje záväzok SR postihovať konanie vo väzbe na zvukový záznam

K bodu 66

Potrebné vypustiť z návrhu. Prijatie navrhovanej zmeny sa netýka len vraždy, ale bude znamenať kvalifikáciu závažnejším spôsobom konania aj pri zabití, usmrtení alebo ublížení na zdraví, napr. niekto inému úmyselne ublíži na zdraví nožom – pri terajšej úprave mu hrozí trest 6 mesiacov až dva roky, po zmene automaticky dva až päť rokov.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 70

Odporúčam upraviť spodnú hranicu na dva roky.

Neakceptované

K bodu 78

Vypustiť z odseku 1 písmeno doterajšie b), po zmene je to písmeno d) – trestné je vykonanie súlože s osobou mladšou ako 18 rokov za odmenu – a to napr. aj keď je páchateľom osoba mladšia ako 18 rokov, čo považujem za neúmernú kriminalizáciu takého konania. Keď to má byť postihované, tak potom treba príslušným spôsobom doplniť zákon o priestupkoch.

Neakceptované- potreba ochrany morálnych hodnôt spoločnosti

K bodu 80

Odporúčam upraviť v odseku 2 trestnú sadzbu na tri roky až osem rokov, a to aj z pohľadu možnosti rozhodovania v takom prípade trestným rozkazom.

Neakceptované

K bodu 82 - zásadná pripomienka

V § 212 ods. 1 písmeno h) vypustiť a v prípade neakceptovania slovo „dvanástich“ zmeniť na „šiestich“. Tieto „rožkové“ krádeže znamenajú zbytočnú kriminalizáciu a zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov, preto ich treba zo zákona vypustiť alebo aspoň obmedziť dobu predošlého postihnutia.

Neakceptované

K bodu 83

Nadpis upraviť do jednotného čísla, v odseku dva upraviť trestnú sadzbu na jeden rok až päť rokov a v odseku 3 na tri roky až desať rokov – aby boli v súlade so sadzbami pri iných majetkových trestných činoch.

Neakceptované- vysoká nebezpečnosť trestného činu

K bodom 115 až 117

Slová z predvetia odseku 2 „vo väčšom rozsahu“ je potrebné presunúť do písmen a) a b) a nového písmena d), keďže písmeno c) nie je možné viazať na rozsah. K tomu pozri aj §181c ods. 2 predošlého Trestného zákona.

Neakceptované – komisia ad hoc (MS, MV a GP) odsúhlasila navrhované znenie návrhu v dotknutej časti

K bodu 118

Navrhovaný kvalifikačný znak treba doplniť do odseku 3, nie do odseku 4, keďže svojim charakterom sa približuje k závažnejšiemu spôsobu konania (odsek 3 písm. a/).

Neakceptované

K bodom 122 a 124 - zásadná pripomienka

Vypustiť slová „verejnému činiteľovi“ – konanie vo vzťahu k verejnému činiteľovi je trestné podľa § 329 ods. 2 a § 333 ods. 2 písm. b).

Neakceptované – uvedené ustanovenia riešia iba činy obstarávania vecí všeobecného záujmu

K bodu 127

Odporúčam upraviť ako úmyselný trestný čin, keďže všetky trestné činy korupcie sú úmyselnými.

Neakceptované – ide iba o dohľad nad korupciou

K bodu 137

Za účelom predchádzania aplikačných problémov, navrhujem celé ustanovenie § 377 vypustiť zo zákona.

akceptované

K bodu 163

Odporúčam zjednodušiť názvy oboch trestných činov.

Neakceptované

K bodom 164 a 165

Prechodné ustanovenia odporúčam doplniť aj vo vzťahu k úprave spoločného trestu (terajší § 41 ods. 3), ako aj k obmedzeniu trestu vyhostenia na maximálnu lehotu 15 rokov (§ 65 ods.3) vo vzťahu k trestu vyhostenia uloženému na neobmedzenú dobu pred 1.1. 2006.

Čiastočne akceptované- nový odsek 4 v §437

Nad rámec návrhu zákona

Ustanovenie § 53 Tr. zák. treba zosúladiť s výkonom trestu domáceho väzenia upraveným v Trestnom poriadku, najmä s ustanovením § 435 ods. 3 Trestného poriadku.

Neakceptované

Najvyšší súd SR

- Zásadná pripomienka - k bodom 1 a 2 (časová pôsobnosť):

Použitie slovného spojenia „zánik trestu sa ukladá a vykonáva“ je nelogické, lebo k zániku trestu dochádza uplynutím premlčacej doby podľa § 90 Tr. zák. (premlčanie výkonu trestu) – teda ex lege a nie rozhodnutím súdu (zánik trestu sa neukladá ani nevykonáva). Otázku nerovného zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska možnosti podmienečného prepustenia treba riešiť len zmenou prechodného ustanovenia § 437 ods. 2 a 3 Tr. zák. a nie rozširovaním § 2 o časovej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je aj v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 59/2003 Zb. rozh. trest., (ktoré je okrem iného v súlade s nálezmi Ústavného súdu ČR III ÚS 444/01, IV ÚS 158/2000, ktoré vylučujú z posudzovania trestnosti činu otázky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody).

Akceptovaná čiastočne pokiaľ ide o termín trest, v súvislosti , s ktorým sa vykonáva (modifikácia § 2 návrhu) a pokiaľ ide o legislatívno-technickú výhradu ohľadom ukladania zániku trestu . Neakceptovaná ostatná časť pripomienky z dôvodu, že judikáty uvedené v pripomienke nevytvárajú prekážku prijatiu návrhu.

- Zásadná pripomienka k bodu 4: zmenu navrhujeme vypustiť z návrhu, pretože uvedené ustanovenie zakotvuje z hľadiska osobnej pôsobnosti trestnosť taxatívne vymedzených trestných činov aj pre prípady, že ich spácha cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, v cudzine

Neakceptovaná z dôvodu, že zásada univerzality a ochrany sú potrebné aj z dôvodu vstupu SR do Schengenského priestoru, pričom vypustenie týchto zásad z rekodifikácie v r. 2005 nebolo vôbec odôvodnené a argumenty o odlišnej súdne praxi nie sú dôvodmi pre vylúčenie zásady ochrany univerzality.

- Zásadná pripomienka k bodu 5: Ustanovenie § 8 definuje trestný čin ako formálnoprávnu kategóriu a slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ odkazuje na materiálny korektív vo vzťahu k prečinom, ktorý je uvedený v § 10 ods. 2 a v § 95 ods. 2. (kde sa ustanovuje „inak“).

Z formálneho hľadiska je tento návrh nesystémový, lebo patrí do druhého dielu všeobecnej časti Trestného zákona, teda medzi základné zásady ukladania sankcií, napr. do ustanovenia § 38 ods. 1. Z naznačených dôvodov pre nesystémovosť a nelogickosť tohto ustanovenia navrhujeme ho vypustiť.

Neakceptovaná z dôvodu systémovosti návrhu a z dôvodu potrebnosti materiálneho korektívu pre okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby práve vtedy ak okolnosť podmieňujúcu zvýšenie trestnej sadzby spôsobí iba nepatrné zvýšenie trestnej sadzby

- Zásadná pripomienka k bodu 10 - Pokiaľ dôvodová správa uvádza, že tieto nové ochranné opatrenia „sa budú ukladať právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej činnosti fyzickými osobami“, potom sa fakticky hovorí o trestnej zodpovednosti fyzických osôb. Za istých okolností (pokiaľ by sa tento problém vyriešil koncepčne) mohlo by ísť paralelne o trestnú zodpovednosť ako fyzických tak aj právnických osôb. Návrh ale nevyriešil zásadnú vec v tejto súvislosti, tzn. základ trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako možnosť ukladania sankcií vôbec - viď aj pripomienky k bodu 38.

Neakceptovaná z dôvodu potrebnosti plniť záväzky SR z hľadiska sankcionovania právnických osôb za trestné činy fyzických osôb čo do výsledku , nie do použitej formy. Prekážky v právnom poriadku SR v podobe zásady individuálnej zodpovednosti a zásady personality trestov nie je možné riešiť fikciami právnej zodpovednosti.

K bodu 11

Z dôvodov uvedených v pripomienke k bodu 5 navrhujeme vypustiť poslednú vetu v tomto bode.

Neakceptovaná

K bodu 14

Ani z dôvodovej správy nie je zrejmé prečo chce návrh novely postihovať recidívu spáchanú práve v lehotách uvedených v § 38 ods. 1 až 4. Zo systémového hľadiska definícia potrestaného uvedená v ods. 6 je definíciou pojmu odsúdeného – porovnaj § 128 ods. 6.

Navrhujeme odsek 6 zmeniť nasledovne :

(6) Odseky 1 až 4 na použijú na potrestaného, ktorému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Akceptovaná

K bodu 19

Nie je zrejmé prečo sa text § 41 ods. 1 Tr. zák. rozširuje o slová „ktorých sa dopustil jedným alebo viacerými skutkami“, lebo doterajšou dlhodobou súdnou praxou (i teóriou) je jednoznačne ustálené, že ukladanie úhrnného trestu prichádza do úvahy ako v prípade jednočinného tak aj viacčinného súbehu. Na druhej strane musíme upozorniť, že dôvodová správa (strana 16) pokiaľ ide o podmienky ukladania súhrnného trestu je úplne nesprávna, pokiaľ tvrdí, že tieto podmienky sa týkajú aj jednočinného súbehu. Ukladanie súhrnného trestu je reálne možné len v prípade viacčinného súbehu, pričom jednočinný súbeh znamená naplnenie znakov viacerých trestných činov jediným skutkom toho istého páchateľa.

Súhlasíme s vypustením asperačnej zásady spôsobom akým bola formulovaná v § 41 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska ústavnosti tohto riešenia (porovnaj článok 12 ods. 1, článok 13 ods. 3 Ústavy SR), ale treba riešiť otázku rovnosti odsúdených vo všetkých prípadoch, ktoré v tejto súvislosti vyvstali, najmä preto, lebo ide o možnosť riešenia v zmysle pozitívnej retroaktivity. Túto skutočnosť by mali reflektovať nové prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré v návrhu chýbajú.

Vo vzťahu k chýbajúcim záverečným a prechodným ustanoveniam považujte túto pripomienku za zásadnú.

Akceptovaná v časti odporúčajúcej pripomienky a neakceptovaná v časti zásadnej z dôvodu možnosti znevýhodnenia osôb, ktorých si odpykali zvýšené tresty, ktoré by už nebolo možné skrátiť. Pozitívnu retroaktivitu by bolo nutné riešiť iba vtedy, ak by samotné konanie páchateľa bolo neskoršou úpravou označené ako beztrestné, príp. by bola významne znížená trestnosť činu.

K bodu 23 - Vychádzajúc z dôvodovej správy, účelom novely tohto ustanovenia je, aby mohla byť páchateľovi započítaná do trestu aj doba strávená v zadržaní, po ktorom nebol obvinený vzatý do väzby. Preto je potrebné upraviť úvodnú vetu tak, aby bolo zrejmé, že toto ustanovenie sa netýka len prípadu, keď sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe. Okrem toho k obmedzeniu osobnej slobody môže dôjsť aj zatknutím, po ktorom taktiež obvinený nemusí byť vzatý do väzby – preto je vhodné doplniť zadržanie aj o „zatknutie“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

K bodu 25

Považujeme za chybné z ustanovenia § 47 ods. 2 vypustiť základnú skutkovú podstatu lúpeže podľa § 188 Tr. zák. Z obsahu odôvodnenia návrhu nie sú dôvody tohto postupu zistiteľné.

Neakceptovaná z dôvodu potrebnosti vylúčiť z uplatnenia zásady trikrát a dosť lúpež bez použitia zbrane

K bodu 26

Navrhované doplnenie považujeme za nadbytočné vzhľadom na to, že doteraz nikdy nebolo pochybné, že muselo ísť o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Neakceptovaná z dôvodu legislatívno-technického upresnenia

K bodu 31 a 32

Predložený návrh novely v § 66 vôbec nerozlišuje akému páchateľovi bol uložený trest za zločin. Iba paušálne stanovuje podmienky výkonu polovice trestu, pričom táto podmienka sa vzťahuje aj na páchateľa zločinu, ktorý bol v posledných 12 rokoch pred jeho spáchaním potrestaný za obzvlášť závažný zločin, v dôsledku čoho sa mu musí podľa § 38 ods. 3 výrazne sprísniť trest tak, že horná hranica trestnej sadzby sa zvýši o jednu polovicu. V uvedených prípadoch navrhujeme sprísniť podmienky podmienečného prepustenia na dve tretiny vykonaného trestu.

Neakceptovaná z dôvodu, že pri recidivistoch je aj tak predpoklad uloženia vyššieho trestu

K bodu 38

Návrh novely zavádza dve nové ochranné opatrenia (nie tresty), ktoré ale možno uložiť výlučne právnickým osobám – porovnaj však pripomienku k bodu 10. Súčasne sa vypúšťa ods. 2 z § 19. Návrh novely takto evokuje, že sa zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Z dikcie zákona to ovšem nevyplýva, lebo právnické osoby nemožno uznať za vinné z trestného činu, ani im uložiť trest, ale bez takéhoto základu, teda bez uznania viny, im možno uložiť ochranné opatrenie. Právnická osoba síce môže mať v trestnom konaní procesné postavenie ale len ako zúčastnená osoba a ako takej jej môže byť uložené ochranné opatrenie vo forme zhabania veci. Dôvodová správa ďalej tvrdí, že je navrhovaný kompromis, ale na strane 8 zároveň aj to, že materiálne bola naplnená požiadavka na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, len formálne nebola vyjadrená.

Neexistenciu formálneho vyjadrenia trestnej zodpovednosti právnických osôb sa návrh snaží udržať aj tvrdením, že nové trestnoprávne sankcie v § 83a a v § 83b majú podobu ochranných opatrení. Tento názor nie je možné akceptovať, lebo navrhované sankcie sú následkom spáchaných trestných činov a svojím obsahom sú trestami. Jednoznačne tomu nasvedčuje aj konštrukcia ustanovení § 83a a § 83b, text dôvodovej správy na str. 6 a definícia trestu v zmysle § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého trestom je okrem iného aj ujma na majetkových právach a to za spáchaný trestný čin. Spáchanie trestného činu je podľa oboch ustanovení pritom nevyhnutnou podmienkou uloženia navrhovaných sankcií. Treba jednoznačne uviesť, že nové ochranné opatrenia sú len rozšírením ochranného opatrenia vo forme zhabania veci. Predložený návrh potom nevyhnutne nastoľuje nasledovné nedostatky a problémy. Z uvedeného vyplýva, že vôbec nejde o kompromisnú cestu, ktorú proklamoval navrhovateľ, ale o zjavne neujasnené postoje k možnosti zavedenia alebo vylúčenia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Vzhľadom na očakávaný záväzok vyplývajúci z podpísania Dohovoru o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním ide o nesystémové riešenie s tým, že povinnosť dodržať medzinárodné záväzky vyžaduje prijatie jednoznačnej právnej úpravy, ktorá bude zahŕňať aj trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.

Neakceptované z dôvodov, kontraproduktívnosti argumentov, rovnako nie je potrebná definícia orgánu verejnej moci, lebo je definovaný v Ústave SR, ale je zrejmé , že zahŕňa i orgány verejnej správy a vyššie územné celky. V §83 nie je možné uviesť kto je vlastníkom zhabaného majetku, lebo ide o procesnú otázku. Zásada zákazu retroaktivity sa vzťahuje podľa čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd len na zodpovednosť fyzickej osoby za trestné činy a spoluvlastník postihnutej právnickej osoby sa ho nemôže domáhať. Návrh je systematický čo do postihnutia PO za trestné činy FO , čo do výsledku.

K bodu 42

V § 86 písm. f) navrhujeme doplniť za slová „teroristickej skupiny“ slová „a jej člena“. Dôvodom je skutočnosť, že z písmena e) sa stáva písmeno f), kde je uvedený názov trestného činu podľa § 297, ktorého názov bol doplnený.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 49

Správna dikcia doplnenia ustanovenia § 122 ods. 2 písm. b) by mala znieť : „ktoré mohli zmyslami vnímať tento čin a chápať jeho zmysel“. Ide o skutočnosť, že aj mentálne postihnutá osoba zmyslami vníma dianie vo vonkajšom svete, ale nie vždy chápe jeho zmysel.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 50

Ak sa v § 122 ods. 10 Tr. zák. zavedie pokračovací trestný čin bez ohľadu na to, či sa stal u nás alebo v cudzine, tak by mohol byť problém s aplikáciou § 519 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného činu spáchané na území Slovenskej republiky, čo by malo za následok, že by sa v takomto prípade musel ukladať spoločný trest, ktorého predpokladom je zrušenie skoršieho rozsudku vo výroku o vine, čo však nie je možné, pretože o vine sa rozhodlo cudzím rozhodnutím.

Akceptovaná v zmysle jej zohľadnenia v pripravovanej novele Trestného poriadku

K bodu 55

Návrh ale touto zmenou zotrel rozdiel medzi dieťaťom a osobou mladšou ako 18 rokov a teda pri trestných činoch, kde sa používa „osoba mladšia ako 18 rokov“ (napr. § 175, 176, 211) by sa mal používať pojem „dieťa“, ktorý má svoju legálnu definíciu.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 60

V odseku 4 sa definuje zmocnenie veci „z moci vlastníka alebo inej osoby“. Súdna prax chápe zmocnenie sa v uvedenom kontexte zmocnením sa veci vtedy ak páchateľ sám - osobne alebo za pomoci nástroja sa zmocní cudzej veci. Trestný čin krádeže je však dokonaný aj vtedy ak páchateľ odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr vyzdvihnúť. Preto správna dikcia zmocnenia sa veci má znieť „z dispozičnej moci vlastníka alebo inej osoby“.

Neakceptovaná vzhľadom nezrozumiteľnosť argumentov a protirečivosť vzťahu pojmov „dispozícia“ a „moc“.

K bodu 61

Odporúčame vrátiť sa k definícii „prisvojenia veci“ podľa § 130 ods. 4 platného zákona, lebo prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak si tak vytvorí možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchatelia).

Neakceptovaná vzhľadom nezrozumiteľnosť argumentov a protirečivosť vzťahu pojmov „dispozícia“ a „moc“.

K bodu 62

Aj v tomto bode navrhujeme ponechať platnú definíciu uvedenú v § 131 ods. 3, ktorá zahŕňa všetky prípady poskytnutia úplatku nadradeným pojmom slovami „na ktoré nie je právny nárok“.

Neakceptovaná z dôvodu neúplnosti navrhovaného riešenia z dôvodu nesprávneho prekladu vysvetľujúcej správy k Dohovoru rady Európy o korupcii

K bodu 66

Výnimka zo závažnejšieho spôsobu konania v § 138 písm. a) bola zavedená preto, lebo spravidla v tomto písmene uvedené trestné činy sú spáchané za použitia zbrane (zbraň v technickom slova zmysle). Ak by sa zo závažnejšieho spôsobu konania pri taxatívne vymenovaných trestných činoch zbraň vypustila, potom by prakticky každý z uvedených trestných činov bol spáchaný formou kvalifikovanej skutkovej podstaty. Pritom najmä trestné činy proti životu sú spravidla páchané za použitia zbrane. Prijatím predloženého návrhu by došlo k výraznej kriminalizácii páchateľov, lebo napríklad za prostú vraždu by platila sankcia na 20 až 25 rokov, resp. pri zabití, teda pri spôsobení následku smrti z nedbanlivosti, 9 až 12 rokov.

Z tohto dôvodu navrhujeme ponechať doterajšie znenie zákona.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 68

Pri trestnom čine terorizmu podľa § 419 nie je v odseku 2 uvedený osobitný motív. Preto z tohto dôvodu nemá význam zaradenie písm. e) do § 140. Treba si uvedomiť, že okrem iného je uvedený trestný čin spáchaný už hrozbou konania uvedeného v prvej vete § 419 ods. 1 - teda príprava na tento trestný čin je povýšená na dokonaný trestný čin.

Neakceptovaná z dôvodu, že osobitný motív má význam pri iných trestných činoch ako pri terorizme

K bodu 75 a 76

Napriek odporúčaniu PZ RE nie je vhodné upravovať trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia na rodovo neutrálne trestné činy, lebo pri objektívnej stránke týchto trestných činov v našom Trestnom zákone musí ísť o donútenie ženy k súloži. Muža k súloži nie je možné donútiť, vzhľadom na odlišnosť pohlavných orgánov, a preto je chránený trestným činom sexuálneho násilia v zmysle § 200.

Z tohto vecného hľadiska neodporúčame uplatniť tento dôvod návrhu novely.

Neakceptovaná z dôvodu, že návrh realizuje vo vhodnej forme odporúčania PZRE z pohľadu odstránenia všetkých foriem rodovej diskriminácie

K bodu 131

Napriek tvrdeniu dôvodovej správy navrhovaná úprava trestného činu výtržníctva neobsahuje vypustenie fyzickej formy útoku, ale sa týka iba doplnenia ďalšej alternatívy výtržníckeho konania rušením športového podujatia – viď dovetok pri písm. c) „... alebo priebeh športového podujatia“, ako aj legislatívno-technickej úpravy písm. a) tým spôsobom, že hrubá neslušnosť alebo výtržnosť je pojmovým znakom aj alternatív uvedených v písm. a) a d).

V písm. a) treba doplniť „fyzicky napadne iného“. V tejto súvislosti, ak by nešlo o fyzické napadnutie, je otázne či je nevyhnutné kriminalizovať páchateľa, ktorý verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom iného napadne iba verbálne. Závažnosť takéhoto konania by bola zrejme na úrovni priestupku.

Neakceptovaná z dôvodu, že argumenty sa nezakladajú na obsahu dôvodovej správy návrhu z dôvodu, že uvedené ustanovenia v jednotlivých písmenách predstavujú iba demonštratívny výpočet záväznej časti návestia

Generálna prokuratúra SR

-Zásadná pripomienka k bodom 1 a 2:

Navrhujeme ustanovenie preformulovať za súčasného zachovania zmyslu návrhu takto:

V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Trestnosť činu a jej zánik sa posudzuje a trest sa ukladá a vykonáva a jeho zánik sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa neskôr účinného zákona sa trestnosť činu a jej zánik posudzuje a trest sa ukladá a vykonáva a jeho zánik sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Zahladenie odsúdenia sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď sa o ňom rozhoduje.".

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

Zásadná pripomienka k bodu 4: Z návrhu ustanovenia je potrebné vypustiť trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 357 TZ.

Zároveň navrhujeme, aby slová „spáchal v cudzine cudzinec“ boli nahradené slovami „spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec“.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

Zásadná pripomienka k bodu 5:Navrhujeme nové znenie § 8:

㤠8

Trestný čin

(1) Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Nejde o trestný čin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

(3) Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne, ak vzhľadom na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, osobu páchateľa, mieru zavinenia a jeho pohnútku podstatne zvyšuje závažnosť trestného činu.“.

Neakceptovaná z dôvodu jasnosti návrhu a zotrvaní na formálnom ponímaní trestného činu

Zásadná pripomienka - V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujeme v § 10 vypustiť odsek 2 a označenie odseku 1.

Neakceptovaná z dôvodu jasnosti návrhu a zotrvaní na formálnom ponímaní trestného činu

Zásadná pripomienka k bodu 8:

Sme toho názoru, že návrh ustanovenia § 28 odsek 3 je zmätočný a nie je súlade ani s dôvodovou správou. Podľa tohto návrhu by za trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 TZ nebola trestne zodpovedná taká osoba, ktorá vedela, že nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn bol neoprávnený, čo považujeme za nesprávne.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 10:

Bez toho, aby sme poznali právnu úpravu v Trestnom poriadku, nemôžme k tomuto ustanoveniu zaujať kvalifikované stanovisko. V nadväznosti na túto úpravu poukazujeme na absenciu zmien týkajúcich sa zásad ukladania ochranných opatrení. Zároveň upozorňujeme na chybnú legislatívno-technickú úpravu navrhovaného ustanovenia.

Čiastočne akceptovaná vo väzbe na legislatívno-technické úpravy

- Zásadná pripomienka K bodu 11:

S návrhom v podstate súhlasíme, avšak navrhujeme takéto znenie odseku 6:

„(6) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, na priťažujúcu okolnosť, na okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.“.

-čiastočne akceptovaný preformuláciou návrhu, no zotrvať je potrebné na korešpondujúcej časti dôvodovej správy.

- K bodu 14: Navrhujeme nasledovné znenie odsekov 5 a 6:

„(5) Pri ukladaní trestu podľa odsekov 1 až 4 súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odsekov 1 až 4 prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Základom na zvýšenie trestnej sadzby je horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby.".

(6) Potrestaným podľa odsekov 1 až 4 je ten odsúdený, ktorému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý celkom alebo z časti vykonal; to neplatí, ak je odsúdenie zahladené.".

Nad rámec návrhu navrhujeme doplniť nový odsek 8 v tomto znení:

„(8) Podľa odsekov 1 až 5 súd postupuje aj vtedy, ak sa páchateľ dopustil zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu počas výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za zločin alebo obzvlášť závažný zločin.".

Pripomienky k bodu 8 uplatňujeme ako zásadné.

Akceptované v zmysle znenia po vzájomnej dohode

Zásadná pripomienka k bodu 18:

Nesúhlasíme so zúžením možnosti uloženia trestu súdom v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu a navrhujeme nové znenie § 39 odsek 4. Ustanovenie § 39 odsek 4 znie:

„(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa zásad uvedených v odseku 3.“.

Neakceptované z dôvodu, že zväčšenie rozpätia pri dohode o vine a treste pod hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby nie je prijateľné pretože pri trestných činoch v § 39 ods. 3 písm. a) je najnižšia trestná sadzba 20 rokov odôvodnená v rámci TZ, tým , že ide o najzávažnejšie trestné činy. Zníženie rozpätia je rozhodnutím regulovať dohodovacie konanie prostredníctvom zákonných obmedzení, a to vzhľadom na skúsenosť s nízkymi trestami potvrdenými súdmi.

Zásadná pripomienka k bodu 23:

Navrhovanú zmenu je potrebné vykonať aj v odseku 3 § 45.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

K bodu 24:

Navrhovanú zmenu nepovažujeme za potrebnú, pretože platná právna úprava je dostačujúca.

Neakceptovaná z dôvodu zastaranosti pojmu „nádej“ a potrebou exaktnejšej náhrady

-Zásadná pripomienka -nad rámec návrhu navrhujeme v § 57 vložiť odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd ukladá peňažný trest ako trest samostatný, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody, ktorého výmera nesmie byť nižšia ako dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako 5.“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

Zásadná pripomienka - K bodu 32:

Navrhujeme slovo „zločin“ nahradiť slovami „obzvlášť závažný zločin“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

Zásadná pripomienka - K bodu 36:

V písmene d) navrhujeme slová „patologickým hráčstvom“ nahradiť slovami „patologickou závislosťou“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

- Zásadná pripomienka K bodu 37:V § 83 navrhujeme nové znenie písmena b):

„b) patrí osobe, ktorá vedela, že vec pochádza z trestnej činnosti, alebo ju získala výmenou za vec, o ktorej vedela, že pochádza z trestnej činnosti, alebo ju získala z prostriedkov, o ktorých vedela, že pochádzajú z trestnej činnosti,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako c) až f).

Akceptovaná v dohodnutom znení

- Zásadná pripomienka K bodu 38:Sme zásadne proti tomuto návrhu, pretože navrhované hmotnoprávne ustanovenia nie je možné relevantne posúdiť bez znalosti procesného postupu v súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb.

Odôvodnenie uvedenej úpravy predkladateľom je čiastočne zavádzajúce. Predovšetkým však takáto právna úprava problematiku nerieši komplexne a vzhľadom na minimálny priestor na diskusiu a preskúmanie dôsledkov môže viac problémov priniesť ako vyriešiť. Predkladateľ nezapracoval ani polovicu druhov sankcií, ktoré odporúčajú ním v odôvodnení citované medzinárodné dokumenty.

Neakceptované z dôvodu medzinárodných záväzkov SR, pričom dôvodová správa návrhu dostatočne a celistvo poskytuje argumenty v prospech návrhu. Zapracovanie návrhu v časti opčných opatrení nebolo potrebné aj vzhľadom na počiatočné štádium zavádzania zodpovednostného režimu PO. Nekompatibilita ustanovení so znením ako takým, nebola dostatočne preukázaná .

-Zásadná pripomienka k bodu 39:

§ 85 navrhujeme doplniť aj o trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

Zásadná pripomienka K bodu 40:

S návrhom nesúhlasíme a navrhujeme ponechať platnú právnu úpravu.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

Zásadná pripomienka k bodu 44:

S Vašim návrhom súhlasíme, avšak nad rámec návrhu v § 87 odsek 2 písmeno e) navrhujeme na konci doplniť slovo „obvineného“.

Pripomienka stiahnutá

K bodu 51: V predloženom návrhu treba slová „v tretej vete“ nahradiť slovami „v druhej vete“ a zároveň navrhujeme slovo „doručený“ nahradiť slovom „vydaný“ a vypustiť slová „alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu“.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 58:

ávrh odporúčame doplniť o trestný čin neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 a 394, urážky medzi vojakmi podľa § 397 a 398, násilia voči vojenskej stráži a vojenskej polícii podľa § 398a, porušovania povinnosti strážnej služby podľa § 407 a porušovania povinnosti dozornej služby podľa § 408.

Neakceptovaná vzhľadom na vypustenie úpravy § 128 ods. 4 po dohode s MO SR

K bodu 60: Znenie odseku 3 navrhujeme nahradiť týmto znením.

„(3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorá bola páchateľovi odovzdaná do užívania alebo držby so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel.“.

čiastočne akceptované – text upravený tak, aby bolo zrejmé , že nejde len o vlastníka , ktorý vec zveruje

K bodu 61:Navrhujeme nasledovné znenie odseku 5:

„(5) Prisvojením veci sa na účel tohto zákona rozumie uskutočnenie úmyslu disponovať s vecou vo vlastníctve iného ako s vlastnou vecou bez súhlasu vlastníka veci alebo inej osoby.“.

Neakceptovaná vzhľadom na to, že pojem „disponovať“ sa viaže skôr na dispozičné schopnosti ako na držobný aspekt prisvojenia si.

K bodu 63:

Navrhovaný text odporúčame upraviť ako odsek 2, slovo „uspokojenie“ nahradiť slovom „uspokojeniu“ a prečíslovať odseky.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

Zásadná pripomienka K bodu 66:

Navrhujeme ponechať platné znenie § 138 písmeno a)

Zároveň nad rámec návrhu žiadame v § 138 písmeno d) za slová „inej ťažkej ujmy“ vložiť slová „s výnimkou trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a 148, usmrtenia podľa § 149 a ublíženia na zdraví podľa § 155, 156 a 157“.

Akceptované a zapracovaná do návrhu

K bodu 69: Je potrebné slová „Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.“ nahradiť slovami „Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.“.

Akceptovaná a zapracovaná do návrhu

K bodu 73:

V § 179 odsek 2 písmeno b) návrhu slová „v písmene a)“ odporúčame nahradiť slovami „v odseku 2 písmene a)“.

Čiastočne akceptovaná

Zásadná pripomienka k bodu 77:

Žiadame návrh v bode 77 vypustiť.

Nie je pravdou, že by Dohovor RE o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním citovaný v odôvodnení zaväzoval ku kriminalizácii takého konania, aké je popísané v návrhu. Uvedené sa nachádza len ako odporúčanie v dôvodovej správe citovaného Dohovoru. Predkladateľ pravdepodobne nedocenil dopad kriminalizácie v návrhu popísaného konania v súvislosti s adolescentnou časťou populácie.

Zásadná pripomienka stiahnutá

Zásadná pripomienka K bodu 78:

Návrh v písmene a) žiadame vypustiť.

V § 202 odsek 1 (bývalé ustanovenie § 243 Tr. zák.) nesúhlasíme s novým písmenom a) „ak taký čin spácha násilím, nátlakom alebo hrozbou“.

V navrhovanom písmene b) odporúčame vypustiť slová „alebo inak“.

Akceptovaná v dohodnutom znení

Zásadná pripomienka K bodu 79:

Navrhovanú úpravu v bode 79 žiadame vypustiť a nemeniť súčasné znenie § 202 odsek 2.

Akceptovaná v dohodnutom znení

Zásadná pripomienka k bodu 82:

V novo navrhovanom znení odporúčame v § 212 ods. 1 písm. g) znenie: „bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo“.

V odseku 2 navrhujeme vypustiť písmeno b) a písmeno c) označiť ako b).

Akceptovaná v dohodnutom znení

- Nad rámec navrhovanej úpravy odporúčame v § 213 odsek 4) nahradiť číslovku desať číslovkou osem, v § 216 odsek 3) nahradiť číslovku osem číslovkou desať, v § 216 odsek 4) nahradiť číslovku sedem číslovkou osem a číslovku dvanásť číslovku pätnásť a v § 221 odsek 4) nahradiť číslovku desať číslovkou osem. Zároveň navrhujeme v § 216 odsek 1) vypustiť slová „malej hodnoty“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

Zásadná pripomienka k bodom 84 až 88:

Navrhovanú úpravu v bodoch 84 až 88 zásadne odmietame. Realizácia návrhu by znamenala neodôvodnenú kriminalizáciu subjektov podnikateľskej sféry, najmä s ohľadom na formu zavinenia (do úvahy prichádza aj nevedomá nedbanlivosť) a aj vzhľadom na spôsoby vykonania činu (napr. v písm. b), c), g). Podľa poznatkov prokuratúry platná právna úprava je postačujúca.

Zásadná pripomienka stiahnutá

Zásadné pripomienky k bodom 113 až 119:

S navrhovanou úpravou nesúhlasíme a predkladáme komplexný návrh na novú úpravu trestných činov proti životnému prostrediu a návrh znenia trestného činu týrania zvierat podľa § 378 TZ.

Ohrozenie a poškodenie životného prostredia

§ 300

(1) Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potrestá, kto v chránenom území

a) neoprávnene postaví stavbu, alebo

b) neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom, snežným alebo vodným skútrom.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí väčšiu škodu,

b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu,

b) hoci bol za taký čin odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí škodu veľkého rozsahu, alebo

b) v nebezpečnom zoskupení.

§ 301

(1) Kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 302

Neoprávnené nakladanie s odpadmi

(1) Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hoci bol za taký čin odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo veľkom rozsahu, alebo

b) v nebezpečnom zoskupení.

Porušovanie ochrany vôd

§ 303

(1) Kto koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd a spôsobí zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.

§ 304

(1) Kto z nedbanlivosti koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.

§ 305

Porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, jaskýň a ich výplní

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi ohrozí chránený živočíšny druh alebo rastlinný druh alebo vo väčšom rozsahu

a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo ich exemplár, alebo

b) pestuje, chová, spracúva chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo ich exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop,

b) usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha alebo poškodí, alebo zničí jeho biotop,

c) dováža, vyváža alebo prepravuje chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo ich exemplár,

d) odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chráneného živočícha alebo exempláru, alebo

e) poškodí alebo zničí výplň jaskyne, alebo neoprávnene prechováva, získa pre seba alebo obstará pre iného chránené výplne jaskýň,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

§ 306

Porušovanie ochrany stromov a krov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potrestá, ak vo väčšom rozsahu sústreďuje, prepravuje, uskladňuje alebo spracúva drevo bez zákonom alebo na základe zákona ustanoveného označenia alebo bez zákonom alebo na základe zákona ustanovených dokladov preukazujúcich pôvod a oprávnenosť dispozície s drevom.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

Šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín

§ 307

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby domácich alebo hospodársky dôležitých zvierat, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí ním rozšírenie takej choroby, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 308

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových rastlín, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí rozšírenie takej choroby alebo škodcu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 309

Únik geneticky modifikovaných organizmov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o používaní genetických technológií spôsobí únik geneticky modifikovaných organizmov z uzavretých priestorov alebo spôsobí zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ktoré môžu ohroziť ľudí alebo životné prostredie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo väčšom rozsahu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia v značnom rozsahu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo veľkom rozsahu,

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

c) za krízovej situácie.

§ 310

Pytliactvo

(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo neoprávnene na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) v chránenom území alebo v chránenej rybárskej oblasti a v rybárskych revíroch s osobitným režimom, alebo

c) ako osoba, ktorá je alebo bola oprávnená na výkon práva poľovníctva alebo na výkon rybárskeho práva.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) a už bol za taký čin odsúdený.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 378

Týranie zvierat

(1) Kto

a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin odsúdený,

b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom,

c) utýra zviera, alebo

d) týra zviera tým, že štve zviera proti zvieraťu, cvičí alebo skúša zviera na inom zvierati okrem výnimiek stanovených zákonom alebo na základe zákona potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na viacerých zvieratách,

b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

Akceptované v dohodnutom znení

Zásadná pripomienka K bodu 131:

Žiadame vypustiť v písmene d) slová „na takom mieste“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

K bodu 145:

V navrhovanom názve trestného činu treba vypustiť slová „§ 386“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

Zásadná pripomienka -

Nad rámec predloženého návrhu zákona žiadame z platného Trestného zákona vypustiť trestný čin neoprávneného experimentu na človeku a klonovanie ľudskej bytosti podľa § 161 Trestného zákon.

Neakceptovaná vzhľadom na nedostatočné argumenty a na opomínanie preventívneho pôsobenie ustanovenia

Zásadná pripomienka –

Nad rámec predloženého návrhu žiadame z platného Trestného zákona bez náhrady vypustiť trestný čin ohovárania podľa § 373 TZ a trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 TZ. Sme toho názoru, že záujmy (objekty) chránené týmito ustanoveniami sú dostatočne chránené inými odvetviami právneho poriadku.

Neakceptovaná vzhľadom na nedostatočné argumenty a na opomínanie preventívneho pôsobenie ustanovenia

Zásadná pripomienka –

Nad rámec predloženého návrhu žiadame v § 349 TZ vypustiť slová „na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých“.

Akceptovaná a zapracovaná do znenia návrhu

Zásadná pripomienka –

Nad rámec predloženého návrhu žiadame vypustiť ustanovenie § 403 TZ.Zmeny, ktoré sa v ozbrojených silách aktuálne uskutočnili, nevyžadujú ochranu trestným zákonom, ale postačujú opatrenia v personálnej oblasti.

Neakceptovaná vzhľadom na nedostatočnosť a nepresvedčivosť argumentov

Klub 500

zásadná pripomienka - k predloženému návrhu novely konštatujeme, že zodpovednosť právnickej osoby v podobe uloženia trestu, a to zhabanie určenej peňažnej čiastky sa dotýka ust. §83a a §83b sa dotýka určenia trestu zhabania majetku právnickej osobe. je však potrebné pri uplatňovaní pripomienok uplatniť zásadnú pripomienku, t.j. či je nutné v našom právnom poriadku zavádzať trestnú zodpovednosť právnickej osoby, nakoľko nás ku tomu nezaväzuje žiadna smernica EÚ. Navrhované ustanovenie §83a a §83b nie je možné akceptovať v predloženom znení, nakoľko náš právny poriadok upravuje dostatok sankcií v obchodnom a správnom práve, ktoré sa dotýkajú právnickej osoby ako takej, preto nie je nutné upravovať sankcie právnickej osobe v súvislosti s Trestným zákonom. Veľmi závažným je ust. §83b zhabanie majetku právnickej osoby, v dôsledku trestného činu, pričom považujeme za nedostatočné vymedzenie ods. 1 písm. a) až b).

Neakceptované – z dôvodov uvedených v dôvodovej správe návrhu v príslušnej časti

Krajský súd Košice

§ 8 ods. 2

Vnímame ako ústup z formálneho chápania trestného činu a tým sa podľa nášho názoru narúša zásadná filozofia nového Trestného zákona, ktorý definuje trestný čin primárne ako formálnu kategóriu.

Neakceptované – materiálny korektív vykazuje prvok potrebnosti

§ 41 ods. 2

Zastávame názor, že z uvedeného ustanovenia , by malo byť zrejmé:

- či je možné ukladať spoločný trest aj opakovane, ak postupne vychádzajú najavo ďalšie čiastkové útoky jedného pokračujúceho trestného činu,

- či možno uložiť spoločný trest v prípade, ak skoršie odsúdenie o jednom čiastkovom útoku je takého charakteru, že platí zákonná fikcia neodsúdenia,

- či možno upustiť od uloženia spoločného trestu,

- pri ukladaní spoločného trestu by mal súd pri zrušení skoršieho výroku o vine, celého výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad zrušiť aj ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na zrušený výrok o treste

Neakceptované – vzhľadom na riešenie problematiky cez interpretáciu zákona

§ 47 ods. 2-

Máme za to, že táto zásada by mala byť aplikovaná len v prípade závažných zločinov s rovnakou typovou závažnosťou. Preto navrhujeme zmenu v prípade trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2, obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3, 4, 5 , obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 3 alebo podľa § 181 ods. 2, 3, 4 , brania rukojemníka podľa § 185 ods. 2, 3, 4 , zavlečenia do cudziny podľa § 187 ods. 2, 3, 4, vydierania podľa § 189 ods. 3, 4, hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 2, 3 alebo § 191 ods. 3, 4, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, 3, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2, 3, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2, 3, 4, kupliarstva podľa § 367 ods. 4, 5, výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 2, 3, 4.

Neakceptované – rozpor s všeobecnou koncepciou novely

§ 201 ods. 1 Tr zák.

Navrhujeme ponechať doterajší text.

Neakceptované – neumožňujú medzinárodné záväzky SR

Máme za to, že je nevyhnutné zosúladiť jednotlivé skutkové podstaty trestných činov uvedené v osobitnej časti Trestného zákona s piatou hlavou všeobecnej časti Trestného zákona, pretože podľa predloženého návrhu zákona je vylúčené právne posúdenie konania páchateľa napr. podľa § 145 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v nadväznosti na § 138 písm. d/ Tr. zák. len preto, že trestný čin bol spáchaný násilím. Uvedený právny problém nerieši navrhovaná zmena § 138 písm. a/ Tr. zák. Rovnaká situácia je aj v prípade trestných činov podľa § 147 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 193 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ale i podľa § 208 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a iné.

Čiastočne akceptované – pri trestných činoch proti životu a zdraviu

Krajský súd Nitra

v § 39 ods. 4 navrhujem ponechať možnosť zníženia trestu pod dolnú hranicu o jednu tretinu.

Neakceptované

55. – navrhujem ponechať pôvodný text. Nevidím dôvod, aby napr. 17 a pol ročná vydatá žena, matka 1, 2 detí mala byť v zmysle § 127 ods. 1 považovaná za dieťa.

Neakceptované – medzinárodné záväzky SR

77. – vzhľadom na navrhovaný text navrhujem upraviť trestné sadzby:

v ods. 1 na 2 až 8 rokov

v ods. 2 na 5 až 10 rokov.

Neakceptované

163. - ..., „ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody.“ Nie príliš zrozumiteľné v navrhovanom teste aj v dôvodovej správe.

Neakceptované – medzinárodné záväzky SR

- § 155 ods. 1 – navrhujem znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby na 3 roky, pretože 4 ročná trestná sadzba je v praxi v niektorých prípadoch neprimerane prísna a aj iba 1 ročný rozdiel v dolnej hranici medzi ods. 1 a 2 ust. § 155 sa javí nedôvodný.

Okrem toho v praxi je hranica medzi trestným činom podľa § 155 ods. 1 a navrhovanou novelou v § 156 ods. 3 veľmi krehká a sadzba sa navrhuje od 1 do 5 rokov.

Navrhujem znížiť trestné sadzby u trestných činov:

- § 188 ods. 2 na 5 až 12 rokov

- § 189 ods. 2 na 3 až 10 rokov

- § 190 ods. 1, 2 na 3 až 10 rokov

Neakceptované

Navrhujem zvážiť opodstatnenosť rovnosti trestných sadzieb pri trestnom čine znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona.

Neakceptované

Pri trestnom čine sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona by som za primerané považoval trestné sadzby:

v ods. 1 na 3 až 10 rokov

v ods. 2 na 5 až 12 rokov

v ods. 3 na 12 až 20 rokov.

Neakceptované

- § 201 – vzhľadom na fyzickú a duševnú vyspelosť 14 – 15 ročnej mládeže navrhujem upraviť trestné sadzby:

v ods. 1 na 2 až 8 rokov

v ods. 2 na 5 až 10 rokov

v ods. 3 na 10 až 15 rokov.

Neakceptované

- § 216 - § 217 – navrhujem znížiť trestné sadzby pri trestných činoch podľa § 217 Trestného zákona, pretože aj z hľadiska trestnej sadzby by mal byť rozdiel medzi zmocnením sa cudzieho motorového vozidla a medzi zmocnením sa síce tiež cudzieho, ale zvereného motorového vozidla.

Neakceptované

- 49 ods. 2 – navrhujem upraviť znenie tohto ustanovenia tak, aby bolo aplikovateľné iba v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Neakceptované

- § 127 ods. 2 – navrhujem hornú hranicu vek 19, max. 20 rokov.

Neakceptované

Vypustenie ods. 3 v § 437 nerieši problém, podľa ktorého zákona rozhoduje súd pri rozhodovaní o podmienečných prepusteniach z výkonu trestu odňatia slobody uložených podľa „starého trestného zákona“ a podľa „nového.“

Neakceptované - § 2 upravuje problematiku

Krajský súd v Trnave

Ustanovenia Trestného zákona prijatého v roku 2005 sa zatiaľ v praxi používajú málo a ich praktický dopad sa stále len overuje. Nepovažujem za vhodné prijímať novelu Trestného zákona už v roku 2007.Dopad Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. sa asi najviac prejavil v ustanoveniach o ukladaní trestu, asperačnej zásady, zásady 3x a dosť a v ustanoveniach o podmienečnom prepustení.

Neakceptované

Navrhovaná novela síce zjednodušuje ťažkopádnosť uplatnenia týchto ustanovení v praxi, nerieši však dopad Trestného zákona z roku 2005 na tých , ktorí boli odsúdení do konca roka 2007. Je zrejmé, že asperačná zásada bola neprimerane prísna už v zmysle Trestného zákona účinného do 1.1.2006.

Neakceptované

Ak sa navrhuje vypustiť asperačná zásada, prechodné ustanovenia by mali obsahovať aj zmiernenie trestu pre tých, ktorí boli odsúdení do konca roka 2007. Podobne je to aj pri vypustení niektorých základných skutkových podstát zo zásady „ trikrát a dosť“. Dobrodenie zákona by sa malo týkať aj tých odsúdených, ktorí nemohli byť podmienečné prepustení pre nesplnenie formálnych podmienok v prípadoch, kde navrhovaná novela zmierňuje formálne podmienky.

Neakceptované

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

K nadpisu

Odporúčame slová „zákona č. 650/2005 Z. z. a zákona č. 692/2006 Z. z.“ nahradiť slovami „ neskorších predpisov“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K úvodnej vete

Odporúčame za slovami „zákona č. 650/2005 Z. z.“ vypustiť spojku „a“ a vložiť čiarku a za slová „zákona č. 650/2005 Z. z.“ vložiť slová „a zákona č. 218/2007 Z. z.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 4. § 5a Odporúčame slová „držanie a obchodovanie“ nahradiť slovami „obchodovania a držania“. Ďalej slová „nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov“ nahradiť slovami „nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov“ a za slová „vysoko rizikových látok“ vložiť slová „a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov“ a za slová(§ 321) vložiť slová „ a § 322)“ a za slová „(§ 323)“ vložiť slová „až § 325“.

Čiastočne akceptované

K bodu 5.Odporúčame slová „§ 8“ nahradiť slovami „§ 18“.

Neakceptované z dôvodu, že v ustanovení nejde o otázku zavinenia

K bodu 9. - § 33 Odporúčame slová „dopĺňa písmenami e) a f) nahradiť slovami „dopĺňa písmenami f) a g)“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 14. § 38 Odporúčame označenie „§ 38“ vložiť nad text ustanovenia.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 28. § 58 ods. 2 Odporúčame za slová „neoprávnenej výroby peňazí“ vložiť slová „a cenných papierov“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodom 31. a 32.

Návrh umožniť súdu prepustiť na podmienku odsúdených za zločiny už v polovici výkonu trestu a odsúdených za obzvlášť závažné zločiny už po 2/3 výkonu trestu nie je dostatočnou ochranou spoločností a neodradí iných od spáchania trestných činov. Preto odporúčame ponechať doterajšiu právnu úpravu.

Neakceptované, vzhľadom na potrebnosť návratu k úprave spred roka 2005

K bodu 36. Odporúčame slovo „písmeno“ nahradiť slovom „písmenom“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 51. Odporúčame slovo „v tretej“ nahradiť slovom „v druhej“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 69.Odporúčame pred slovo „Odňatím“ vložiť číslo odseku „(3)“, a slová „Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3“ nahradiť slovami „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 96. § 262 ods. 1Odporúčame za slovami „náležitej starostlivosti“ vypustiť slová „sa vkladajú slov,, “ a vložiť spojku „a“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 157. § 419 Terorizmus a jeho podpora odsek 2 písm. a) Odporúčame text :

„a) zhromažďuje alebo poskytuje finančné alebo iné prostriedky sám alebo prostredníctvom inej právnickej alebo fyzickej osoby, čo aj len čiastočne na účel ich použitia, alebo umožnenia na spáchanie činu uvedeného v odseku 1,“.

Neakceptované, z dôvodu, že osobou je potrebné vnímať nielen FO aj PO

Pripomienky nad rámec návrhu :

K § 127- Osoba

Odporúčame doplniť o nový odsek 12 takto: „(12) Extrémistom je osoba, ktorá sa vyznačuje odmietaním platných všeobecne záväzných právnych predpisov, vysokou mierou názorovej, rasovej, triednej alebo etnickej neznášanlivosti a absenciou hmotných pohnútok a motiváciou protiprávneho konania s prvkami agresivity a brutality.“

„Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 13.“.

Nie je definovaný pojem extrémizmus, preto by dobré v zákone definovať extrémizmus takto:

„Extrémizmom sa rozumejú verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhradeným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupina osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu majetku, hospodárstvu alebo verejnému poriadku.“

Následne by mal byť v zákone nový paragraf a to § 419 a) Extrémizmus a jeho podpora

Skupina osôb a organizácia

Odporúčame doplniť o odsek 5, ktorý znie:

„(5) Extrémistickou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb napĺňajúce znaky extrémizmu, uvedené v §128 ods. 12, ktoré sa vyznačujú deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.“

Odseky 5 a 6 by sa označujú ako odseky 6 a 7.

K § 141 - Nebezpečné zoskupenie

Následne na to odporúčame doplniť §141 o písmeno c)

„c) extrémistická skupina“.

Akceptované v znení dohodnutom s MV a GP v intenciách účelu pripomienky

K § 127 - Osoba sú pod pojmom osoba uvedené len fyzické osoby ako dieťa, blízke osoby, choré osoby. Preto odporúčame zadefinovať aj právnickú osobu takto:

„Na účely tohto zákona sa pod pojmom právnická osoba rozumie organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým účelom a cieľom a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu .“.

Neakceptované vzhľadom na to, že PO je definovaná v Občianskom zákonníku

Ministerstvo financií SR

Návrh je potrebné, podľa čl. 11 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR doplniť o Doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a zosúladiť s Prílohami č. 1b) a 2 týchto pravidiel [napr. názov zákona, čl. I bod 167, používanie odkazov v bode 38 ( § 83a ods. 3), bod 41 ( § 86 písm. c), bod 74 (§ 180 ods. 1), bod 82 (§ 212 ods. 3 písm. d)), bod 91(§ 250 ods. 1 písm. b), Doložka zlučiteľnosti].

Akceptované a zapracované do znenia návrhu s výhradou neuvádzania odkazov v normách kódexového typu

Zásadná pripomienka K bodu 38 (§ 83a a 83b)

Vo vzťahu k ochranným opatreniam voči právnickým osobám ako sú zhabanie určenej peňažnej čiastky a zhabanie majetku (§ 83a a 83b) žiadam rozšíriť návrh o ďalšie subjekty, ktorým tieto tresty nemôžu byť uložené, v súvislosti s rozsahom peňažných prostriedkov a majetkom, ktorý môže byť predmetom ochranných opatrení. Pojem „orgány verejnej moci“ nezahŕňa napr. štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré vykonávajú úlohy pre zriaďovateľa, ako napr. (obslužné činnosti, správa majetku). Ak by týmto subjektom mohli uložiť ochranné opatrenia, išlo by o kontraproduktívnu úpravu, keďže tieto organizácie sú plne alebo väčšou časťou napojené na rozpočet zriaďovateľa, hospodárenia najmä s prostriedkami štátneho rozpočtu a spravujú len majetok štátu. Žiadam preto explicitne ustanoviť, že tento návrh sa nevzťahuje na subjekty ústrednej správy [§ 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“)] a zároveň ustanoviť, že tieto ochranné opatrenia nemožno uložiť na prostriedky štátneho rozpočtu, prostriedky Európskej únie a na majetok vo vlastníctve štátu. Naviac by uvedené dopĺňalo súčasný všeobecný mechanizmus ochrany prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskej únie a majetku štátu proti výkonu rozhodnutia, ktorý je predmetom úpravy zákona o rozpočtových pravidlách a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Zároveň žiadam v § 83a definovať subjekt, do vlastníctva ktorého pripadne zhabaná určená peňažná čiastka.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu po vzájomnej dohode o znení ustanovení

Návrh je potrebné doplniť aj o novelizáciu Trestného poriadku, pretože jeho platné znenie upravuje len výkon zhabania veci (§ 461) a navrhované ochranné opatrenia (zhabanie určenej peňažnej čiastky a zhabanie majetku) nebude možné bez novelizácie tohto procesného kódexu realizovať.

Akceptované prostredníctvom novely Trestného poriadku

Taktiež je potrebné novelizovať zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože okamihom výkonu uloženého opatrenia zhabania majetku (§ 83b) sa právnická osoba môže dostať do úpadku a v prípade uloženého opatrenia zhabania peňažnej čiastky ( § 83a) možno tento úpadok predpokladať. Uvedené je potrebné premietnuť do uvedeného zákona najmä vo vzťahu k prípadným veriteľom ako aj uplatniteľnosti peňažného nároku v konkurznom (reštrukturalizačnom) konaní.

Akceptované prostredníctvom úpravy § 83b ods. 2

K bodu 84 (§ 228 ods.1)

V písmene g) odporúčam definovať pojem „nad rámec obvyklého podnikateľského rizika“.

Neakceptované z dôvodu nadbytočnosti definície

K bodu 91 (§ 250)V odseku 2 písm. c) odporúčam bližšie špecifikovať pojem „osobný motív“.

Neakceptované z dôvodu , že osobitný motív je definovaný v § 140

Zásadné pripomienky K bodu 92 (§ 261 ods. 1 a 2)

Znenie odseku 2 písm. a) žiadam precizovať, pretože nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „použitie prostriedkov na iný účel ako boli pôvodne určené“.

V súvislosti s administratívnoprávnou zodpovednosťou subjektov za nedodržanie účelu použitia prostriedkov sa pod pojmom „nedodržanie účelu použitia prostriedkov“ rozumie použitie prostriedkov na iný účel, ako je vymedzený v právnom predpise, alebo na iný účel ako je určený napr. v zmluve o poskytnutí prostriedkov, v rozpisovom liste atď.

Upozorňujem, že použitie verejných prostriedkov, vrátane prostriedkov Európskych spoločenstiev, v rozpore s určeným účelom je podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách jednou zo skutkových podstát správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny a takéto konanie má podľa § 31 ods. 3 tohto zákona za následok uloženie sankcie vo forme odvodu finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny a vyrubenie penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy. Administratívnoprávna zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorým boli verejné prostriedky poskytnuté, je zodpovednosťou objektívnou a postihuje sa bez ohľadu na zavinenie a úmysel.

Zásadné pripomienky boli stiahnuté

K bodu 163 (§ 424a a 424b) V § 424 a písm. b) odporúčam definovať pojem „v predpísanom konaní“ .

Neakceptované , pretože ide o mimoriadne opravné prostriedky v zmysle § 9 Trestného poriadku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

K bodu 32

Preformulovať takto. „32. V § 66 ods.1 písm. b) sa za slová „osobu odsúdenú za“ vkladajú slová „obzvlášť závažný“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 37

Úvodnú vetu preformulovať takto: „V § 83 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 69

Opraviť poznámku o zmene označenia doterajších odsekov, a to nasledovne: „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 78

V § 202 ods. 1 písm. b) návrhu za slovami „v stave“ vypustiť spojku „alebo“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 80

Navrhujeme zvážiť možnosť premietnutia odporúčaní č. 36 a 37 zo Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovensko z 8. júna 2007.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 92

Odporúčame rozdelenie do dvoch samostatných bodov 92 a 93 týmito úvodnými vetami:

„92. V § 261 ods. 1 znie:“,

„93. V § 261 sa za ods. 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:“ a poznámku o zmene označenia doterajších odsekov (v navrhovanom znení ) pripojiť až na koniec bodu 93.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 102

Úvodnú vetu preformulovať takto: „V § 272 ods. 1 sa slová „až na tri roky“ nahrádzajú slovami „na jeden rok až päť rokov“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 116

Odporúčame takto preformulovať (doplniť) úvodnú vetu: V § 305 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „zámerne“ a na konci sa pripája slovo „alebo“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 118

Vzhľadom k doplneniu nového písmena odporúčame tiež upraviť písmeno b) - vypustiť spojku „alebo“ a písmeno c) - na konci doplniť spojku „alebo“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 123

V úvodnej vete bodu vypustiť slovo „za“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 124

Odporúčame spresniť. Obdobne ako v bode 122 sú nahrádzanými slovami slová „členovi zahraničného parlamentného zhromaždenia“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 127

V § 336 ods. 1 za slová „ním riadenou alebo kontrolovanou“ doplniť slovo „osobou“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 132

Preformulovať nasledovne: „132. V § 367 ods. 1 sa za slovo „získa“ vkladá čiarka a slová „zadováži, poskytne“.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 134

Preformulovať nasledovne: „134. V § 369 ods. 1 sa za slovo „sprístupňuje“ vkladá čiarka a slová „dováža, vyváža, ponúka, predáva, uvádza do obehu, robí prístupnou, zasiela“ a vypúšťa sa slovo „inak“.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 135

Preformulovať nasledovne: „135. V § 372 ods.1 písm. a) sa za slovo „prenecháva“ vkladá čiarka a slová „robí prístupnou, sprístupňuje, zadovažuje, zasiela“.“. Odporúčame tiež zvážiť vypustenie slovného spojenia „robí prístupnou“ alebo slova „sprístupňuje“. Ide o synonymá.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 142

V § 379 za slovo „tri“ doplniť slovo „roky“.

V § 381 za slovo „jeden“ doplniť slovo „rok“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 154

V § 398a ods. 2 za slovo „tri“ doplniť slovo „roky“.

Akceptované a zapracované do znenia

K bodu 163

V § 424a ods. 1 slová „na tri roky“ nahradiť slovami „až na tri roky“.

V § 424b ods. 1 slová „c) potrestá sa odňatím slobody na tri roky“ nahradiť slovami „potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

Akceptované a zapracované do znenia

Ministerstvo vnútra SR

K bodom 1 a 2 – vzhľadom na skutočnosť, že uvedené body upravujú zmeny vo vetách toho istého ustanovenia, odporúčame z hľadiska prehľadnosti navrhované úpravy zlúčiť do jedného bodu a v ňom uviesť úplné znenie nového odseku 1.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 10 – odporúčame v úvodnej vete zosúladiť označenie písmen navrhovaných na doplnenie s označením ich znenia.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

– zásadná pripomienka - bodu 14 žiadame ponechať pôvodné znenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a v § 38 ods. 5 Trestného zákona vo vzťahu k § 38 ods. 3 a 4 trestného zákona žiadame nebrať za základ pre zvýšenie trestnej sadzby rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

V § 38 ods. 6 odporúčame vložiť za slovo „bol“ slovo „súdom“.

Akceptovaná v znení dohodnutého znenia

K bodu 15 stav zmenšenej príčetnosti môže nastať aj inak, ako vplyvom návykovej látky, napríklad neužitím lieku, ktorý zabraňuje takému stavu. Odporúčame preto vypustiť časť textu „vplyvom návykovej látky“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

– zásadná pripomienka K bodu 19, 20 a 21 - žiadame ponechať pôvodné znenie § 41 Trestného zákona.

Akceptovaná v v zmysle dohodnutého znenia

–zásadná pripomienka K bodu 25 - okrem úprav navrhovaných predkladateľom návrhu zákona žiadame v § 47 ods. 2 Trestného zákona vložiť za slová „vraždy podľa § 145,“ slová „zabitia podľa § 147,“.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

– zásadná pripomienka K bodu 31 a 32 - žiadame ponechať pôvodné znenie § 66 Trestného zákona.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

zásadná pripomienka K bodu 33 a 34 –- žiadame ponechať pôvodné znenie § 67 Trestného zákona.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

K bodu 37 – do okruhu vecí, ktoré možno zhabať podľa § 83 Trestného zákona, odporúčame doplniť aj vec, ktorá bola získaná za vec, ktorá pochádza z trestnej činnosti alebo bola získaná z prostriedkov, pochádzajúcich z trestnej činnosti. V znení navrhovanom predkladateľom návrhu zákon je možné zhabať len vec, ktorá pochádza z trestnej činnosti, avšak už nie iné veci, ktoré boli získané zámenou alebo kúpou, a o ktorých osoba vedela, že pochádzajú z nelegálnych zdrojov.

Akceptovaná v v zmysle dohodnutého znenia

K bodu 45 – úvodnú vetu ustanovenia odporúčame preformulovať na znenie „V § 92 ods. l sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

. K bodu 63 – odporúčame v piatom riadku bodu slovo „uspokojenie“ správne vyskloňovať v súlade so znením vety.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

– zásadná pripomienka K bodu 64– žiadame zosúladiť pojem dieťa definovaný v poslednej vete § 132 ods. 3 návrhu zákona s definíciou pojmu dieťa uvedenou v § 127 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu predchádzania chybnej aplikácii pojmu dieťa v praxi.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

K bodu 69 – odporúčame slová „Odsek 2 sa označuje ako odsek 3“ nahradiť slovami „Odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“;

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 80 – v navrhovanom ustanovení § 208 Trestného zákona navrhujeme

a) v odseku 1 upraviť trestnú sadzbu z dvoch až šiestich rokov na „dva až päť rokov“ z dôvodu, aby bolo možné túto menej závažnú skutkovú podstatu trestného činu dokumentovať formou skráteného vyšetrovania a tým urýchliť postihnutie páchateľa tohto trestného činu,

b) ustanovenie ods. 3 písmeno c) odporúčame preformulovať na znenie „hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody prepustený“.

Čiastočne akceptovaná , písm. a) – je potrebné zachovať rovnaký prístup k všetkým formám domáceho násilia

K bodu 85 – znenie „V § 228 ods. 2 sa slovo „e)“ nahrádza slovom „g)“.“ odporúčame nahradiť formuláciou „V § 228 ods. 2 sa písmeno „e)“ nahrádza písmenom „g)“.“. Obdobná úprava je použitá napr. v bode 56 zákona č. 363/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo v bode 88 zákona č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Neakceptované v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR

K bodu 90 – odporúčame preformulovať ustanovenia ods. 1 písm. b) až d) na znenie

„b) po získaní prístupu do počítačového systému, iného nosiča informácií alebo jeho časti konaním podľa písmena a) neoprávnene použije informácie získané z počítačového systému, iného nosiča informácií alebo jeho časti,

c) po získaní prístupu do počítačového systému, iného nosiča informácií alebo jeho časti konaním podľa písmena a) vykoná zásah do technického vybavenia alebo programového vybavenia počítačového systému, iného nosiča informácií alebo jeho časti,

d) po získaní prístupu do počítačového systému, iného nosiča informácií alebo jeho časti konaním podľa písmena a) informácie uložené v systéme zničí, vymaže, poškodí, pozmení, zadrží, znesprístupní alebo zníži ich kvalitu a spôsobí tak väčšiu škodu,“.

Čiastočne akceptované – z dôvodu eliminácie rizika obmedzenia rozsahu postihu požadovanom v Dohovore o počítačovej kriminalite a rámcovom rozhodnutí o útokoch na informačné systémy

K bodu 92 – odporúčame v znení odseku 1 vypustiť duplicitné označenie písmena a).

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 96 – ustanovenie odporúčame z dôvodu jeho nejasnosti preformulovať alebo uviesť úplné znenie ustanovenia. Sme toho názoru, že v uvedenej skutkovej podstate by nemalo ísť len o prevádzku podniku, ale i o chod orgánu hospodárskeho riadenia.

Čiastočne akceptované z dôvodu potreby úpravy zodpovednosti iba na „business“ v zmysle Dohovoru o ochrane finančných záujmov ES

– zásadná pripomienka K bodu 102 a 103– namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 272 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠272

Výroba a držba falšovateľského náčinia

(1) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný predmet, alebo počítačový program určený na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí alebo ich ochranných prvkov, cenných papierov, verejných listín, úradných pečatí a úradných uzáverov alebo znakov, kolkových známok, kontrolných známok, kontrolných pások alebo iných kontrolných technických opatrení na označenie tovaru na daňové účely alebo na iné účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone svojho povolania.“

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka

K bodu 104 – namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 274 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠274

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok

(1) Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené kolkové známky, tuzemské alebo cudzozemské poštové ceniny vrátane cenín stiahnutých z obehu, poštové nálepky alebo poštové pečiatky dovezie, vyvezie, prepraví, príjme alebo získa s cieľom uviesť ich do obehu, alebo kto také známky, ceniny, nálepky alebo pečiatky uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé alebo ich prechováva.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na tri roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(5) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

K bodu 107 a 108 - navrhované zmeny v tom istom ustanovení odporúčame zlúčiť a uviesť pod jedným bodom s úvodnou vetou v znení „§ 297 vrátane nadpisu znie:“

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

– zásadná pripomienka K bodu 109 a 110 - namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 300 Trestného zákona preformulovať na znenie

„Ohrozenie a poškodenie životného prostredia

§ 300

(1) Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potrestá, kto v chránenom území

a) neoprávnene postaví stavbu, alebo

b) neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom, snežným alebo vodným skútrom.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí väčšiu škodu,

b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu,

b) hoci bol za taký čin odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním na životnom prostredí škodu veľkého rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

zásadná pripomienka K bodu 111 a 112 – namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 301 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠301

(1) Kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

zásadná pripomienka

K bodu 113 až 118 – namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 305 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠305

Porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, jaskýň a ich výplní

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi ohrozí chránený živočíšny druh alebo rastlinný druh alebo vo väčšom rozsahu

a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo ich exemplár, alebo

b) pestuje, chová, spracúva chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo ich exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop,

b) usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha alebo poškodí, alebo zničí jeho biotop,

c) dováža, vyváža alebo prepravuje chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu, alebo ich exemplár,

d) odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chráneného živočícha alebo exempláru, alebo

e) poškodí alebo zničí výplň jaskyne, alebo neoprávnene prechováva, získa pre seba alebo obstará pre iného chránené výplne jaskýň,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

zásadná pripomienka

K bodu 119 – namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 309 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠309

Únik geneticky modifikovaných organizmov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o používaní genetických technológií spôsobí únik geneticky modifikovaných organizmov z uzavretých priestorov alebo spôsobí zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ktoré môžu ohroziť ľudí alebo životné prostredie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo väčšom rozsahu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia v značnom rozsahu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo veľkom rozsahu,

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

c) za krízovej situácie.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

- K bodu 122: Odporúčame formulovať začiatok textu § 331 ods. 1 takto: „Kto ako člen alebo zamestnanec orgánu verejnej moci alebo orgánu verejnej správy, alebo ako člen orgánu alebo zamestnanec medzinárodnej......“. Navrhovaná formulácia lepšie pokrýva všetky osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako páchatelia uvedeného trestného činu.

Neakceptované vzhľadom na záväzok SR voči Dohovoru Radu Európy proti korupcii a opatreniam GRECO , ktoré obsahujú taxatívny výpočet subjektov

K bodu 123 – ustanovenie odporúčame preformulovať na znenie „V § 332 ods. 1 sa slová „poskytne úplatok alebo ho sľúbi“ a slová „poskytne alebo sľúbi úplatok“ nahrádzajú slovami „sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

K bodu 126 – ustanovenie odporúčame preformulovať na znenie „V § 336 ods. 2 sa slová „poskytne alebo sľúbi““ nahrádzajú slovami „sľúbi, ponúkne alebo poskytne“ a slová „§ 332 alebo § 333“ sa nahrádzajú slovami „§ 334 alebo § 335“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K bodu 138 a 139 –- namiesto navrhovanej úpravy žiadame ustanovenie § 378 Trestného zákona preformulovať na znenie

㤠378

Týranie zvierat

(1) Kto

e) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý alebo bol za taký čin odsúdený,

f) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom,

g) utýra zviera, alebo

h) týra zviera tým, že štve zviera proti zvieraťu, cvičí alebo skúša zviera na inom zvierati

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

e) na viacerých zvieratách,

f) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

g) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

h) závažnejším spôsobom konania.“.

Akceptovaná v zmysle dohodnutého znenia

Nad rámec predloženého návrhu novely Trestného zákona žiadame doplniť návrh novely Trestného zákona o nasledovné skutočnosti.

K § 10 odsek 2 - navrhujeme § 10 odsek 2 doplniť takto: za slovo „pohnútku“ uviesť slovo „a osobu“. Hodnotenie osoby páchateľa má nesporný význam nielen pri určení druhu trestu, ale aj pri určení závažnosti konania a jeho posúdenia aj vo vzťahu k priestupkom a iným deliktom.

Neakceptované vzhľadom na bezpredmetnosť hodnotenia osoby pri skúmaní , či ide o trestný čin

zásadná pripomienka K § 86 písm. d) – odporúčame v ustanovení nahradiť slová „v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,“ nahradiť slovami „do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia,“.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

K § 128 odsek 5 - v § 128 odseku 5 navrhujeme text upraviť nasledovne: „Postihnutým za rovnaký čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola uložená sankcia za rovnaký priestupok“ (nie za iný správny delikt).

Neakceptovaná pretože „obdobný“ delikt nie je „iný správny“ delikt , ale je disciplinárnym previnením

zásadná pripomienka K § 129 – do ustanovenia žiadame vložiť nový odsek 3 v znení

„(3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K § 130 ods. 1 - návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„V § 130 sa odsek 1 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:

„d) peňažné prostriedky na účte,

e) iné majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K § 130 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 130 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

„(8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel a symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd

b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, alebo

c) materiálov, ktoré inak propagujú alebo schvaľujú rasizmus, neznášanlivosť, ospravedlňovanie, schvaľovanie, popieranie a zľahčovanie genocídia a zločinov proti ľudskosti.

(9) Za extrémistický materiál sa považuje aj replika extrémistického materiálu podľa odseku 8 alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.“.

Akceptovaná po dodatočnom upresnení písm. c) v zmysle pôvodne navrhnutého znenia § 424 b

zásadná pripomienka K § 140 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„V § 140 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová „inej obdobnej nenávisti, alebo,“.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

zásadná pripomienka K § 140 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu „Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:

„140a

Trestné činy extrémizmu sú trestné činy podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám určiteľným rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou podľa § 424a, šírenie rasizmu, neznášanlivosti, ospravedlňovanie, schvaľovanie, popieranie a zľahčovanie genocídia a zločinov proti ľudskosti podľa § 424b a trestné činy spáchané z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K § 174 ods. 2 – návrh novely odporúčame doplniť o nasledovnú formuláciu

„V § 174 sa odsek 2 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:

„c) závažnejším spôsobom,

c) vo väčšom rozsahu.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K § 242 – v § 242 žiadame zmeniť jeho názov na znenie „Zmarenie a marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania“ a v úvodnej vete odseku 1 žiadame vložiť za slovo „Kto“ slová „zmarí alebo“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

zásadná pripomienka K § 246 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„Za § 246 za vkladá § 246a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠246a

Podpaľačstvo

(1) Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou vec úmyselným založením požiaru a spôsobí tak na majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,

c) z osobitného motívu, alebo

d) a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním

a) ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

Akceptované po dohode na upravenom znení § 245

zásadná pripomienka K § 296 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„Za § 296 sa vkladá § 296a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠296a

Založenie, zosnovanie a podporovanie extrémistickej skupiny alebo jej člena

Kto založí alebo zosnuje extrémistickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju alebo jej člena podporuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.“.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

zásadná pripomienka K § 302 –návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 302 vrátane nadpisu znie:

㤠302

Neoprávnené nakladanie s odpadmi

(1) Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo

c) v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hoci bol za taký čin odsúdený,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo veľkom rozsahu, alebo

b) ako člen v nebezpečného zoskupenia.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 303 –návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 303 vrátane nadpisu znie:

„Porušovanie ochrany vôd

§ 303

(1) Kto koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd a spôsobí zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 304 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

㤠304 znie:

㤠304

(1) Kto z nedbanlivosti koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd tak, že spôsobí škodu v značnom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 306 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 306 vrátane nadpisu znie:

㤠306

Porušovanie ochrany stromov a krov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí, zničí alebo vyrúbe strom alebo ker, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potrestá, ak vo väčšom rozsahu sústreďuje, prepravuje, uskladňuje alebo spracúva drevo bez zákonom alebo na základe zákona ustanoveného označenia alebo bez zákonom alebo na základe zákona ustanovených dokladov preukazujúcich pôvod a oprávnenosť dispozície s drevom.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v značnom rozsahu,

b) v chránenom území,

c) z osobitného motívu,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) hoci bol za taký čin odsúdený alebo za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 307 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 307 vrátane nadpisu znie:

„Šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín

§ 307

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby domácich alebo hospodársky dôležitých zvierat, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí ním rozšírenie takej choroby, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 308 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

㤠308 znie:

㤠308

(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, spôsobí nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových rastlín, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) a spôsobí rozšírenie takej choroby alebo škodcu, alebo

c) v chránenom území.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 310 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 310 vrátane nadpisu znie:

㤠310

Pytliactvo

(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva alebo neoprávnene na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu,

b) v chránenom území alebo v chránenej rybárskej oblasti a v rybárskych revíroch s osobitným režimom, alebo

c) ako osoba, ktorá je alebo bola oprávnená na výkon práva poľovníctva alebo na výkon rybárskeho práva.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu,

b) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) ak už bol za taký čin odsúdený.

(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 419 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 419 vrátane nadpisu znie:

„TRINÁSTA HLAVA

TRESTNÉ ČINY TERORIZMU A EXTRÉMIZMU

I. diel

Trestné činy terorizmu

§ 419

Terorizmus

(1) Kto v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské zriadenie štátu alebo usporiadanie medzinárodnej organizácie, alebo donútiť vládu štátu alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha zločin ohrozujúci život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu alebo majetok alebo neoprávnene vyrobí, získa, vlastní, drží, prepravuje, dodáva alebo inak používa výbušné, jadrové, biologické alebo chemické zbrane, alebo uskutočňuje nedovolený výskum a vývoj takých zbraní alebo zbraní zakázaných zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

(2) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b) na chránenej osobe,

c) voči ozbrojeným silám alebo ozbrojeným zborom,

d) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

e) za krízovej situácie.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 419 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„Za § 419 sa vkladajú § 419a až 419e, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠419a

Financovanie terorizmu

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zhromaždí alebo poskytne finančné alebo iné prostriedky, čo aj len čiastočne na účel ich použitia alebo umožnenia ich použitia na spáchanie činu terorizmu podľa § 419 potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 419b

Kto ako podnikateľ, štatutárny orgán alebo prokurista podnikateľa alebo inej právnickej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene podnikateľa alebo inej právnickej osoby, čo aj z nedbanlivosti umožní spáchať trestný čin financovania terorizmu podľa § 419a potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 419c

Výcvik na terorizmus

Kto poskytne znalosti metód alebo techník na výrobu alebo použitie výbušných, jadrových, biologických alebo chemických zbraní alebo iných podobne škodlivých alebo nebezpečných látok na účel spáchania činu terorizmu podľa § 419 potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 419d

Podnecovanie na terorizmus

Kto verejne podnecuje na spáchanie trestného činu terorizmu podľa § 419 spôsobom obhajujúcim alebo ospravedlňujúcim spáchanie takého činu pre prípad jeho spáchania a spôsobí tak nebezpečenstvo jeho spáchania potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

§ 419e

Nábor na terorizmus

Kto požiada iného, aby spáchal alebo mal účasť na spáchaní trestného činu terorizmu podľa § 419 potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“.

Zásadná pripomienka stiahnutá

zásadná pripomienka K § 421 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 421 vrátane nadpisu znie:

„II. diel

Trestné činy extrémizmu

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

§ 421

(1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) verejne,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) ako člen extrémistickej skupiny alebo

d) za krízovej situácie.“.

Akceptovaná v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 422 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

㤠422 znie:

㤠422

(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat a hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiu, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Rovnako ako v ods. 1 sa potrestá ten, kto pri čine podľa ods. 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty a heslá, ktoré vyvolajú zdanie pravých.“.

Akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 422 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„Za § 422 sa vkladajú § 422a až 422c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§422a

Výroba extrémistických materiálov

(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) verejne, alebo

c) ako člen extrémistickej skupiny.

§422b

Rozširovanie extrémistických materiálov

(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) verejne, alebo

c) ako člen extrémistickej skupiny.

§422c

Prechovávanie extrémistických materiálov

Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

- zásadná pripomienka K § 423 a 424 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„§ 423 a 424 vrátane nadpisov znejú:

㤠423

Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

(1) Kto verejne hanobí

a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo

b) skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) najmenej s dvoma osobami,

b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

c) ako verejný činiteľ,

d) ako člen extrémistickej skupiny, alebo

e) za krízovej situácie.

§ 424

Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

b) verejne,

c) z osobitného motívu,

d) ako verejný činiteľ,

e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo

f) za krízovej situácie.“.

akceptované v dohodnutom znení

zásadná pripomienka K § 424 – návrh novely žiadame doplniť o nasledovnú formuláciu

„Za § 424 sa vkladajú § 424a a 424b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠424a

Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám určiteľným rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou

(1) Kto verejne

a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľným podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody určiteľnosť, alebo

b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8.augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi alebo, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi, alebo

c) hanobí jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.

Akceptované a zapracované do návrhu

§ 424b

Šírenie rasizmu, neznášanlivosti, ospravedlňovania, schvaľovania, popierania a vážneho zľahčovania genocídia a zločinov proti ľudskosti

(1) Kto rozširuje, uvádza do obehu alebo robí verejne prístupnými písomnosti, zobrazenia alebo akékoľvek znázornenie myšlienok a teórií,

a) ak obhajujú, podporujú alebo podnecujú nenávisť, násilie alebo nedôvodné odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, alebo pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo

b) ak ospravedlňujú alebo schvaľujú čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8.augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo ak taký čin takým spôsobom odsúdený popierajú alebo vážne zľahčujú, ak páchateľ rozširuje, uvádza do obehu alebo robí verejne prístupnými také písomnosti, zobrazenia alebo znázornenia myšlienok a teórií v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo nedôvodné odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) verejne,

b) z osobitného motívu, alebo

c) ako člen extrémistickej skupiny.“.

Akceptované zapracovaním do § 130ods. 8 písm. c)

Ministerstvo zahraničných vecí SR

V súvislosti s predkladaným materiálom dávame do pozornosti, že ide o vhodnú príležitosť na novelizáciu Trestného zákona aj v súvislosti s ratifikáciou Medzinárodného dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu.

Akceptované a zapracované do znenia

Odporúčame zvážiť doplnenie novely Trestného zákona o nový trestný čin, nakoľko táto povinnosť vznikne Slovenskej republike na základe Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím.

Akceptované a zapracované do znenia

Národný bezpečnostný úrad SR

V názve návrhu zákona sa slová „zákona č. 650/2005 Z. z. a zákona č. 692/2006 Z. z. nahrádzajú

slovami „v znení neskorších predpisov“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I v úvodnej vete sa slová „a zákona č. 692/2006 Z. z.“ nahrádzajú slovami „,zákona č.

692/2006 Z. z. a zákona č. 218/2007 Z. z.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 1 odporúčame na konci celého odseku dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 4 odporúčame na konci textu navrhovaného ustanovenia § 5a dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 5 odporúčame úvodnú vetu novelizačného bodu preformulovať nasledovne:

„Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 8 odporúčame na konci textu navrhovaného ustanovenia § 3 dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 13 sa slovo „zas“ nahrádza slovom „za“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 14 odporúčame na konci textu navrhovaného ustanovenia § 38 dať úvodzovky a bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I. bod 18 sa slovo „odsek“ nahrádza slovom „ods.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 22 odporúčame na konci úvodnej vety novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I body 26 a 27 sa za slovo „pripájajú“ vkladá slovo „tieto“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 28 odporúčame úvodnú vetu novelizačného bodu preformulovať nasledovne:

„V § 58 odsek 2 znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 29 odporúčame v úvodnej vete novelizačného bodu za slová „druhá veta“ vložiť slová „, ktorá znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 37 odporúčame v úvodnej vete novelizačného bodu za slová „V § 38“ vložiť slová „ods. 1:“ a v poznámke o zmene označenia doterajších písmen odporúčame za slová „sa označujú ako“ vložiť slovo „písmená“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 41 odporúčame v poznámke o zmene označenia doterajších písmen za slová „sa označujú ako“ vložiť slovo „písmená“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 45 odporúčame úvodnú vetu novelizačného bodu preformulovať nasledovne:

„V § 92 ods. 1 sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:“.

V poznámke o zmene označenia doterajších písmen odporúčame za slová „sa označujú ako“ vložiť slovo „písmená“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 55 odporúčame v úvodnej vete novelizačného bodu za slová „už skôr“ vložiť úvodzovky.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 63 odporúčame na konci doplňujúceho textu k § 132 ods. 1 dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 67 odporúčame na konci textu navrhovaného odseku 3 dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 69 odporúčame v navrhovanom odseku 2 doplniť do textu aj jeho číselné označenie.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 80 odporúčame na konci textu navrhovaného ustanovenia § 208 dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 83 odporúčame v úvodnej vete novelizačného bodu za slovo „ktorý“ vložiť slová „vrátane nadpisu“ a na konci textu navrhovaného ustanovenia § 220a dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 92 odporúčame celý novelizačný bod vrátane úvodnej vety preformulovať

nasledovne:

„V § 261 odsek 1 znie:

(1) Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz, vyhlásenie alebo doklad alebo neposkytne povinné údaje, alebo také konanie umožní, alebo pripraví alebo zadováži taký výkaz, vyhlásenie alebo doklad, a tým

a) pri výdavkoch zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev umožní prisvojenie alebo neoprávnené zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, alebo

b) pri príjmoch do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev umožní neoprávnené zníženie zdrojov uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na dva až šesť rokov.“.

V čl. I odporúčame za novelizačný bod 92 vložiť nový bod 93, ktorý znie:

„V § 261 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto použije alebo umožní použiť

a) prostriedky uvedené v odseku 1 na iný účel ako boli pôvodne určené, alebo

b) oprávnene získaný prospech spôsobom, ktorý umožní neoprávnené zníženie zdrojov rozpočtu uvedeného v odseku 1.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 106 odporúčame v úvodnej vete slovo „odsek“ nahradiť slovom „ods.“ a na konci

navrhovaného písmena d) dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 108 odporúčame na konci novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I body 113 a 114 odporúčame na konci novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia

V čl. I bod 115 odporúčame v úvodnej vete slovo „odsek“ nahradiť slovom „ods.“

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I body 117, 119, 127, 129, 135, 140 a 141 odporúčame na konci novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 142 odporúčame navrhované ustanovenia § 379 až 381 dať do úvodzoviek a na konci novelizačného ustanovenia dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 146 odporúčame dať na konci novelizačného ustanovenia úvodzovky a bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 148 odporúčame na konci novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 157 odporúčame v poznámke o zmene označenia doterajších odsekov odporúčame za slová „sa označuje ako“ vložiť slovo „odsek“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 164 sa v úvodnej vete slová „2, 3 a 4“ nahrádzajú slovami „2 až 4“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V čl. I bod 167 odporúčame na konci novelizačného bodu dať bodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Národná banka Slovenska

Názov zákona odporúčame upraviť takto: „Zákon č. ....., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Úvodnú vetu navrhujeme upraviť takto: „Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z. a zákona č. 218/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Body 1 a 2 navrhujeme zlúčiť, to znamená odporúčame v návrhu uviesť celé nové znenie § 2 odseku 1. Úvodná veta nového (zlúčeného) bodu bude znieť takto: „V § 2 odsek 1 znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 4 odporúčame na konci textu § 5a slová „v cudzine“ nahradiť slovami „mimo územia Slovenskej republiky“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 19 je potrebné za slovami „ods. 1“ vypustiť predložku „v“ a rovnako je potrebné upraviť ustanovenia celého návrhu, napríklad ustanovenie bodu 51.

Neakceptované – legislatívne pravidlá vlády SR neobsahujú toto pravidlo

Na začiatku úvodnej vety bodu 20 je potrebné doplniť predložku „V“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bodoch 26 a 27 je potrebné za slovo „pripájajú“ doplniť slovo „tieto“ a za slovo „slová“ doplniť dvojbodku.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Úvodnú vetu bodu 28 je potrebné upraviť takto: „V § 58 odsek 2 znie:“ .

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 29 je potrebné na konci úvodnej vety (pred dvojbodky) doplniť slová „ktorá znie“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 30 je potrebné vypustiť slová „čiarkou a“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 32 je odporúčame na konci textu vypustiť slovo „zločin“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Znenie bodu 37 je potrebné upraviť takto: „V § 83 ods. 1 ... sa označujú ako písmená c) až f).“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 38 je v § 83a potrebné na konci úvodnej vety odseku 1 vypustiť dvojbodku. V § 83a ods. 3 je potrebné slová „pri výkone štátnej moci“ nahradiť slovami „pri výkone verejnej moci“. Navrhovaná úprava je potrebná vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci vykonávajú verejnú moc, pričom pojem verejná moc je širší pojem ako štátna moc.

Zároveň je potrebné upozorniť, že bez vykonanie uvedenej úpravy § 83a ods. 3 (ktorá by zohľadnila aj postavenie Národnej banky Slovenska ako súčasti Európskeho systému centrálnych bánk) by bolo nevyhnutné pripravovaný návrh novely zákona predložiť aj na vnútrokomunitárne pripomienkovanie, a to na oficiálne vyjadrenie Európskej centrálnej banke podľa rozhodnutia Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006)

Čiastočne akceptované (vylúčením NBS zo zodpovednostného režimu)

V bode 38, v § 83a ods. 4 navrhujeme slová „v odseku“ nahradiť slovami „podľa odseku“. Primerane je potrebné upraviť aj text § 83b.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 39 odporúčame z dôvodu prehľadnosti uviesť celú úvodnú vetu § 85. Úvodnú vetu bodu odporúčame upraviť takto: „V § 85 úvodná veta znie:“.

Neakceptované – nie je potreba uskutočniť zmenu

V bode 40 je potrebné za slovom „mzdy“ čiarku nahradiť slovom „alebo“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 41 je potrebné v poslednej vete za slovo „ako“ doplniť slovo „písmená“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Úvodnú vetu bodu 45 odporúčame upraviť takto: „V § 92 ods.1 sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b) ktoré znejú:“. Primerane navrhujeme upraviť v celom návrhu, napríklad body 78 a 130. V poslednej vete je potrebné za slovo „ako“ doplniť slovo „písmená“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 59 je potrebné za slovom „finančných“ doplniť slovo „prostriedkov“.

Neakceptované – slovo sa vyskytuje v texte modifikovaného zákona

V bode 60 a 61odporúčame slová „na účel“ nahradiť slovami „na účely“ a rovnako upraviť v celom návrhu.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 68 je potrebné na začiatku úvodnej vety doplniť predložku „V“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 69 je potrebné pri citácii odseku 3 doplniť číslo odseku a poslednú vetu bodu je potrebné upraviť takto: „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 79 odporúčame z dôvodu rozsahu navrhovanej zmeny § 202 ods. 2 a prehľadnosti uviesť celý text § 202 ods. 2.

Neakceptované – dôvody pripomienky nie sú zrejmé

V bode 83 v úvodnej vete odporúčame za slovo “ktorý“ doplniť slová „vrátane nadpisu“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 84 odporúčame znenie § 228 ods.1 úvodnej vety, kde sa používa len pojem „podnikateľ“ zosúladiť s znením ďalších odsekov § 228 upravených v bode 86 až 88, v ktorých sa používa pojem „fyzická osoba, ktorá je podnikateľom“. Primerane platí aj pre bod 91 (§ 250).

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 89 je potrebné v § 233 ods. 1 preformulovať znenie úvodnej vety, nakoľko jeho text je nejasný. V § 233 ods. 1 písm. a) je potrebné vypustiť slová „prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky“, ktoré je jednak nepresné (prevody peňažných prostriedkov je možné vykonať nielen na účtoch v bankových subjektoch, ale tiež v niektorých iných finančných inštitúciách) a jednak iba podrobnejšie špecifikujú (rozvíjajú) slová „prevedie na seba alebo na iného“, ktoré sú uvedené už na začiatku § 233 ods. 1 písm. a). Keby však v § 233 ods. 1 písm. a) nebola vypustená a zostala by pôvodne navrhovaná formulácia (teda slová „prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky“), tak zároveň by bolo nevyhnutné do znenia § 233 ods. 1 písm. a) doplniť aj ďalšie spôsoby prevodu majetku, napríklad prevod zaknihovaných cenných papierov u centrálneho depozitára cenných papierov alebo u člena centrálneho depozitára cenných papierov (viď napríklad ustanovenia zákona o cenných papieroch a investičných službách – zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov ).

Čiastočne akceptované – prevod cenných papierov je už pokrytý pojmovo v návrhu

V bode 90 je potrebné znenie § 247 ods. 1 preformulovať, nakoľko jeho text je nejasný (napríklad v písmenách b), c) a d) by mali byť slová „takéto informácie“, „takého prístupu“ nahradené odkazom na písmeno a)).

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 92 je potrebné v § 261 ods. 1 na konci úvodnej vety doplniť slovo „pri“ a súčasne ho vypustiť z písmen a) a b).

Neakceptované – dôvody pripomienky nie sú zrejmé

V bode 106 a 115 je potrebné v úvodnej vete slovo „odsek“ nahradiť slovom „ods.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Body 107 a 108 navrhujeme zlúčiť, to znamená do návrhu doplniť celé nové znenie § 297. Úvodná veta nového bude znieť takto: „ § 297 znie:“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Znenie bodu 113 odporúčame upraviť takto: „Nadpis pod § 305 znie: „Porušovanie...“.“. Primerane odporúčame upraviť aj body 119 a 129.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 123 odporúčame z dôvodu prehľadnosti uviesť celý text § 332 ods.1.

Neakceptované – nie je potrebné vykonať zmenu

V bode 127 je potrebné v znení § 336a na konci odseku 1 za slovo „riadenou“ a za slovo „kontrolovanou“ doplniť slovo „osobou“. A v odseku 2 je potrebné slovo „uvedeného“ nahradiť slovom „uvedený“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 128 odporúčame z dôvodu prehľadnosti uviesť celý text § 352 ods.6.

Neakceptované – nie je potrebné vykonať zmenu

V bode 136 je potrebné za slovami „ods. 2“ vypustiť predložku „v“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 143 odporúčame v poslednej vete vypustiť slová „v desiatej hlave druhej časti“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Znenie bodu 145 je potrebné upraviť takto: „Nadpis nad § 386 znie: „Nenastúpenie služby“.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 158 v znení § 419 ods. 4 je potrebné slovo „písmeno“ nahradiť slovo „písm.“

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

V bode 159 je potrebné úvodnú vetu upraviť takto: „V § 420 ods.1 sa ...“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

zásadná pripomienka k bodu č. 38 návrhu, ktorý žiadame bez náhrady vypustiť, nakoľko predložený návrh smeruje k možnosti postihovania právnických osôb bez podmienky vykonania úplného a riadneho procesného postupu. Máme za to, že uvedený návrh nie je v súlade s Ústavou SR.

Neakceptované a sčasti upravené čo sa týka zníženia pokút podľa vzoru Nemecka a Švédska, kde pokuty v zmysle navrhnutých limitov boli považované za primerané hodnotením GRECO

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

K názvu zákona odporúčame doplniť citáciu „a zákona č. 218/2007 Z. z.“ resp. použiť slovné spojenie „v znení neskorších predpisov“, nakoľko zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon má v súčasnosti už tri novely.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Zásadná pripomienka -nad rámec návrhu zákona k § 205 Odloženie dieťaťa:

V odseku 1 treba slovo „nehrozí“ nahradiť slovom „hrozí“ a tak odstrániť očividný legislatívny a logický nezmysel, pretrvávajúci už od schválenia Trestného zákona a ktorý nebol odstránený ani jeho následnými novelizáciami.

Zásadná pripomienka bola stiahnutá

Zásadná pripomienka K bodu 114 (§ 305 ods. 1 písm. b) žiadame vypustiť slová „alebo nájde a neoznámi“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Zásadná pripomienka K § 212 Krádež:

V odseku 1 písm. e) žiadame slová „patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu“ nahradiť slovami „je poľnohospodárskou pôdou“, nakoľko podľa § 29 ods. 5 zákona
č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pojem „poľnohospodársky pôdny fond“ nahradený pojmom „poľnohospodárska pôda“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Zásadná pripomienka Na rámec návrhu zákona k § 310 Pytliactvo:

Ustanovenie odseku 1 žiadame zmeniť takto:

„(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo kto ukryje, prechováva alebo na seba alebo na iného neoprávnene prevedie zver alebo ryby ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu

Zásadná pripomienka Súčasne žiadame upraviť odseky 2 až 4 trestného činu pytliactva podľa § 310 takto:

„(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v malom rozsahu,

b) ako osoba, ktorá je alebo v minulosti bola oprávnená na výkon rybárskeho práva alebo poľovníckeho práva, alebo

c) v chránenom území alebo v chránenej rybárskej oblasti alebo v rybárskych revíroch s osobitným režimom ochrany.

(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo väčšom rozsahu, alebo

b) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom.

(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v značnom rozsahu, alebo

b) závažnejším spôsobom konania.“.

Akceptované a zapracované do znenia návrhu
__________________

K o m u n i k é

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa ................... 2007 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
__________________

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý 20. mája 2005 a nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Novelizovaný bol článkom II. zákona č. 650/2005 Z. z. z 13. decembra 2005 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a článkom II zákona č.692/2006 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

I.

Počas jeden a pol roku jeho platnosti po obdržaní návrhov a pripomienok sudcov, prokurátorov, advokátov, odbornej, ako aj laickej verejnosti, sa dospelo k záveru, že bude potrebné niektoré ustanovenia všeobecnej časti, ako aj osobitnej časti uvedeného právneho predpisu novelizovať. Zároveň bolo potrebné implementovať do Trestného zákona nové ustanovenia v dôsledku transpozičných záväzkov Slovenskej republiky týkajúcich sa najmä útokov na počítačové systémy a konfiškačnej povinnosti štátu pri harmonizovaných trestných činoch, ktoré sa navrhujú v plnej miere prebrať do Trestného zákona. Záväzky Slovenskej republiky sa týkajú aj v auguste 2007 vládou Slovenskej republiky schválených medzinárodných zmlúv ako je Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005, ktoré požadujú ustanoviť nové skutkové podstaty resp. upresniť znenie už existujúcich skutkových podstát v Trestnom zákone. Zároveň bolo potrebné sa vysporiadať s odporúčaniami Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (Moneyval) v Podrobnej hodnotiacej správe tretieho kola o Slovensku zo septembra 2006. Po prehodnotení existujúcich medzinárodných záväzkov sa upravili znenia existujúcich skutkových podstát napr. vo veci ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vo veci mučenia, krutého a ponižujúceho zaobchádzania, financovania, verejného podnecovania, náboru, výcviku terorizmu ako aj náboru pre teroristickú skupinu, pokusu a účasti na týchto činoch. Navrhuje sa zapracovať aj rozhodnutie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.1373 (2001) o tom, že členské štáty OSN zabezpečia trestnosť plánovania teroristických činov. Ustanovením niektorých prečinov za zločiny v oblasti ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev a prania špinavých peňazí sa dosiahla možnosť postihovať aj prípravu na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona a prania špinavých peňazí podľa § 233 Trestného zákona. Za prípravu trestného činu sa bude považovať aj účelové plánovanie trestného činu. Zároveň sa vyhovelo bodu 244. Správy pracovnej skupiny OECD o aplikácii Dohovoru o podplácaní zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z novembra 2005 tak, že sa vylúčila možnosť využitia inštitútu účinnej ľútosti pri podplácaní zahraničného verejného činiteľa v medzinárodných obchodných transakciách. Vyprecizovali sa aj skutkové podstaty trestného činu zavineného úpadku podľa § 228 Trestného zákona a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 Trestného zákona tak, aby vôbec mohlo dôjsť k stíhaniu fyzických osôb, čo pri súčasnej konštrukcií ich skutkových podstát je vylúčené alebo mimoriadne ťažko splniteľné. Na základe stretnutia s hodnotiacou pracovnou skupinou GRECO v júni 2007 sa upravili skutkové podstaty trestných činov korupcie tak, aby plne zodpovedali požiadavkám Trestnoprávneho Dohovoru Rady Európy o korupcii. Vopred sa prispôsobil plne prispôsobil Trestný zákon implementácii Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, rámcovému rozhodnutiu Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného práva, ktoré Slovenská republika podpíše v najbližších mesiacoch ako aj Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí, ktorý bude otvorený na podpis. Uskutočnila sa aj dôsledná implementácia už vniknutých záväzkov z Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z roku 2000 platného pre SR od 25.júla 2004 ako aj implementácia záväzkov, ku ktorým sa už Slovenská republika zaviazala v Dohovore Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatého 16. mája 2005 a ratifikovaného 27. marca 2007. Nevyhnutne sa zakotvila zodpovednosť riadiacich a kontrolujúcich osôb v podnikoch za trestné činy poškodzovania finančných záujmov a korupcie v zmysle oboch dohovorov Európskej únie tak o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev ako aj o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spoločenstiev a úradníkov členských štátov Európskej únie.

II.

Najdôležitejším prínosom navrhovanej úpravy Trestného zákona je zavedenie sankcionovania právnických osôb, ktorých prostredníctvom fyzické osoby spáchali trestné činy. Tým sa uskutočňuje implementácia nasledovných medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní Slovenskej republiky na zavedenie zodpovednosti právnických osôb v trestnom práve:

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21.novembra 1997, podpísaný 17.decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23.novembra 1999, uverejnený pod č.318/1999 Z.z.

2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9.novembra 2005

3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20.októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov.

4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8.novembra 1990 v Štrasburgu, platný pre SR od 1.septembra.2001, uverejnený pod č.109/2002 Z.z.

5. Dohovor o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní špinavých peňazí a financovaní terorizmu č.198 prijatý 16.mája 2005 bol vo Varšave, schválený vládou Slovenskej republiky 1. augusta 2007, ktorý v prípade vstupu do platnosti nahradí pôvodný Dohovor z roku 1990 č.141.

6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27.januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu, platný pre SR od 1.júla 2002, uverejnený pod č.375/2002 Z.z.

7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO-m na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12.mája 2006

8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23.novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004, schválený vládou SR 1.augusta 2007

9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16.mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1.júna 2007, uverejnený pod č.186/2007 Z.z.

10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007, nadobudne platnosť 1. februára 2008. Zavádza monitorovací orgán GRETA, ktorý bude hodnotiť implementáciu tohto dohovoru a ako aj Výbor štátov, ktorý má posilniť spoluprácu štátov a monitorovacieho orgánu.

11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9.decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13.októbra 2002, uverejnený pod č.593/2002 Z.z.

12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z.z.

13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25.júla 2004, uverejnený pod č. 424/2004 Z.z.

14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006, uverejnený pod č. 434/2006 Z.z.

15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19.júna 1997 v Bruseli, zatiaľ nie je platný (SR ho ratifikovala), pretože jeho ratifikáciu nevykonalo ešte 7 členských štátov EÚ: Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Malta, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Prezident SR ratifikoval Druhý protokol 25.augusta 2004.

16. Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura uverejnené v čiastke L 140, 14.6.2000, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Tretia Správa Komisie ES zo 17. septembra 2007 o dosiahnutí súladu členských štátov EÚ s rámcovým rozhodnutím 2000/383/SVV uvádza, že orgány Českej republiky, Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva musia prijať potrebné opatrenia na ustanovenie zodpovednosti právnických osôb, aby dosiahli súlad s čl. 8 a 9 rámcového rozhnodnutia.

17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, uverejnené v čiastke L 149, 2.6.2001, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Správa Komisie ES z 20.februára 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2001/413/SVV uvádza, že päť členských štátov (Rakúsko, Lotyšsko, Česká republika, Portugalsko a Slovenská republika) oznámilo, že legislatívny návrh, ktoré cieľom je transpozícia ustanovení článku 7 a 8 rámcového rozhodnutia, je ešte v súčasnosti prejednávaný parlamentom.

18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu, uverejnené v čiastke L 164, 22.6.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ)

19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, uverejnené v čiastke L 203, 1.8.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 1.augusta 2004) Správa Komisie ES z 2.mája 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2002/629/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Českej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy.

20. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, uverejnené v čiastke L 328, 5.12.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 5.decembra 2004) Správa Komisie ES z 6.decembra 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2002/946/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Českej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy.

21. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore, uverejnené v čiastke L 192, 31.7.2003, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22. júla 2005). Správa Komisie ES z 18.júna 2007 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2003/568/SVV uvádza, že podľa právnych predpisov Rakúska, Talianska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy. (Česká republika nebola vyhodnotená.)

22. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii, uverejnené v čiastke L 13, 23.1.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 20.januára 2006)

23. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, uverejnené v čiastke L 335, 11.11.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 12.mája 2006)

24. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24.februára 2005 o útokoch na informačné systémy, uverejnené v čiastke L 69, 16.03.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 16.marca 2007)

25. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24.februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, uverejnené v čiastke 76, 22.3.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22.marca 2007)

26. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu, uverejnené v čiastke L 328, 24.11.2006, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 24.novembra 2008)

27. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí a bude otvorený na podpis

28. Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného práva, v júli 2007 vyhotovené konečné znenie a bude otvorené na podpis.

Záväzok právnej zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprávneniami, alebo pri ktorých zanedbali tieto fyzické osoby so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprávneniami náležitý dohľad alebo kontrolu voči fyzickým osobám, ktoré tieto trestné činy spáchali a boli právnickej osobe pri spáchaní trestného činu podriadené a konali v jej mene nevyžaduje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, avšak 4 uvedené dokumenty ( Dohovor RE o praní špinavých peňazí, 1990, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, 2005, rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o uznávaní peňažných sankcií, 2005 a rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o uznávaní konfiškácii, 2006) vyžadujú uznanie rozhodnutí cudzích orgánov s trestnoprávnou povahou vo veciach peňažných sankcií a prepadnutia majetku voči právnickým osobám orgánmi Slovenskej republiky. V jednom prípade ide o cudzie rozhodnutia vydané zmluvnými štátmi Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, v dvoch ďalších prípadoch o cudzie rozhodnutia vydané členskými štátmi Európskej únie. Navyše sa očakáva podpísanie pripravovaného Dohovoru o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním koncom roku 2007, ktorý obsahuje dokonca záväzok zaviesť sankciu prepadnutia majetku fyzických a právnických osôb pochádzajúceho z príjmov z trestnej činnosti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí a používanej na trestnú činnosť viažucej sa na zneužívanie detí ako aj sankciu zatvorenia podniku fyzickej osoby alebo právnickej osoby používaného na zneužívanie detí. Posledne menovaný záväzok týkajúci sa zatvorenia podniku však zatiaľ nie je predmetom záväzku uznávania cudzích rozhodnutí trestnej povahy, takže v tomto prípade je možná aj administratívna cesta.

Pokiaľ by Slovenská republika nebola viazaná troma uvedenými dokumentmi, mohla by bez väčších problémov zaviesť občianskoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy spáchané fyzickými osobami v jej prospech formou inštitútov primeraného finančného zadosťučinenia a vydania prospechu z trestného činu (prípadne modifikované vydanie bezdôvodného obohatenia).

Vzhľadom na jeden medzinárodný záväzok (oba Dohovory RE o praní špinavých peňazí 1990 aj 2005) a dva medzivládne záväzky (obe RR Rady EÚ o uznávaní peňažných sankcií a konfiškácií) je potrebné zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uloženým nielen cudzími orgánmi, ale aj slovenskými orgánmi, keďže by jeho nezavedením vznikla z hľadiska vnútroštátneho práva neodôvodnená disproporcia spočívajúca v tom, že výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočňovať len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi. To by viedlo zrejme k diskriminácií s ústavnoprávnymi dôsledkami (nerovnaké zaobchádzanie v rovnakom postavení, išlo by vždy len o právnické osoby, voči ktorým by sa trest peňažný alebo trest prepadnutia majetku vykonával opäť len prostredníctvom slovenských orgánov).

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nie je prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie, k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Hlavným účelom zavádzania právnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) v zahraničí je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných zákonov štátov. Medzinárodné a európske spoločenstvo vidí cestu riešenia v tom, že sa umožní zaviesť štátom akýkoľvek typ zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak európske štáty v rámci Rady Európy a Európskej únie zároveň vyžadujú od štátov uznanie rozhodnutí cudzích štátov, ktoré zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, štátmi, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nezaviedli.

V skutočnosti teda ani nemožno konštatovať, že by sa požadoval záväzok zaviesť zodpovednosť za páchanie trestných činov právnickou osobou do Trestného zákona. Právnická osoba má niesť zodpovednosť za fyzickú osobu, za jej trestné činy. Táto zodpovednosť nesmie byť podmienená odsúdením fyzickej osoby, čo vyčítalo GRECO maďarskej úprave pre rozpor s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii, pri lotyšskej úprave vzhľadom na nezistiteľnosť, či nejde aj o tento prípad, odporúča rozlíšiť, či ide o podmienenie zodpovednosti právnickej osoby odsúdením fyzickej osoby alebo nie, a nesmie byť viazaná ani na uznesenie o nezistení páchateľa alebo jeho oslobodenie, čo poznamenáva GRECO poľskej úprave pre rozpor s Odporúčaním Výboru ministrov 18 z roku 1988, upozorňuje však, že nejde o rozpor s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii, pričom rovnaký problém je vo švajčiarskej úprave, avšak v prípade švajčiarskej úpravy GRECO ešte neprezentovalo výsledky 2.hodnotiacej správy, má tak urobiť v priebehu roku 2007. Zodpovednosť právnických osôb musí byť teda nepodmienená akýmkoľvek napojením na zisťovanie zodpovednosti fyzickej osoby.

Treba konštatovať, že legitímnym zámerom pri postihu právnických osôb za trestné činy fyzických osôb je generálna prevencia. Avšak absencia vôle u právnickej osoby, slobodnej vôle porušiť právo, zabraňuje možnosti skonštruovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.

Vzhľadom na doterajšie zistenia, sa navrhuje, aby sa Slovenská republika vydala kompromisnou cestou tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa španielského vzoru:

1. Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám:

a) zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov

b) zhabanie majetku.

Zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov bude ochranné opatrenie, ktoré bude pozostávať z výroku súdu o tom, že najprv by sa uložila finančná čiastka, na ktorú by bola povinná právnická osoba povinná reagovať jej uhradením a v prípade neuhradenia by sa prikročilo k výkonu uloženého ochranného opatrenia zhabaním takto určenej výšky finančných prostriedkov. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne určených trestných činov, pri ktorých je, ak by súd odsudzoval fyzickú osobu za ich spáchanie a preukázalo by sa nadobudnutie majetku z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, povinný trest prepadnutia majetku. Súd bude zvažovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti pri určovaní výmeru výšky finančných prostriedkov v závislosti najmä od výšky škody, výšky prospechu, trpenia alebo podporovania protiprávneho správania fyzickej osoby, prijatých opatrení na zabránenie takéhoto trestného činu fyzickej osoby ešte pred jeho spáchaním, náprav následkov činu, pričinenie sa o zistenie pravdy po čine, podniknutie podstatných krokov na zabránenie podobných činov v budúcnosti, dobrovoľný prenos ujmy páchateľa na jeho osobu. Je potrebné vyriešiť otázku premlčania práva uložiť ochranné opatrenie alebo výkladovo ju viazať na všeobecné premlčacie lehoty pre individuálnu trestnú zodpovednosť.

2. Ich uloženie navrhne prokurátor návrhom na ich uloženie podaným na trestnoprávny súd, vo veci kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh prokurátora nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb. Bude sa môcť podať v okamihu, ak výsledkom vyšetrovania bude zistenie (preukázané bez dôvodných pochybností), že

a) riadiace (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy) osoby zanedbali dohľad a kontrolu a v dôsledku tohto zanedbania došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenými právnickej osobe.

b) riadiace osoby (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy) sa dopustili trestného činu.

Nebude však potrebné v rámci vyšetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Bez ohľadu na to, či sa v rámci trestného stíhania vo veci zistí, kto spáchal trestný čin, alebo sa to nezistí, a bude bez dôvodných pochybností zistený záver o skutočnostiach uvedených v bode a) alebo v bode b), prokurátor je povinný podať návrh na ochranné opatrenie. Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálnoprávne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický (duševný) vzťah ku konaniu resp. nekonaniu. Právnické osoby nie sú osoby s duševným a vôľovým základom. Usilovať sa stanoviť právnou fikciou (napr. Francúzsko a Rakúsko) ich duševnú spôsobilosť by nebolo únosné a bolo by to celkom iste zbytočné, pretože by to neviedlo k uspokojivému súladu s koncepciou slovenského trestného práva hmotného založeného na zásade individuálnej zodpovednosti a zásade personality trestov.

Paralelne sa do Trestného poriadku zakomponuje uznanie cudzozemských rozhodnutí trestnej povahy ukladajúcich peňažné sankcie a prepadnutie majetku právnickým osobám prostredníctvom premeny na ochranné opatrenia, ktoré sa ukladajú právnickým osobám v trestnom konaní podľa slovenského trestného práva. Uznanie cudzích rozhodnutí by však malo splniť podmienku, že žiadajúci štát je zmluvným štátom Dohovoru o praní špinavých peňazí. Uznávacie a vykonávacie konanie vo vzťahu k záväzkom podľa rámcových rozhodnutí rady Európskej únie sa bude riešiť osobitnými zákonmi.

III.

Ďalšie navrhované zásadné zmeny sa týkajú systematiky ukladania trestov, nakoľko návrh upúšťa od prísne formálneho spôsobu výpočtu trestu páchateľovi trestného činu a navracia sudcovi možnosť využívať celú škálu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Návrh novely zavádza sprísnenie sankcií páchateľom, ktorí sa dopúšťajú zločinov a obzvlášť závažných zločinov opakovane povinným zvýšením hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých prípadoch až o 2/3 s tým, že trest sa ukladá v hornej polovici takto zvýšenej sadzby. Páchateľov odsúdených podľa zásady tri krát a dosť za „obyčajné“ zločiny na 25 rokov trestu odňatia slobody už nebude možné prepustiť po 2/3 výkonu trestu odňatia slobody, ale až po ¾ výkonu trestu odňatia slobody.

IV.

Zmena sa týka aj trestných činov proti životnému prostrediu. Zaviedla sa trestnosť poškodzovania jaskýň. Do týrania zvierat sa zaviedla trestnosť cvičenia zvierat na iných zvieratách a zvýšila sa horná hranica trestnej sadzby na 2 roky.

V.

Zásadná zmena sa navrhuje vo vzťahom na úseku trestných činov vojenských a proti brannosti. Vzťahy na tomto úseku v čase prípravy návrhu Trestného zákona a jeho ústavného prerokovania upravovali najmä zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky a zákon č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe.

Dňa 23. júna 2005 bol prijatý zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. septembra 2005. Dňa 8. novembra 2005 bol prijatý ústavný zákon č. 566/2005 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu, ktorý zrušil zákon č. 207/1995 Z. z. a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti. Ústavný zákon a aj všetky prijaté zákony účinné od 1. januára 2006 podstatným spôsobom zmenili úpravu vzťahov na úseku brannosti a obrany tým, že predchádzajúce právne úpravy buď zrušili alebo zmenili a doplnili.

Na tieto zmeny sa nereagovalo zákonom č. 650/2005 Z. z. z 13. decembra 2005 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Objektívne tak vzniká potreba zosúladiť právne predpisy upravujúce úsek brannosti a obrany s ustanoveniami Trestného zákona, ktoré upravujú trestné činy proti brannosti a vojenské trestné činy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Ministerstvo financií listom z 25. septembra 2007 (č. MF/24240/2007-81) súhlasilo s návrhom zákona za predpokladu, že zvýšené výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rok.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v

1. čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy

2. Hlava VI Zmluvy o Európskej únii

- sekundárnom:

1. Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Ú.v. ES L 140, 14.6.2000).

2. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú.v. ES L 149, 2.6.2001).

3. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú.v. ES L 164, 22.6.2002).

4. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Ú.v. ES L 203, 1.8.2002).

5. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú.v. ES L 328, 5.12.2002).

6. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003).

7. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii ( Ú.v. EÚ L 013, 23.1.2004).

8. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004).

9. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú.v. EÚ L 068, 15.3.2005).

10. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú.v. EÚ L 069, 16.3.2005).

11. Dohovor vyhotovený na základe čl. K 3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú.v. ES C 316, 27.11.1995).

12. Dohovor vypracovaný na základe čl. K 3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spoločenstiev a úradníkov členských štátov Európskej únie (Ú.v. ES C 195, 25.6.1997).

13. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú.v. C 221, 19.7.1997).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky ,

b) pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c) lehota na implementáciu rámcových rozhodnutí pod bodmi 3.9. a 3.10. uplynula 15. a 16. marca 2007.

d) proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti SR

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5. Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť rozšírenie časovej pôsobnosti zákona účinného v čase spáchania trestného činu aj na úpravu zániku trestnosti a trestu ako aj výkonu trestu s výnimkou úpravy zahladenia odsúdenia, pri ktorej sa vždy použije úprava účinná v čase rozhodovania o ňom. Trestný zákon rieši otázku výkonu trestu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu uloženého podľa Trestného zákona z roku 1961 v § 437 ods.2 a 3 spôsobom, ktorý považuje za rozhodujúcu podmienku pre zistenie, podľa ktorého zákona sa bude posudzovať splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženie trestu odňatia slobody pred a po 1.januári 2006, pričom osobám, ktorým bol uložený trest pred týmto dátumom, sa podmienky podmienečného prepustenia posudzujú podľa Trestného zákona z roku 1961 a osobám, ktorým bol uložený trest po tomto dátume, avšak podľa Trestného zákona z roku 1961, sa podmienky podmienečného prepustenia posudzujú podľa súčasného a platného Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Takéto úprava sa javí byť svojvoľná, pretože osobám odsúdeným podľa toho istého zákona stanovuje rôzne podmienky pre podmienečné prepustenie. Riešením je zjednotená časová pôsobnosť Trestného zákona aj vo veciach, ktoré do nej tradične nepatria, avšak umožňuje vopred predvídať, aj napriek následným zákonným zmenám, otázky zániku trestnosti ako je napr. účinná ľútosť, premlčanie trestného stíhania, zániku trestu ako je premlčanie výkonu trestu okrem zahladenia odsúdenia a aj otázky výkonu trestu ako je už spomenuté podmienečné prepustenie a podmienečné odsúdenie.

Keďže v Trestnom zákone platí výnimka z časovej pôsobnosti, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, tak sa trestnosť posudzuje podľa priaznivejšieho ustanovenia a rovnako sa ukladá aj trest, je potrebné zásadu priaznivejšieho zaobchádzania rozšíriť aj na otázky zániku trestnosti, trestu a výkonu trestu. Táto úprava sa javí byť nevyhnutnou, nakoľko odsúdení pri aplikácii zásady tri krát a dosť podľa Trestného zákona z roku 1961 nemôžu byť vôbec podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bez ohľadu na to, či boli odsúdení na 20 rokov alebo doživotie.

K bodu 2

Potreba ochrany občana Slovenskej republiky v cudzine proti páchateľom, ktorí sa dopustili na občanovi Slovenskej republiky nielen obzvlášť závažného zločinu ale aj zločinu, ktorým mu bola spôsobená smrť.

K bodu 3

Do Trestného zákona sa opäť zavádza zásada ochrany, ktorá bola v Trestnom zákone z roku 1961 v jeho § 19. Potreba tejto zásady vyplýva z nedostatku ochrany najzávažnejších záujmov štátu na ochrane ústavného zriadenia, meny, boja proti drogám, na úseku jadrovej, chemickej a rádioaktívnej bezpečnosti, ochrany utajovaných a iných chránených skutočností, orgánov verejnej moci a verejných činiteľov, nedovoleného prekračovania hraníc a trestných činov proti mieru, ľudskosti a vojnových zločinov. Činy spáchané v cudzine cudzincami, ak nemajú trvalý pobyt na území SR a neohrozujú záujem chránený Trestným zákonom priamo na území Slovenskej republiky by inak neboli postihnuteľné podľa Trestného zákona okrem prípadu, ak by išlo o obzvlášť závažný zločin proti občanovi Slovenskej republiky, ale vtedy by čin musel byť v mieste spáchania trestný. Podľa čl.9 ods.2 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím musí štát stíhať osobu páchateľa nedobrovoľného zmiznutia vždy, aj keby ho mal vydať inému štátu, ak sa páchateľ nachádza na jeho území.

Na základe požiadavky viacerých rámcových rozhodnutí EÚ o rozšírení pôsobnosti Trestného zákona aj na trestné činy spáchané v prospech právnickej osoby s ústredím riadenia na území Slovenskej republiky, napr. čl.7 ods.1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2003/568/JHA z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore, čl.10 ods.1 písm. c) rámcového rozhodnutia 2005/222/SVV z 24.februára 2005 o útokoch na informačné systémy, sa zavádza rozšírenie pôsobnosti trestného zákona aj na činy spáchané v prospech právnických osôb, ktorých sídlo sa môže nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, avšak ich ústredie riadenia sa nachádza na území Slovenskej republiky.

K bodu 4

Zakotvením tohto odseku sa čiastočne uplatňuje materiálny korektív pri posudzovaní naplnenia okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovaných skutkových podstát, z hľadiska ich závažnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovanou zmenou nie je dotknuté formálne chápanie trestného činu z hľadiska základnej skutkovej podstaty trestného činu. V praxi je overené, že pri formálnom ponímaní trestného činu k aplikácií týchto zákonných znakov uvedených v odseku 1 dochádza aj v prípadoch, keď intenzita alebo spôsob vykonanie okolností, ktoré podmieňujú použite vyššej trestnej sadzby páchateľa nedosahujú požadovaný stupeň závažnosti trestného činu. Navrhovaná zmena umožní precíznejšie ustálenie, či zistené okolnosti prípadu alebo konania páchateľa spôsobujú vyššie ako iba nepatrné zvýšenie závažnosti trestného činu.

K bodu 5

Trestný zákon upravuje iba trestnú zodpovednosť fyzických osôb, čo je všeobecná zásada individuálnej zodpovednosti a zásada zodpovednosti za zavinenie, ktoré sa rešpektujú a nie je potrebné výslovne vyjadrovať, že páchateľom môže byť fyzická osoba.

K bodu 6

Dovolené riziko v terajšom znení podmieňuje vylúčenie protiprávnosti činu tým, že spoločensky prospešná činnosť v oblasti výroby a výskumu sa musí vykonávať v súlade s dosiahnutým stavom poznania. Táto podmienka sa vzťahuje na celú činnosť výroby a bádania. Pri logickom a gramatickom výklade by to v konečnom dôsledku viedlo k stagnácií pokroku, lebo to, čo by nezodpovedalo tejto podmienke, by znamenalo protiprávnosť. Dosiahnutý stav poznania v čase výkonu činnosti preto musí predstavovať len východisko ďalšieho vývoja výroby a výskumu. Tomu zodpovedá novoupravené znenie § 27 Trestného zákona.

K bodu 7

Súčasná konštrukcia sa v dôvodovej správe k Trestnému poriadku odvoláva na Rímsky štatút Medzinárodného trestného tribunálu, ktorý sa však týka len troch trestných činov podľa Trestného zákona a to trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin neľudskosti podľa § 425 a trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 Trestného zákona. Čl.33 Rímskeho štatútu uvádza, že:

Článok 33
Príkazy nadriadeného a nariadenie zákona

1. Skutočnosť, že trestný čin v jurisdikcii Súdu spáchala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenského alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto osobu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keď

a) osoba podliehala zákonnej povinnosti plniť príkazy vlády alebo daného nadriadeného,
b) osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný, a
c) príkaz nebol zjavne nezákonný.

2. Na účely tohto článku sú príkazy páchať genocídu alebo zločiny proti ľudskosti zjavne nezákonné.

Je zrejmé, že nariadenie zákona v anglickej verzii ako „prescription of law“ nemusí byť len nariadenie zákona ale akýkoľvek právny predpis. Takisto je potrebné upozorniť, že uvedený dôvod vylúčenia protiprávnosti sa netýka všetkých trestných činov v 12 hlave Trestného zákona, ale len genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Účelom odseku 2 a 3 malo byť riešenie otázky zosúladenia slovenského Trestného poriadku s čl.33 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného tribunálu, teda zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa dopustili genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v zmysle skutkových podstát prijatých na výklad čl.6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného tribunálu nemohli byť nesúdené slovenskými súdmi z dôvodu, že ich konaniu by chýbala protiprávnosť z dôvodu, že konali na základe pokynu nadriadeného. Z hľadiska vnútroštátneho práva pri iných trestných činoch je uvedený problém riešený dostatočne v odseku 1 „...z rozhodnutia .. iného orgánu verejnej moci, ... z plnenie ... iných úloh... spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Nie je teda potrebné pre účely iných trestných činov odlišných od trestných činov genocídia, neľudskosti a vojnového bezprávia, uvádzať, že osoba nevedela, že príkaz vládneho orgánu alebo nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom a že zároveň bolo rozhodnutie zjavne nezákonné. Pre účely výkonu povinnosti vyplývajúceho z rozhodnutia vlády pri iných trestných činoch ako podľa Rímskeho štatútu je podstatné, aby spôsob výkonu povinnosti neodporoval právnemu predpisu. To, že, či rozhodnutie vlády alebo nadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím vlády bolo nezákonné, je pre účely odseku 1 bezvýznamné a to aj z toho dôvodu, že význam zákonnosti takéhoto rozhodnutia na úrovni okolnosti vylučujúcej protiprávnosť by mohol byť sporný, nakoľko by si orgán činný v trestnom konaní musel urobiť úsudok o tom, či je rozhodnutie vlády nezákonné, čo sa javí pri následnom skúmaní, či osoba vedela, že či je rozhodnutie vlády nezákonné, ako bezpredmetné pre skúmanie protiprávnosti samotného spáchania trestného činu, keďže významné pre protiprávnosť v Trestnom zákone je samotné konanie páchateľa, teda spôsob výkonu povinnosti, ale nie jeho právny základ, ktorým je rozhodnutie vlády.

Dikciu v § 28 ods. 2 o „rozhodnutí nadriadeného v súlade s rozhodnutím vlády“ neustanovuje čl. 33 Rímskeho štatútu, ktorý uvádza akékoľvek „neoprávnený príkaz nadriadeného“. Pri súčasnom znení odseku 3 je dokonca riziko, že prípade, ak spôsob výkonu povinnosti z úlohy uloženej nadriadeným podriadenému bude nezákonný, ale osoba to nebude vedieť a zároveň rozhodnutie vlády nebude zjavne nezákonné, tak nebude niesť trestnú zodpovednosť. Zároveň sa nerieši problém čl. 33 Rímskeho štatútu, ktorým je neoprávnený príkaz nadriadeného bez neoprávneného príkazu vlády. V tomto prípade § 28 ods. 2 vôbec problém nerieši, čo vo väzbe na odsek 3 možno pri genocídiu a neľudskosti hodnotiť ako implementáciu Rímskeho štatútu, nakoľko pri týchto zločinoch sa nemožno dovolávať plnenia príkazu, keďže taký príkaz je vždy zjavne neoprávnený. Odsek 3 vylučuje výkon povinnosti aj pri trestnom čine vojnového bezprávia podľa § 433 Trestného zákona, ktorý je premietnutím čl.8 Rímskeho štatútu, ktorý uvádza vojnové zločiny, pri ktorých neplatí nevyvrátiteľná domnienka, že príkaz na vojnový zločin je zjavne neoprávnený. Čiže pri vojnovom bezpráví podľa § 433 Trestného zákona je potrebné zohľadniť 3 podmienky čl. 33 ods.1 Rímskeho štatútu, a to, či osoba podliehala povinnosti plniť príkaz, či nevedela, že je príkaz neoprávnený a či nebol príkaz zjavne nezákonný. Ak sú splnené všetky tri podmienky, nastúpi odsek 1 §-u 28 ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť. V súčasnosti sa teda pri vojnovom bezpráví stanovuje prísnejšia trestnosť ako požaduje Rímsky štatút, čo nie je vhodné a dokonca umožňuje vystaviť Slovenskú republiku kritike tohto medzinárodného súdu za nerešpektovanie štandardov pri vojnových zločinoch. Osobitosť riešenia výkonu povinnosti pri vojnovom bezpráví je daná povahou príkazov v rámci vojenských štruktúr, kde sa príkazy častokrát vykonávajú okamžite a nie je si možné u podriadeného overiť, či je neoprávnený a za nesplnenie príkazu hrozia prísne sankcie a objektívne, ak by bol vojak názoru, že príkaz je nezákonný a následne by sa ukázalo, že je zákonný, zrejme by to malo tiež za následok sankcie zo strany nadriadeného, dokonca oprávnené.

Čl. 6 ods. 2 Medzinárodného dohovoru na ochranu všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý bol podpísaný Slovenskou republikou v septembri 2007 takisto vylučuje ospravedlnenie trestného činu nedobrovoľného zmiznutia príkazom nadriadeného alebo orgánu verejnej moci.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou nadpisu § 419 na Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme.

K bodu 9

Ustanovujú sa nové ochranné opatrenia, ktoré sa budú ukladať právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej činnosti fyzickými osobami.

K bodu 10

Ide o prevzaté ustanovenie z terajšieho ustanovenia § 38 ods. 1, ktoré je vyprecizované o zaradenie okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby pod okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestnej sadzby a zároveň sa jednoznačnejšie zakazuje prihliadnuť na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ak sa už na ňu prihliadlo ako na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, z iného dôvodu, napr. pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona, kde už vlámanie je obsiahnuté v základnej skutkovej podstate a tak sa nemôže použiť ako závažnejší spôsob konania so zvýšenou trestnou sadzbou. Ustanovuje sa zákonný príkaz prihliadnuť na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby ako na priťažujúcu okolnosť, ak sa v dôsledku aplikácie nového § 8 ods.2 na túto okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby neprihliadne.

K bodom 11 a 12

Navrhuje sa opätovne vrátiť k demonštratívnemu výpočtu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súčasná úprava taxatívneho vymedzenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nie je typická pre kontinentálne trestné právo. Jej účelom je viazať sudcu na zákonom výslovne predvídané okolnosti a následne po zvážení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností modifikovať trestnú sadzbu. Pri opustení takéhoto prístupu v tejto novele Trestného zákona nie je ďalej opodstatnené zotrvávať na taxatívne určenom chápaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

K bodu 13

Nová právna úprava § 38 navrhovaná v bodoch 1 až 6 má za cieľ odstrániť prísne matematické a zároveň nesmierne komplikované vypočítanie trestu, ktoré obmedzovalo súdy pri ukladaní trestu za opakovanú trestnú činnosť spôsobom, ktorý často zužoval trestnú sadzbu na minimum, dokonca v jednom prípade sa pri trestnej sadzbe prekryla dolná hranica s hornou hranicou. Sudcovia boli nútení používať špeciálne vytvorené vzorce na výpočet trestnej sadzby. Predvídateľnosť výšky konečného trestu sa častokrát významne znižovala. Okolnosti, na ktoré má sudca prihliadať pri určovaní výmery trestu, neboli schopné prispieť k určeniu výšky trestu, ktorý by sme mohli označiť za primeraný. V súčasnej systematike osobitnej časti Trestného zákona sú spodné hranice skutkových podstát dostatočne vysoké na to, aby sa zabezpečilo primerané potrestanie páchateľa opakovanej trestnej činnosti aj bez zvyšovania dolných hraníc. Odstránením súčasného znenia § 38 ods.7 sa odstraňuje úplne bezprecedentné prepojenie trestania súbehu zvýšením hornej hranice a súčasným zvýšením dolnej hranice z dôvodu, že ide o opakovanú trestnú činnosť, pričom išlo zároveň aj o súbeh. Trestné sadzby za trestné činy prípade opakovanej trestnej činnosti ale aj súbehu trestných činov tak zohrávali len funkciu „odrazových mostíkov“ pre stanovenie konečnej trestnej sadzby. Súčasný trend harmonizácie trestných sadzieb na úrovni III. piliera Európskej únie sa týka len horných hraníc trestných sadzieb. Navrhovaná úprava umožňuje prísne individuálne potrestanie páchateľov dopúšťajúcich sa opakovane zločinov a obzvlášť závažných zločinov už prepustených z výkonu trestu za predošlý zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Podmienky zvyšovania trestných sadzieb sú upravené podľa novovytvorených druhov recidívy, pričom na všetky tieto prípady sa vzťahuje pravidlo zakotvené v odseku 5, čo zabezpečuje dostatočne prísny a úmerný postih recidívy. Tento spôsob ukladania trestu takémuto páchateľovi je úplne transparentný a umožňuje sudcovi vhodne využiť celý rozsah upravenej trestnej sadzby. Lehoty uvedené v odsekoch 1 až 4 plynú od okamihu prepustenia páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V rozdielnosti začatia plynutia lehôt u páchateľa prepusteného po výkone trestu a páchateľa podmienečne prepusteného z výkonu trestu sa zohľadňuje skutočnosť, že páchateľ sa v skúšobnej dobe osvedčil a nemôže byť znevýhodnený voči páchateľovi, ktorý vykonal celý trest odňatia slobody a nebol z neho podmienečne prepustený. Ustanovenia § 38 sa nepoužijú v prípade, ak došlo k zahladeniu predošlého trestu, pretože novovytvorené druhý recidívy sa neviažu v dôsledku definície pojmu potrestaný v § 128 ods.7 na odsúdeného, ktorému bol zahladený trest.

K bodu 14

Zakotvuje sa vylúčenie páchateľa z možnosti zníženia trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade, že si stav zmenšenej príčetnosti neprivodil hoci aj z nedbanlivosti sám alebo prostredníctvom inej osoby.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 297.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 419.

K bodu 17

Zužuje sa možnosť znížiť výšky trestu na základe konania o dohode o vine a trestu na jednu štvrtinu dolnej hranice trestnej sadzby z dôvodu, že v aplikačnej praxi pri závažnejších trestných činoch dochádzalo k ukladaniu príliš nízkych trestov nevyjadrujúcich závažnosť trestného činu.

K bodom 18 až 19

Upresňujú sa podmienky uloženia úhrnného trestu tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sa týkajú aj jednočinného aj viacčinného súbehu. Upravuje sa pôvodný odsek 2 zakotvujúci neprimerane prísnu asperačnú zásadu, ktorá zvyšovala zákonnú hornú hranicu trestnej sadzby pri súbehu s aspoň jedným zločinom. Ide o návrat k výlučnosti absorpčnej zásady pri súbehu trestných činov. Podľa § 37 písm. h) je súd povinný použiť spáchanie viacerých trestných činov ako priťažujúcu okolnosť. Pri súčasných vysokých trestných sadzbách je preto odôvodnené vypustenie asperačnej zásady pri súbehu trestných činov. Zakotvuje sa však pri spáchaní dvoch alebo viacerých zločinoch viacčinným súbehom modifikácia trestnej sadzby tak, že dolná hranica sa vtedy zvyšuje o jednu štvrtinu. Upresňuje sa v ňom, že ak sú iné tresty ako je trest odňatia slobody pri pôvodnom rozsudku, tak sa v rozsudku o spoločnom treste za pokračovací trestný čin povinne uložia znovu za rovnakých podmienok ako sa ukladajú pri súhrnnom treste.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu číslovania odsekov v § 34.

K bodu 21 a 22

Táto úprava zakotvuje povinnosť započítania doby zadržania do uloženého trestu. Podľa doterajšej úpravy takáto doba strávená v zadržaní nemohla byť obvinenému započítaná do trestu. Navrhovanou úpravou sa umožní započítať do trestu aj dobu strávenú v zadržaní, po ktorej nebol obvinený následne vzatý do väzby. Maximálna doba strávená v zadržaní môže byť až päť dní.

K bodu 23

Pojem „nádej“ sa nahrádza pojmom zodpovedajúcim súčasným trendom logickej úvahy.

K bodu 24

Navrhuje sa vypustiť zo zásady tri krát a dosť základné skutkovú podstatu lúpeže podľa § 188 ods.1 spáchanú bez obzvlášť priťažujúcich okolností ako je použitie zbrane, násilie, hrozby bezprostredného násilia, hrozby inej ťažkej ujmy, využitie tiesne, neskúsenosti, surový a trýznivý spôsob, po dlhší čas, ľsti atď. a novovytvorenú základnú skutkovú podstatu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1, ktorá sa vyňala z pôvodnej základnej skutkovej podstaty tak, že týranie psychického charakteru voči blízkej alebo zverenej osobe sa stane menej závažným zločinom, pričom tiež použitie zbrane, násilia, hrozby bezprostredného násilia, hrozby inej ťažkej ujmy, využitie tiesne, neskúsenosti, surový a trýznivý spôsob, po dlhší čas, ľsti, sexuálneho motívu, ak sa spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, bude umožňovať použitie zásady tri krát a dosť. Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 297 a 419.

K bodom 25 a 26

Navrhuje sa doplnenie tohto ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že musí ísť o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

K bodu 27

Navrhuje sa minimálna výška náhradného trestu odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ak sa peňažný trest ukladá ako trest samostatný.

K bodu 28

Dôvodom rozšírenia rozsahu trestných činov podliehajúcich obligatórnemu ukladaniu peňažného trestu je plnenie záväzku vyplývajúceho z rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti, ktorý v čl.3 upravuje konfiškačné trestné činy odkazom na ďalšie rámcové rozhodnutia ako:

a) rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura

b) rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti

c) rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

d) rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV o posilnení penalizačného rámca na prevenciu uľahčovania vstupu , tranzitu a pobytu

e) rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii

f) rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami

g) rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ak je horná hranica trestu odňatia slobody 5 až 10 rokov a ak sa týka prania špinavých peňazí, tak horná hranica trestu odňatia slobody je najmenej 4 roky

h) trestný čin, ktorý môže viesť k dosiahnutiu finančného prospechu.

Zároveň druhou podmienkou konfiškácie je preukázanie, že konfiškovateľný majetok pochádza z trestných činností osoby z obdobia pred odsúdením. Zároveň sa upresňuje pôvod majetku resp. príjmov ako majetku resp. príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, nakoľko pojem nelegálny príjem sa v Trestnom zákone nepoužíva. Po implementácii III. smernice EÚ proti praniu špinavých peňazí a nového Dohovoru proti praniu špinavých peňazí, o zaistení, vyhľadávaní a konfiškácii a o financovaní terorizmu by malo ísť o totožné príjmy resp. zisky. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV formuluje záväzok členského štátu EÚ tak, aby majetok pochádzal z trestnej činnosti.

K bodu 29

Stanovuje sa povinnosť súdu pri určovaní rozsahu prepadnutého majetku na okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný a v prípade obligatórneho trestu prepadnutia majetku musí súd prihliadnuť aj na výšku majetku a príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 28, ktorou sa zjednocuje pojem „príjem pochádzajúci z trestnej činnosti“ a zavádza sa aj pojem „vec pochádzajúca z trestnej činnosti“, nakoľko nie vždy sa bude dať určiť, že vec bola získaná konkrétnym trestným činom. Vychádza za odporúčania na posúdenie podľa bodu 134 Podrobnej hodnotiacej správy tretieho kola o Slovensku Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (Moneyval) zo septembra 2006, kde hodnotitelia pracovnej skupiny navrhujú jednoznačnejšie vymedziť pre účely odsúdenia za pranie špinavých peňazí všeobecnosť predikatívnych trestných činov na rozdiel od konkrétneho trestného činu. Nakoľko toto odporúčanie sa premietlo v bode 28, je vhodné, aby naň reagoval aj trest prepadnutia veci a v nadväznosti naň aj ochranné opatrenie zhabania veci vo väzbe na bod 32.

K bodom 31 a 32

Navrhuje sa umožniť súd prepustiť na podmienku odsúdených za zločiny už po polovici výkonu trestu a odsúdených za obzvlášť závažné zločiny už po 2/3 výkonu trestu. V zásade ide o návrat k podmienkam podmienečného prepustenia podľa starého Trestného zákona z roku 1961. Účel trestu v podmienkach demokratického zriadenia je ochranný, preventívny ale aj výchovný, čo je vyjadrené v § 34 ods.1 Trestného zákona spojením „trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov..“ Teda preventívna a výchovná funkcia napĺňajú ochrannú funkciu. Pri rozdelení oboch spôsobov naplnenia hlavného ochranného účelu trestu však musí byť zachovaný vyvážený pomer. Zdá sa, že v prípade zločinov, ktoré nemajú povahu obzvlášť závažných zločinov, je 2/3 obdobie výkonu trestu odňatia slobody podľa súčasnej úpravy príliš dlhé, aby sme mohli konštatovať, že súdu je umožnené pozorovať plnenie výchovnej funkcie trestu. Takisto ¾ obdobie výkonu trestu odňatia slobody podľa súčasnej úpravy pri obzvlášť závažných zločinoch nemusí vždy vyjadrovať napriek závažnosti takýchto zločinov pomer preventívnej a výchovnej funkcie trestu dostatočne vhodne. Novela Trestného zákona dôsledne presadzuje pomer preventívnej a výchovnej funkcie v pomere 1:1 tam, kde niet dôvodu na preváženie preventívnej funkcie. Preváženie preventívnej funkcie trestu možno konštatovať len pri obzvlášť závažných zločinoch, kde je dolná hranica trestu odňatia slobody najmenej 10 rokov. Na druhej strane treba uviesť, že súčasné trestné sadzby z hľadiska svojej výšky predstavujú z celosvetového hľadiska nadštandard. Treba uviesť aj to, že súd môže pri podmienečnom prepustení určiť v rámci skúšobnej doby probačný dohľad a ustanoviť prepustenému primerané obmedzenia a povinnosti, čo je možnosť súdu, ktorou sa má zabezpečiť plnenie dohľad nad plnením výchovnej funkcie trestu. Zároveň je potrebné poukázať na navrhovanú zmenu § 67, podľa ktorej sa ¾ lehota pri výkone trestu odňatia slobody bude používať výlučne na zásadu tri krát a dosť, ak bol uložený trest odňatia slobody na 25 rokov, čo je presne 18 rokov a 9 mesiacov. Pri trestoch, ktoré sa neukladajú pri použití zásady tri krát a dosť, ktorá sa používa pri trestných činoch, ktoré možno považovať za najnebezpečnejšie zločiny proti základným právam a slobodám, nie je preto odôvodnená dlhšia lehota minimálneho výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 33 a 34

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe aplikácie zásady tri krát a dosť je v súčasnej úprave pri treste odňatia slobody na doživotie vylúčené a v úprave podľa už zrušeného Trestného zákona z roku 1961 je vylúčené úplne. Avšak podľa súčasnej úpravy pri aplikácii zásady tri krát a dosť je možné, aby osoba odsúdená za zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, mohla byť podmienečne prepustená po 2/3 výkonu trestu, ak nebola odsúdená na doživotie, ale bola odsúdená presne na 25 rokov, pretože odsúdená bola za „obyčajný“ zločin, hoci predošlé dva trestné činy mohli byť obzvlášť závažnými zločinmi. Ak by bola odsúdená za obzvlášť závažný zločin nie na doživotie, ale na 25 rokov, prepustená by mohla byť po ¾ výkonu trestu, hoci predošlé dva trestné činy mohli byť pokusom „obyčajného“ zločinu. Na strane druhej prechodné ustanovenie nového Trestného zákona z roku 2005 v § 437 ods.3 druhá veta v platnom znení zakotvilo možnosť podmienečného prepustenia z výkone trestu odňatia slobody uloženého v trvaní 20 až 25 rokov po troch štvrtinách výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ak sa o podmienečnom prepustení rozhoduje po 1. januári 2006. Je potrebné zvýhodnenie odsúdených podľa zásady tri krát a dosť na základe nového Trestného zákona, ak sú odsúdení na 25 rokov za „obyčajný“ zločin zrušiť a zakotviť jednotnú ¾ lehotu výkonu trestu na podmienečné prepustenie, ktorú je potrebné aplikovať všeobecne na všetkých odsúdených podľa tejto zásady, ak nie sú odsúdení na doživotie. Zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší zákaz podmienečného prepustenia osoby odsúdenej na doživotie podľa zásady tri krát a dosť z dôvodu, že osobu odsúdenú na doživotie bez použitia tejto zásady možno podmienečne prepustiť po 25 rokoch výkonu trestu odňatia slobody. V oboch prípadoch ide o prvýkrát odsúdenú osobu na doživotie a preto nie je dôvod na odlišné zaobchádzanie. Zároveň sa vypúšťa ¾ hranica lehoty výkonu trestu odňatia slobody pri obzvlášť závažných zločinoch vo väzbe. Je potrebné upozorniť na situáciu, ktorá sa môže vyskytnúť pri použití zásady tri krát a dosť, kde už bola osoba raz odsúdená na doživotie a spáchala trestný čin, pri ktorom sa použije zásada tri krát a dosť. Takáto osoba už nemôže byť podmienečne prepustená, pretože je opätovne odsúdená na doživotie. V spojení s navrhovanou zmenou § 92 nebude možné zahladiť odsúdenie na doživotie, aj keby sa osoba osvedčila v skúšobnej dobe.

K bodu 35

Legislatívno-technická oprava.

K bodu 36

Dopĺňa sa možnosť uloženia ochranného liečenia páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin v súvislosti s patologickou závislosťou.

K bodu 37 a 38

Úprava sa navrhuje na základe diskusie na neformálnej Rade ministrov vnútra a spravodlivosti krajín EÚ v Lisabone v októbri 2007. Zmena súvisí s potrebou zabezpečiť efektívny preventívny prostriedok pred recidívou sexuálnych trestných činov spáchaných na deťoch.

K bodu 39

Legislatívno-technické upresnenie, že vecou, ktorá má byť zhabaná, je vec podľa § 60 ods.1 a § 60 ods.4.

K bodu 40

Zavádza sa povinnosť uloženia zhabania veci, ak patrí osobe, ktorá vedela, že pochádza z trestnej činnosti. Týmto sa reaguje na odporúčanie bodu 156 a 161) Podrobnej hodnotiacej správy tretieho kola o Slovensku Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (Moneyval) zo septembra 2006. ktorá vyslovila záver o tom, že Slovenská republika potrebuje komplexný a účinný právny a operatívny režim zhabania majetku, ktorý sa bude uplatňovať na priame a nepriame príjmy páchateľov a tretích strán s výhradou práv bona fidei tretích strán zhodných so štandardami v Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovorom rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti. Hodnotitelia pracovnej skupiny boli znepokojení, že prepadnutiu majetku sa dá vyhnúť prevodmi majetku na tretie osoby a členov rodiny formou darov alebo za veľmi nízku cenu, aby sa vyhli príkazom na prepadnutie majetku resp. zhabanie veci. Poukázali aj na to, že práva bona fidei tretích strán vôbec nie sú chránené. Vzhľadom na to, sa zavádza vedomostný prvok viažuci sa na osobu, ktorej patrí vec, ktorá je vecou v zmysle § 60 ods.1 Trestného zákona, za ktorú sa v zmysle § 60 ods.4 Trestného zákona rozumejú aj príjmy z trestného činu. Osoby, ktoré budú dobromyseľné v otázke pôvodu majetku, budú môcť ako zúčastnené osoby v trestnom konaní uplatňovať svoje procesné práva predkladaním dôkazov o pôvode majetku. Prokurátor však v každom prípade bude niesť dôkazné bremeno preukázania nedobromyseľnosti osoby, ktorej vec patrí.

K bodu 41

Odôvodnenie nevyhnutnosti zaviesť ochranné opatrenia proti právnickým osobám ako uskutočnenie medzinárodnoprávnych záväzkov a odporúčaní voči Slovenskej republike týkajúcich sa zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spáchaných v rámci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy bod II. Sankcie vo výške 50 miliónov sa považujú v praxi GRECO sa dostatočne odrádzajúce, pozri Nemecko a Švédsko.

Otázka splnenia záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k zavedeniu zodpovednosti právnickej osoby za trestné činy fyzických osôb je splnená ustanoveniami § 83a ods.1 a § 83b ods.1, ktoré stanovujú podmienky, bez splnenia ktorých nie je právnická osoba „zodpovedná“. Pre účely vykazovania splnenia záväzkov Slovenskej republiky sa bude uvádza pri kolóne „zavedenie zodpovednosti právnických osôb“ ustanovenie § 83a a § 83b Trestného zákona. Uvedený režim sa aplikuje v Španielsku ako nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb. Podľa J.Jelínka v najnovšej monografii Trestní odpovědnost právnických osob z roku 2007, na str.22 sa k nej uvádza: „Táto právna úprava umožňuje právnickým osobám uložiť trestnoprávne sankcie, presnejšie povedané kvázitrestné sankcie, aj keď trestná zodpovednosť právnických osôb výslovne v trestnom zákone upravená nie je. Tieto sankcie sa ani nenazývajú tresty. Ako príklad sa uvádza španielska právna úprava.“ V čl.31 španielskeho Trestného zákona je tzv. spoluplatcovský režim právnickej osoby voči páchateľov, ktorý konal v jej mene a v čl.129 je tzv. neprava trestná zodpovednosť právnických osôb:

Čl. 129 - I. Sudca môže za splnenia predpokladov stanovených v tomto zákone a po predchádzajúcom vypočutí příslušných právnych zástupcov odôvodnenie uložiť nasledujúce dôsledky:

a) uzavretie podniku, jeho pobočiek alebo zariadení, trvale alebo dočasne , dočasné uzavretie nesmie překročit dobu piatich mesiacov,

b) rozpustenie spoločnosti, združenia alebo nadácie,

c) pozastaveni činnosti spoločnosti, podniku, nadácie, združenia na čas nepresahujúci 5 rokov,

d) zákaz v budúcnosti uskutočňovať činnosti, obchodné aktivity alebo obchody a to rovnakého druhu, ktorými bol spáchaný alebo zastretý trestný čin alebo ktorými sa napomáhalo jeho spáchaniu. Tento zákaz môže byť dočasný alebo trvalý. Ak je dočasný, nesmie trvať dlhšie jako 5 rokov.

e) súdna kontrola činnosti právnickej osoby s cieľom ochrany práv pracovníkov a veriteľov na nevyhnutne potrebný čas, ktorý nesmie prekročiť lehotu 5 rokov.

Na rozdiel od nekombinovateľnosti peňažného trestu a prepadnutia majetku musia byť zhabanie určenej peňažnej čiastky a zhabanie majetku vzájomne kombinovateľné, ako vyplýva z Hodnotiacej správy GRECO z 26.marca 2004 v odporúčaní iv. bod 29 k Slovenskej republike, hoci v Správe o dodržaní z 12.mája 2006 sa už konštatuje, že Slovenská republika, keďže uspokojivo vyhovela tomuto odporúčania vo svetle osobitnej situácie, ktorou bolo neprijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ide o zjavne nejasnú situáciu, ktorú je však potrebné riešiť, keďže pôvodné odporúčanie bolo viazané na prispôsobenie trestného práva tak, aby boli konfiškácie kombinovateľné s peňažnými sankciami v trestnom práve. Aj keď GRECO tentokrát konštatovalo zaoberanie sa uspokojivým spôsobom, čoho príčiny nie sú jasné, v budúcnosti by to tak nemuselo byť. Zákaz kombinovania peňažných sankcií a konfiškácii však napriek tomu svoje opodstatnenie má a zostáva len odporúčať súdom, aby ich nekombinovali.

K bodu 42

Dopĺňa sa možnosť účinnej ľútosti aj pri obdobnej forme nedbanlivostného konania a pri § 302.

K bodu 43

Dôvodom rozšírenia ustanovenia o účinnej ľútosti o nové písmeno d) je umožniť aplikáciu osobitných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže o neuložení, resp. znížení pokuty (ďalej len „Leniency program“) a vytvoriť priestor pre trestnoprávny postih tých ostatných účastníkov kartelovej dohody, ktorých účasť na takejto zakázanej dohode bola odhalená prostredníctvom Leniency programu. Leniency program je legálny, účinný a často krát jediný nástroj súťažných orgánov, vrátane Európskej komisie, na odhaľovanie najzávažnejších typov dohôd obmedzujúcich súťaž, tzv. kartelových dohôd, ktorých preukázanie je bez jeho aplikácie takmer nemožné. Svojim charakterom ide o najzávažnejšie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže s výrazným negatívnym dopadom na spotrebiteľa, ako aj na celé odvetvie (napr. dohody uzatvorené medzi konkurentmi a týkajúce sa určenia cien, delenia trhov, obmedzovania výroby alebo koordinácie správania v procese verejného obstarávania). Ich cieľom je zvýšenie cien tovarov a služieb poskytovaných účastníkmi dohody a tým aj ich zisku, pričom pre spotrebiteľov neprinášajú žiadne objektívne výhody. Leniency program v súčasnosti upravuje v § 38 ods. 11 a 12 zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody – predloží príslušnému súťažnému orgánu rozhodujúci, resp. významný dôkaz o existencii takejto dohody a zároveň splní kumulatívne zákonom stanovené taxatívne podmienky, súťažný orgán mu pokutu neuloží, resp. zníži. Zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku bolo súčasťou aproximácie národného súťažného práva. Súčasne je však potrebné konštatovať, že bariérou jeho reálnej aplikácie je skutočnosť, že nepostihovanie podnikateľa za jeho konanie, vyplývajúce z tohto programu sa vzťahuje len na správny delikt, nie aj na trestný čin. V zmysle Trestného zákona je však takýto podnikateľ – fyzická osoba, resp. fyzická osoba konajúca za právnickú osobu – naďalej potenciálnym páchateľom trestného činu podľa § 250 Trestného zákona. Podnikatelia, vrátane nadnárodných spoločností, tak z obavy z trestnoprávneho postihu napr. ich konateľov neposkytujú súťažnému orgánu, ktorý je v takýchto prípadoch vo veľkej dôkaznej núdzi, dôkazy o kartelových dohodách. Návrh tiež reflektuje úpravu iných členských krajín EÚ, kde aplikácia Leniency programu je dôvodom na to, aby sa voči takémuto podnikateľovi nezačalo trestné stíhanie.

Dôvodom rozšírenia ustanovenia o účinnej ľútosti o nové písmeno e) je umožniť zánik trestnosti uvedeného trestného činu v prípade, ak páchateľ oznámi túto dohodu orgánom činným v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase pred zadaním zákazky, t.j. uzavretím zmluvy za cenu v hrubom nepomere s cenou obvyklou, ktorá je výsledkom vzájomnej dohody.

Predmetné ustanovenie umožní zánik trestnosti, ak oznámenie o dohode urobí obstarávateľ, verejný obstarávateľ alebo súťažitelia.

Navrhovaná úprava sleduje cieľ, aby účastníkovi dohody smerujúcej k zadaniu zákazky za cenu v hrubom nepomere s obvyklou cenou, bol v prípade jej oznámenia orgánom činným v trestnom konaní alebo Policajnému zboru zaručený zánik trestnosti. Pre orgány činné v trestnom konaní predstavujú tieto informácie od účastníkov dohody významný dôkazný zdroj, nakoľko táto trestná činnosť je ťažko odhaliteľná.

K bodu 44

Úprava spresňuje spôsoby možnosti plnenia daňovej povinnosti, pričom súčasne reaguje na formy vyšetrovania.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu názvu § 297.

K bodu 46

Implementácia odporúčania OECD postihovať trestné činy podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách bez výnimky, čím sa vyhovelo bodu 244. Správy pracovnej skupiny OECD o aplikácii Dohovoru o podplácaní zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z novembra 2005.

K bodu 47

Čl. 33 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí stanovuje, že je potrebné, aby zmluvné štáty určili premlčacie doby primerane závažnosti trestného činu s ohľadom na to, aby trestné stíhanie mohlo pokračovať aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa-obete sexuálneho zneužívania a vykorisťovania. Navrhuje sa preto, aby pri trestných činoch, pri ktorých je maximálne 10 ročná premlčacia lehota, pri nich neplynula premlčacia doba v období, keď obeť ešte nemá 18 rokov, tak aby trestné stíhanie mohlo byť účinné z jej pohľadu, ak by sa rozhodla oznámiť spáchanie trestného činu až v dospelosti po utrpení psychického šoku.

K bodu 48

Navrhovaná úprava reaguje na všetky rozpätia trestných sadzieb odňatia slobody pri aplikácií príslušných ustanovení na zahladenie odsúdenia a sprísňuje tak podmienky na zahladenie odsúdenia pri trestoch prevyšujúcich 10 rokov.

K bodu 49

Podľa navrhovanej úpravy sa vylučuje zahladenie odsúdenia na trest odňatia slobody na doživotie vzhľadom na jeho charakter a povahu, keďže jeho uloženie sa vzťahuje len na páchateľov obzvlášť závažných zločinov a páchateľov, ktorým bol tento druh trestu odňatia slobody uložený na základe zásady tri krát a dosť .

K bodu 50

Je vylúčené, aby podľa súčasnej právnej úpravy mohol byť vojakom v zmysle ustanovenia § 128 ods. 3 mladistvý. Preto nemožno ani proti vojakovi uplatňovať osobitné ustanovenie o stíhaní mladistvých a nemožno mu uložiť ochrannú výchovu.

K bodu 51

Legislatívno-technická oprava evidentne chybného textu.

K bodu 52

Spresnenie tohto ustanovenia si vyžadujú prípady, keď páchateľ koná pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, medzi ktorými sa nachádza napr. novorodenec alebo osoba, ktorá v dôsledku poruchy zmyslového ústrojenstva nie je schopná vnímať konanie páchateľa.

K bodu 53

Vypúšťa sa obmedzenie rozsahu pokračovacích trestných činov na čiastkové útoky spáchané na území Slovenskej republiky. Toto obmedzenie nie je dôvodné, pretože zásada, že pri pokračovacích trestných činoch sa za miesto spáchania tohto činu považuje každé miesto, kde bol spáchaný a zásada teritoriality, ktorá umožňuje považovať za trestné také činy, ktoré aspoň sčasti nastali v cudzine, aj keď následok nastal celkom mimo územia Slovenskej republiky, umožňujú postihovať aj čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu spáchaného v zahraničí. Zároveň sa zjednoduší realizácia prípadných žiadostí o uznávanie cudzích rozhodnutí, pretože čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, ktoré by inak nemuseli byť trestnými podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko Slovenská republika uznáva cudzie rozhodnutia na základe zásady obojstrannej trestnosti typu in concreto, čo znamená, že trestnosť sa posudzuje podľa právneho poriadku ako celku. Teda posudzuje sa aj otázka pôsobnosti Trestného zákona, pri ktorom, ak len medzinárodná zmluva nestanoví inak, nie každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak sa posudzuje ako samostatný trestný čin, musí byť spáchaný v pôsobnosti Trestného zákona, a to v prípade ak celý nastal v cudzine a mal celý následok v cudzine alebo došlo k ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom v cudzine.

Na druhej strane sa takýto čiastkový útok spáchaný v cudzine stane súčasťou trestného činu spáchaného čiastočne na území Slovenskej republiky a v dôsledku toho sa v prípade dôjdenia európskeho zatýkacie rozkazu stane dôvodom pre jeho odmietnutie podľa § 14 ods.1 písm. h) zákona č.403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, aj keď by sa čiastkový útok stal celý na území štátu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz a to dokonca, ak by aj išlo o trestný čin, pri ktorom sa neskúma obojstranná trestnosť. Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV o európskom zatýkacom rozkaze však v čl.4 bod 7 písm. a) výslovne umožňuje takéto odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

K bodu 54

Výslovne sa zakotvuje, že aj vydanie trestného rozkazu, voči ktorému následne nie je podaný odpor, spôsobuje ukončenie možnosti objektívnej súvislosti medzi čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu a každé ďalšie čiastkové útoky sa už budú posudzovať ako iný trestný čin od toho, ktorý bol páchaný pred doručením trestného rozkazu. Vypúšťa sa zmienka o odobratí sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu, pretože pokračovanie konania sa prerušuje už pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa.

K bodu 55

Navrhovaná zmena vylučuje ušlý zisk z pojmu škoda na účely Trestného zákona. V žiadnom prípade však nejde o zásah do ustanovení Trestného poriadku podľa § 46 Trestného poriadku a do konštantnej judikatúry viažucej sa na výklad pojmu škoda. Účelom vypustenia ušlého zisku spod pojmu škoda na účely Trestného zákona je zabezpečiť preukázateľnú mieru istoty pri stanovovaní trestnej zodpovednosti pri základných skutkových podstatách a pri kvalifikovaných skutkových podstatách, ktorých naplnenie najmä pri majetkových trestných činoch závisí od stanovenia výšky škody spôsobenej trestným činom. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ušlý zisk ako pojmový znak škody na účely Trestného zákona na rozdiel od Trestného poriadku, kde v sa v dôsledku judikatúry prevzal z náuky civilného práva a osvedčil sa v rámci adhézneho konania na účely náhrady škody poškodenému, v oblasti stanovovania trestnej zodpovednosti ide o zjavne nepotrebný prvok. V súčasnosti je jeho využiteľnosť možné spravidla len pri kvalifikovaných skutkových podstatách, kde je možné aj zavinenie z nedbanlivosti vo vzťahu k ťažšiemu následku, čiže netvorí pojmový základ pre stanovenie zodpovednosti v základnej skutkovej podstate. Teda jeho využiteľnosť má v súčasnej dobe vplyv len na výšku trestnej sadzby, ale nie na samotnú trestnú zodpovednosť. Len výnimočne totiž možno preukázať úmyselné spôsobenie škody trestným činom na ušlom zisku.

K bodu 56

Zmena tohto ustanovenia je viazaná na sprehľadnenie jednotlivých výšok škôd tak, aby boli bez prepočítavania zrozumiteľné.

K bodu 57

Zmena tohto ustanovenia súvisí s pojmom „škoda“ ako zákonným znakom skutkovej podstaty, ak nie je uvedená jej výška, tak, že iba pri majetkových trestných činoch s výnimkou trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 (ochrana majetku pre pomaľovaním a postriekaním) a trestného činu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácii podľa § 247 sa pojem „škoda“ bez uvedenia jej výšky bude vykladať ako „malá škoda“. Pri počítačovej kriminalite je potrebné postihovať akékoľvek škody pri implementácii počítačového podvodu v novoformulovanom § 247 ods.2, nakoľko v zmysle čl. 8 vládou schváleného Dohovoru rady Európy o počítačovej kriminalite sa pri počítačovom podvode vyžaduje spôsobenie škody bez ohľadu na jej výšku.

K bodu 58

V súvislosti so zavedením ochrany jaskýň a ich výplní je potrebné, aby pri určení hodnoty ujmy spôsobenej na jaskyni a jej výplne sa vychádzalo zo spoločenskej hodnoty skamenelín a nerastov v zmysle vyhlášky č.213/2000 Z.z. o ochránených nerastoch a chránených skamenelinách a ich spoločenskom ohodnocovaní.

K bodu 59

Navrhuje sa zosúladiť definícia pojmu dieťaťa s

a) čl. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii,

b) čl. 3 písm. a) Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí, kde už uplynula implementačná lehota v januári 2006

c) čl. 4 písm. d) Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovenská republika ratifikovala 27. marca 2007, pričom na jeho platnosť sú potrebné ešte 3 ratifikácie

d) bod I.2.a) odporúčania R (2001)16 o ochrane detí proti sexuálnemu vykorisťovaniu schválené Výborom ministrov Rady Európy 31.októbra 2001 na 771.zasadnutí zástupcov ministrov,

e) čl. 3 písm. d) Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu uverejnený pod č. 34/2005 Z.z. a platný pre Slovenskú republiku od 21. októbra 2004.

V týchto záväzných dokumentoch sa uvádza, že dieťa je osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku bez možnosti výnimky dosiahnutia plnoletosti skôr ako je to napr. v Dohovore OSN o právach dieťaťa alebo ako to štátom dovoľuje Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite. Nový prístup sa zakladá na premise, že dieťa sa musí chrániť bez ohľadu na to, či uzavrelo manželstvo alebo nie. Rozsah ochrany poskytnutej Dohovorom OSN o právach dieťaťa sa tak rozširuje na všetky osoby, ktoré nedovŕšili 18 rokov. Zároveň sa umožňuje pre účely detskej pornografie považovať za dieťa aj inú osobu, ak sa svojimi telesnými znakmi podobá dieťaťu.

K bodu 60

Je potrebné explicitne vymenovať tie bezpečnostné a ozbrojené zbory, ktorých príslušníci podľa platnej právnej úpravy podliehajú pôsobnosti vojenských súdov a ktorí sa v čase krízovej situácie stanú príslušníkmi ozbrojených síl.

K bodu 61

Povolenie nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru sa týka významných štátnych sviatkov a výročí významných udalostí. Zmyslom existencie vojenských trestných činov je ochrana špecifických vzťahov v ozbrojených silách a zboroch zabezpečujúca disciplínu v nich a ich akcieschopnosť. Ide o archaické ustanovenie, ktoré v nových pomeroch ozbrojených síl a zborov nemá opodstatnenie. Ak niekto nie je „vojak“, nie je dôvod, aby zodpovedal za vojenské trestné činy v čase, keď má oblečenú uniformu z vyššie uvedených príležitostí alebo aj mimo týchto príležitostí svojvoľne.

K bodu 62

Zavádza sa pojem extrémistická skupina, ktorý sa v trestnom poriadku bude využívať ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodu 63

Jednoznačnejšie sa vyjadruje povaha prostriedkov, ktorými sa podporuje zločinecká alebo teroristická skupina. Takéto formulácia je potrebná z dôvodu vyhnutia sa prípadnému nepriaznivému hodnoteniu pracovných skupín Rady Európy Moneyval alebo OSN pri posudzovaní zavedenia trestnosti financovania teroristických organizácii. Pojem „prostriedky“ síce obsahuje aj finančné prostriedky, avšak medzinárodné organizácia pri takýchto aspektoch trestnosti vyžadujú výslovnú úpravu finančného charakteru prostriedkov určených pre teroristickú skupinu.

K bodu 64

Vypĺňajú sa nedostatky v úprave pojmu „vec“.

K bodom 65 a 66

Navrhuje definovať pojmy zverená vec a zmocnenie v súlade so zásadami právnologického myslenia. Nakoľko prisvojenie môže byť dôsledkom zmocnenia alebo aj nálezu veci patriacej štátu alebo tretej osoby, ktorá ju nemá v moci, ako aj sprenevery zverenej veci bez zmocnenia sa, je potrebné dôsledne odlíšiť pojmy zmocnenie sa a prisvojenie veci. Je potrebné umožniť postihovať aj prípady, ak sa niekto zmocní veci, ku ktorej držiaca osoba nemá oprávnenie držať.

K bodu 67

Definícia extrémistického materiálu sa zavádza z dôvodu zavedenia skutkových podstát viazaných na jeho výrobu, rozširovanie a prechovávanie. Ide aj uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3,5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov. Podľa čl.3 Dodatkového protokolu sa musí zaviesť trestnosť šírenia rasistického alebo neznášanlivého materiálu, za ktorý sa v zmysle čl.2 ods.1 Dodatkového protokolu považuje „akýkoľvek písomný materiál, akékoľvek zobrazenie alebo akékoľvek iné znázornenie myšlienok a teórií, ktoré obhajujú, podporujú a podnecujú nenávisť, odlišné zaobchádzanie alebo násilie proti jednotlivcovi alebo skupine osôb založenú na rase, farbe, pôvode rodu alebo národnom alebo etnickom pôvode ako aj náboženstve, ak sa použije ako zámienka pre tieto dôvody.“ Navrhuje sa tak urobiť v novom § 130 ods.8 písm. c) Trestného zákona. Samostatné riešenie sa týkalo čl.6 Dodatkového protokolu a čl.1 ods.1 písm. c) a d) vo väzbe na písmeno e) a g) rámcového rozhodnutia. Dodatkový protokol požaduje trestnosť šírenia a sprístupňovania materiálov ospravedlňujúcich, schvaľujúcich, vážne uľahčujúcich a popierajúcich trestné činy zavedené medzinárodným právom, pričom ich páchatelia musia byť odsúdení konečným a záväzným spôsobom medzinárodným súdom, ktorého trestnú právomoc uznala zmluvná strana. Navrhuje sa, aby Slovenská republika využila dodatočný prvok pri popieraní a vážnom zľahčovaní týchto zločinov a to pohnútku podnietiť násilie, nedôvodné odlišné zaobchádzanie alebo násilie proti skupine jednotlivcov alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody. Nie je potrebné a v určitom rozsahu ani možné dávať k tomuto čl.6 Dodatkového protokolu výhradu, nakoľko je viazaný na odsudzujúce rozsudky, pričom schvaľovanie trestného činu je aj tak trestným činom schvaľovania trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Prísnejšou úpravou je teda len ospravedlňovanie páchateľa, čo však blízko súvisí so schvaľovaním. Na rozdiel od Dodatkového protokolu, ku ktorému sa pri všetkých formách foriem trestnej súčinnosti voči páchateľom genocídy a zločinov proti ľudskosti vyžaduje ich právoplatné odsúdenie, a je možné voči nemu v tejto otázke dať úplnú výhradu, pri rámcovom rozhodnutí nie je možné dať vôbec výhradu a Slovenská republika v prípade jeho samotného podpisu preberie implementačnú povinnosť zbližovanie noriem trestného práva v tejto oblasti. Vyžaduje sa trestnosť verejného ospravedlňovania, aj v prípade, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, pri popieraní a vážnom zľahčovaní členský štát v čase prijatia môže urobiť vyhlásenie, že sa budú vzťahovať len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a zločiny proti mieru ktoré sa riešili právoplatnými rozsudkami vnútroštátneho alebo medzinárodného súdu, alebo len medzinárodného súdu. Navrhuje sa podať toto vyhlásenie na rozsudky medzinárodných súdov, čo je riešené v navrhovanom § 130 ods.8 písm. d) a e) Trestného zákona. Konštrukcia textu odkazom na ustanovenia príslušných článkov medzinárodných zmlúv a ich príloh nie je v rozpore so zásadou zákonnosti, nakoľko o všetkom, čo bolo vyhlásené Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti. Problém môže byť len Charta Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorá tvorí prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi uverejnenej pod č.164/1947 Zb., avšak táto príloha nebola uverejnená v Zbierke zákonov. Javí sa teda vhodné uverejniť Chartu Medzinárodného vojenského tribunálu v Zbierke zákonov, pretože v opačnom prípade je vážne riziko absencie trestnej zodpovednosti, ak sa nepreukáže vedomosť ospravedlňujúcej osoby o takto vymedzenom čine, nebude sa môcť uplatniť nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti všetkého, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov. Na rozdiel od Dodatkového protokolu sa ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie týka aj vojnových zločinov, ale vzťahuje sa len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vymedzené v Charte Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8.augusta 1945 a Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu. Na rozdiel od Dodatkového protokolu je tu úzky rozsah chránených osôb viazaný len na osoby alebo skupiny osôb podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá určiteľnosti, čo je riešené v navrhovanom § 130 ods. 8 písm. d) a e) Trestného zákona.

Je potrebné uplatniť spomenuté vyhlásenie pri podpise rámcového rozhodnutia, pretože je to jediná možnosť. Pokiaľ ide o Dodatkový protokol, dodatočný prvok sa musí vyhlásiť buď pri podpise Dodatkového protokolu alebo pri uložení ratifikačnej listine.

K bodu 68

Doterajšie znenie definície úplatku vychádza z nepresného prekladu vysvetľujúcej správy k Trestnoprávnemu dohovoru Rady Európy o korupcii, kde sa výslovne spomínal termín „právny nárok“ a zároveň z nedôslednej implementácie odporúčania z vysvetľujúcej správy k tomuto dohovoru. Dikcia „lawfully entitled“ sa môže preložiť skôr ako „zákonné oprávnenie“. Zároveň v bode 38. vysvetľujúcej správy sa uvádza, že postih by sa nemal týkať výhod povolených zákonom alebo administratívnymi pravidlami ako aj nepatrných darov, darov veľmi nízkej hodnoty alebo spoločensky uznaných darov. Je zrejmé, že zákonmi Slovenskej republiky nie je možné vytvoriť zákonný katalóg dovolených a zakázaných výhod, a preto je potrebné obsiahnuť v úplatku každé nenáležité plnenie. Za nenáležité plnenie tak možno považovať nielen také, ktoré nie je označené za výslovne povolené ale aj také, ktoré neprináleží páchateľovi trestného činu korupcie. Napr. kúpa nehnuteľnosti za zvýhodnených podmienok, ktoré nie sú objektívne zdôvodniteľné, by tak mohla založiť podozrenie z nenáležitej výhody, čo pri súčasnej úprave nie je možné, nakoľko právo kupovať má každý.

K bodu 69

Navrhuje sa upresniť definíciu prostitúcie, ak je vykonávaná na dieťati, tak aby zodpovedal definícii v čl.19 ods.2 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí. Za prostitúciu vykonávanú na dieťati sa bude považovať aj akákoľvek sexuálna praktika bez potreby fyzického styku prostredníctvom pohlavného orgánu ako aj sledovanie obnažených pohlavných orgánov na sexuálne účely ako aj obnaženého ohanbia predvádzajúceho sa dieťaťa . Za odmenu sa bude považovať aj sľub odmeny alebo iné plnenie nemajú charakter odmeny, avšak poskytnuté v súvislosti s prostitúciou vykonávanou na dieťati. Zároveň sa implementuje aj čl.21 tohto dohovoru, ktorí požaduje učiniť aj osoby, ktoré zlákajú resp. navedú deti na vykonávanie sexuálnej aktivity bez odmeny v rámci pornografických vystúpení a čl. 2 písm. a) a b), ktoré požaduje zaviesť trestnosť nútenia dieťaťa na účasti na pornografických vystúpeniach a navádzania dieťa na účasť na pornografických vystúpeniach rámcového rozhodnutia Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii, ktoré malo byť implementované do januára 2006.

K bodu 70

Navrhuje sa zosúladiť definíciu detskej pornografie, v prípade, ak ide o zobrazenie individuálneho dieťaťa, s čl.1 písm. b) bod i. a iii. rámcového rozhodnutia Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii ako aj s čl.20 ods.2 Dohovoru o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, ktorý bude otvorený na podpis v októbri 2007. Tieto dokumenty vymedzujú detskú pornografiu pri zobrazení individuálneho dieťaťa bez fyzického styku s inou osobou tak, že trestným je potrebné urobiť zobrazenie pohlavných orgánov dieťaťa s primárne sexuálnym účelom, kdežto zobrazenie ohanbia len v prípade, ak ide o smilné predvádzanie dieťaťa. Zobrazenie ostatných obnažených častí tela dieťaťa sa medzinárodnými záväzkami nevyžaduje. Rozširuje sa, že nielen dieťa, ktorým je skutočné dieťa v zmysle § 128 ods.1 Trestného zákona, ale aj zobrazenie počítačom vytvorenej podoby dieťaťa bude spadať do rozsahu definície detskej pornografie. Navrhuje sa postihovať aj takú pornografiu, v ktorej sa zobrazuje osoba staršia ako 18 rokov, ktorá vyzerá ako dieťa, pričom zahrnutie takéhoto chápanie detskej pornografie do výkladu ustanovenia o definícii detskej pornografie bude v praxi napĺňať požiadavku „..zásady, že ustanovenia trestného práva nesmú byť použité rozširujúcim spôsobom (extenzívne) na ujmu obžalovaného, ktorá je dôsledkom zásady zákonnosti vo vzťahu k trestnému činu a trestaniu a celkovejšie dôsledkom zásady právnej istoty, zabraňuje vzniku trestného stíhania ohľadne správania, ktoré nie je výslovne ustanovené ako trestné (culpable – hodné trestu) v zákone. Táto zásada, ktoré je jednou zo všeobecných právnych zásad založených na ústavných tradíciách spoločných členským štátom, je rovnako zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v čl.7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri rozsudok ESĽP Kokkinakis v. Grécko, 25.5.1993, ods. 52 rozsudok ESĽP S.W. v. Spojené kráľovstvo a C.R. v. Spojené kráľovstvo, 22.11.1995, ods. 35 a ods. 33)“, čo sa uvádza v bode 25 rozsudku ESD vo veci Trestné stíhanie proti X zo dňa 12.12.1996. Pokiaľ ide o formy sexuálneho správania, vyžaduje sa podľa spomenutých dokumentov, aby išlo aj o predstierané formy takéhoto sexuálneho správania a vyžaduje sa aj to, aby do definície detskej pornografie v rámci pojmu zjavné sexuálne správanie v zmysle čl. 20 ods.2 Dohovoru o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a bodu 143 vysvetľujúcej správy k nemu, boli zahrnuté okrem zobrazenia sexuálneho styku, ako je napr. orálno-análny styk, styk so zvieraťom, aj iné sexuálne praktiky nemajúce charakter sexuálneho styku ako je masturbácia, sadistické alebo masochistické zneužitie v sexuálnej súvislosti

K bodu 71

V terajšej právnej úprave § 137 ods. 3 je uvedené, že svojvoľného vzdialenia sa dopustí osoba, ktorá vykonáva povinnú vojenskú službu. Treba však poukázať na fakt, že v roku 2005 bola povinná vojenská služba zrušená a poznáme iba štátnu službu profesionálneho vojaka alebo mimoriadnu službu. V nadväznosti na terajšiu právnu úpravu § 137 je aplikácia trestného činu dezercie podľa § 405 a § 406 Trestného zákona nerealizovateľná, nakoľko tieto ustanovenia pojednávajú o spáchaní trestného činu osoby vykonávajúcej povinnú vojenskú službu, ktorá sa svojvoľne vzďaľuje. V praxi teraz dochádza k tomu, že krátkodobé vzďaľovanie alebo nenastúpenie do zamestnania sa u profesionálnych vojakov sa musí kvalifikovať ako trestný čin vyhýbania sa výkonu vojenskej služby podľa § 402 Trestného zákona, kde je trestná sadzba vyššia ako u trestného činu dezercie za krátkodobé svojvoľné vzďaľovanie. Nie je teda možné použiť za menej závažné konanie menej prísnejšiu skutkovú podstatu. Uvedený návrh tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 72

Novela zavádza do Trestného zákona v novom § 5a ods. 2 pojem ústredie zriadenia, ktorý je potrebné definovať, pretože osobitné predpisy, napr. zákon č. 91/2007 Z.z. o európskom družstve, definujú tento pojem len na účely osobitných predpisov.

K bodu 73 až 75

Navrhuje sa pri trestných činoch, kde je násilie zväčša sprievodným znakom páchania trestných činov, vypustiť násilie a hrozbu bezprostredného násilia ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Zavádza so nový závažnejší spôsob konania – využitie elektronickej komunikačnej siete podľa § 4 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

K bodu 76

Chránená osoba je osobitný kvalifikačný pojem na účely naplnenia pojmových znakov kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov s vyššou trestnou sadzbou. Zaraďujeme medzi ňu aj blízku osobu, ktorá vystupuje ako predmet trestného činu resp. ako obeť trestného činu. Za blízku osobu sa považuje podľa § 127 ods.3 príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, ale aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorá utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Ak sa páchateľ dopustí nedbanlivostného trestného činu na takejto osobe, v súčasnom období zodpovedá podľa prísnejšej trestnej sadzby pri týchto vybraných nedbanlivostných trestných činoch s takýmto zvýšením trestnej sadzby :

1. zabitie podľa § 147 zo sadzby 7 až 10 rokov na 9 až 12 rokov

2. zabitie podľa § 148 zo sadzby 3 až 8 rokov na 5 až 10 rokov

3. usmrtenie podľa § 149 zo sadzby 0 až 3 roky na 2 až 5 rokov

4. ublíženie na zdraví (ťažká ujma na zdraví) podľa § 157 zo sadzby 0,5 až 2 roky na 1 až 5 rokov.

Je teda zrejmé, že navrhovaná úprava zameraná na vypustenie nedbanlivostných trestných činov spáchaných na blízkej osobe spod osobitných kvalifikačných pojmov má riešiť prípady ublíženia na zdraví s ťažkou ujmou na zdraví, kde vyššia trestná sadzba nie je odôvodnená najmä v prípadoch, ak je blízka osoba existenčne závislá od páchateľa.

K bodu 77

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu nebolo doteraz dôsledne aplikované, konkrétne jeho čl. 3, ktorý stanovuje povinnosť penalizovať krádež, vydieranie a vystavenie falošných dokladov spáchané s pohnútkou spáchať trestný čin terorizmu. Pre zjednodušenie implementácie a orientácie v Trestnom zákone sa navrhuje vložiť pod osobitný kvalifikačný pojem osobitného motívu aj pohnútku spáchať trestný čin terorizmu a jeho podpory podľa § 419. Zároveň sa zavádza nový typ osobitného motívu a to pohnútka verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie. Záväzok zaviesť túto pohnútku vyplýva z čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré už má konečnú podobu zaslanú 19.júla 2007 Generálnym sekretárom Rady Výboru stálych predstaviteľov a požaduje, aby sa rasistická a xenofóbna motivácia považovala buď za priťažujúcu okolnosť alebo za obzvlášť priťažujúcu okolnosť. Za rasistickú a xenofóbnu motiváciu sa považuje motivácia verejne podnecovať nenávisť alebo násilie voči príslušníkom inej rasy, farby pleti, národnosti, etnickej skupiny, rodového pôvodu alebo náboženstva podľa čl. 1 ods.1 písm. a).

K bodu 78

Vzhľadom na potrebu riešiť otázku trestných činov extrémizmu je potrebné ich vymedziť. Ide o trestné činy, ktoré majú niektorý z extrémistických motívov vyjadrený v subjektívnej stránke základnej skutkovej podstaty ako aj o trestné činy, pri ktorých je „extrémistický motív“ až znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty.

K bodom 79 a 80

Navrhuje sa ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby pri úmyselnom ublížení na zdraví zaviesť spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Ide o zavedenie ustanovenie § 221 ods.3 Trestného zákona z roku 1961 s identickou výškou trestnej sadzby. V zmysle interpretačného pravidla podľa § 18 písmeno a) Trestného zákona postačí pri ťažšom následku ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby zavinenie z nedbanlivosti, pričom je zrejmé, že navrhované znenie § 156 ods.2 nevyžaduje v prípade ťažšieho následku úmyselné zavinenie. Zároveň sa navrhuje pri úmyselnom ublížení na zdraví závažnejším spôsobom konania, napr. zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia atď. alebo za krízovej situácie zvýšiť trestnú sadzbu na 3 až 8 rokov.

K bodu 81

Navrhuje sa prebrať predchádzajúca právna úprava ustanovenia § 224 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorá v súčasnej právnej úprave absentuje. Z aplikačnej praxe vyplýva, že si predmetné ustanovenie vyžaduje novú zákonnú úpravu doplnením nových odsekov 3 a 4, v ktorých sa upravuje postih páchateľov tohto trestného činu za osobitných podmienok.

K bodu 82

Z aplikačnej praxe vyplýva, že si predmetné ustanovenie vyžaduje novú zákonnú úpravu, pretože pre naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje porušenie dôležitej povinnosti páchateľa, ktorej intenzitu je potrebné vyjadriť aj v primeranej a odstupňovanej sadzbe trestu odňatia slobody.

K bodu 83

Dopĺňajú sa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty.

K bodu 84 a 85

Upravuje sa termín „osoba mladšia ako osemnásť rokov“ na termín „dieťa“, nakoľko oba pojmy sa stotožňujú podľa nove definície „dieťaťa“ v 127 ods.1

K bodu 86

Čl. 3 ods. 1 písm. a) bod i. Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platného pre Slovenskú republiku od 25.júla 2004, uverejneného pod č. 424/2004 Z.z. požaduje od zmluvných štátov, aby považovali za trestní aj ponuku, dodanie a prijatie dieťaťa na účely sexuálneho zneužívania dieťaťa, dodania orgánov dieťaťa za odplatu, zamestnania dieťaťa na nútených prácach. Tieto formy konania nie sú v § 179 ods.2 dostatočne vyjadrené z hľadiska objektívnej stránky. Napr. prevzatie je fyzické, kdežto prijatie môže byť vyjadrené, aj tým, že dieťa sa nechá na určitom mieste bez toho, aby sa fyzicky prevzalo. Druhá navrhovaná zmena je odôvodnená tým, že účel sexuálneho zneužívania je odlišný ako účel sexuálneho vykorisťovania, kde dochádza k ekonomickému úžitku z dieťaťa, kdežto pri sexuálnom zneužívaní k tomu nemusí dochádzať.

Tretia navrhovaná zmena sa týka upresnenia druhu pornografie, nakoľko detská pornografie je pojem odlišný od pojmu pornografia v zmysle § 132.

Najzávažnejšia zmena sa týka doplnenia rozsahu trestnosti obchodovania s ľuďmi požadovaného Dohovorom Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatého 16. mája 2005 vo Varšave, ratifikovaného prezidentom SR 27. marca 2007, ktorý zavádza monitorovací mechanizmu orgánu GRETA, ktorý nadobudne platnosť 1. februára 2008, a ktorý nie je aj vzhľadom na súvisiacu povinnosť zaviesť sankcie pre právnické osoby za trestné činy zriadené týmto dohovorom podľa jeho čl.22 dôsledne implementovaný. Čl.20 tohto dohovoru zavádza povinnosť členským štátom zaviesť ako trestné činy aj

a) falšovanie cestovných dokladov a dokladov totožnosti

b) zadovažovanie a poskytovanie takýchto dokladov

c) zadržanie, odobratie, ukrytie, poškodenie alebo zničenie cestovných dokladov alebo dokladov totožnosti inej osoby,

ak sú spáchané na účely obchodovania s ľuďmi. Zároveň sa podľa čl.21 tohto dohovoru zavádza povinnosť zmluvných štátov učiniť legislatívne kroky potrebné k tomu, aby pomoc na spáchanie trestných činov podľa čl.20 bola trestným činom a aby pokus falšovania cestovných dokladov a dokladov totožnosti na účel obchodovania s ľuďmi bol tiež trestný čin.

Aj keď cestovný doklad a doklad totožnosti sú verejnou listinou a podľa trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ide v prípade falšovania verejnej listiny o pokrytie písmena a) a čiastočne aj písmena b) čl. 20 dohovoru, avšak pojem „zadovažovanie“ už nie je plne pokrytý v § 352 ods.1 Trestného zákona v pojme „nechá si ich vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé“. Odhliadnuc od neprimerane nízkej sadzby pri § 352 ods.1 Trestného zákona, kde je horná hranica trestnej sadzby len 3 roky, žiadna okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby nevyjadruje účel obchodovania s ľuďmi. Písmeno c) čl. 20 dohovoru vôbec v Trestnom zákone pokryté nie je.

Na porovnanie s trestným činom prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, implementácia Protokolu o pašovaní migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000, ktorý platí pre Slovenskú republiku od 21.októbra 2004 nevyžadovala, aby sa aj manipulácia s pravými cestovnými dokladmi alebo dokladmi totožnosti stala trestnou na účely pašovania osôb, postačilo zaviesť trestnosť, ak osoba držala doklad inej oprávnenej osoby v úmysle aspoň nepriamo získať materiálnu výhodu, pričom taký doklad použila. Nešlo o postih odoberania pravých dokladov za účelom obmedzenia slobody pohybu migrantov. Na rozdiel od tohto protokolu v čl. 20 písm. c) Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý bol prijatý v roku 2005, teda o päť rokov neskôr, sa už vyžaduje zaviesť trestnosť zadržania, odobratia, ukrytia, poškodenia a zničenia dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu na účel obchodovania s ľuďmi. Vzhľadom na to, že obchodovanie s ľuďmi je vymedzené v § 179 ods.1 a ods.2 (dieťa) Trestného zákona, navrhuje sa doplniť skutkovú podstatu v odseku 2, nakoľko sadzba 4 až 10 rokov je primeraná, o implementáciu čl.20 Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi. Skúsenosti s podobným orgánom Rady Európy GRECO monitorujúcim dôslednú implementáciu Trestnoprávneho Dohovoru Rady Európy proti korupcii dávajú predpoklad, že v prípade nedôslednej implementácie Dohovoru proti obchodovaniu s ľuďmi sa Slovenská republika bude zbytočne vystavovať objektívnemu nepriaznivému hodnoteniu v rámci plnenia medzinárodných záväzkov. V záujme predídenia potreby ďalšej novelizácie Trestného zákona sa takto vopred navrhuje vyhovieť predpokladanej výčitke monitorovacieho orgánu Rady Európy GRETA. To, že tento orgán bude dôsledne skúmať implementáciu čl. 20 písm. c) je zrejme z bodu 242. vysvetľujúcej správy k tomuto dohovoru: „Pododsek c) na rozdiel od pododseku a) a b) neodkazuje na falošné doklady. Dôvodom je, to že právo niektorých štátov neposkytuje žiadnu osobitnú ochranu pri falošných cestovných alebo identifikačných dokladoch tak, že by ich zobratie alebo zničenie bolo trestným činom. Niektorí členovia Výboru proti obchodovaniu s ľuďmi zriadeného ad hoc (CAHTEH), ktorý pripravili konečné znenie Dohovoru, však majú názor, že z hľadiska nátlaku alebo zastrašovania obetí, následok bol presne ten istý bez ohľadu na to, či odobraté dokumenty boli falšované alebo pravé. Tvorcovia sa preto rozhodli vyškrtnúť odkaz na falšovanie dokladov ako aj ponechať zmluvným stranám voľnosť rozhodnúť, či urobia trestným činom zadržanie, odobratie, ukrytie, poškodenie alebo zničenie falošných cestovných alebo identifikačných dokladov.“

Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi bol podpísaný Slovenskou republikou štyri dni pred schválením nového Trestného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

K bodu 87

Čl. 3 ods. 1 písm. a) ii. Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platného pre Slovenskú republiku od 25.júla 2004, uverejneného pod č. 424/2004 Z.z. zavádza povinnosť pre členské štáty urobiť trestne zodpovednými aj osoby, ktoré podvodným spôsobom ako sprostredkovatelia získajú v rozpore s medzinárodnými právnymi nástrojmi upravujúcimi osvojenie detí súhlas. Takéto konanie nie je podľa súčasného znenia Trestného zákona výslovne trestné. Skutková podstata podvodu podľa § 221 Trestného zákona nie je dostatočná, pretože tá sa týka len podvodu na majetku.

K bodu 88 a 89

Navrhuje sa prispôsobiť trestný čin znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona požiadavke bodu 6.2.6 Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1777 (2007) z 22.januára 2007 o sexuálnych násiliach spojených so schôdzkami za účelom znásilnenia prostredníctvom drog vo väzbe na Správu Výboru pre rovnosť príležitostí pre mužov a ženy z 2. októbra 2006 (Doc. 11038), podľa ktorých majú členské štáty Rady Európy upraviť trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia tak, aby boli išlo rodovo neutrálne trestné činy.

K bodu 90

Čl. 23 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí vyžaduje, aby zmluvné štáty kriminalizovali aj návrh dospelej osoby osobe mladšej ako 15 rokov na osobné stretnutie za účelom spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov, pričom takýto návrh je sprevádzaný konaním, ktoré vedie k osobnému stretnutiu (grooming).

K bodu 91

Navrhuje sa vytvoriť dve nové alternatívy skutkovej podstaty sexuálneho zneužívania osoby vo veku od 15 do 18 rokov od dôvody vymedzené v čl.18 ods.1 písm. b) Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí ako prípady použitia násilia, nátlaku a hrozby ako aj využitie osobitnej zraniteľnosti situácie dieťaťa, najmä fyzickej a psychickej neschopnosti alebo stavu závislosti. Vysvetľujúca správa k Dohovoru v bode 126. pomenúva jednotlivé prípady stavu závislosti ako prípady vylučujúce možnosť dieťaťa sa vyhnúť podvoleniu voči zneužitiu a zahŕňajú psychické, emočné rodinné, spoločenské a ekonomické, zdravotné situácie, ako nezabezpečenej alebo nelegálnej administratívnej situácie, prípady osamelých maloletých migrantov.

K bodu 92 a 93

Vopred sa implementuje záväzok Slovenskej republiky z čl. 28 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí, ktorý zavádza priťažujúce okolnosti, ktoré štáty majú zaviesť tak, aby ich súd mohol v rámci výmery trestu zohľadniť. Navrhuje sa však zakotviť tieto priťažujúce okolnosti ako obzvlášť priťažujúce okolnosti vzhľadom na to, že výpočet priťažujúcich okolností je podľa Trestného zákona taxatívny. Takýto postup je možný vzhľadom na to, že dohovor umožňuje zaviesť tento záväzok v súlade s základnými právnymi princípmi právneho poriadku štátu.

K bodu 94

Navrhuje sa oddelenie psychických foriem týrania blízkej alebo zverenej osoby, ktorými sa spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie od fyzických foriem tak, aby sa pri fyzických formách sadzba trestu odňatia slobody z 3 až 8 rokov na 4 až 10 rokov, avšak pri psychických a sociálnych formách, ako aj niektorých ekonomických formách sa navrhuje znížiť sadzbu trestu odňatia slobody na 2 roky až 6 rokov, aby sa zachovala aj trestnosť prípravy psychického násilia, napr. výzvami na odovzdanie kľúčov od bytu. Takáto diferenciácia pri postihovaní zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je odôvodnená záujmom štátu na dodržaní rovnakého prístupu tak pri ochrane detí akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa v zmysle čl.19 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj záujmom štátu na poskytnutí rovnakej ochrany pred fyzickým, sexuálnym a psychickým násilím voči ženám podľa čl. 2 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993, v preambule ktorej sa uvádza, že násilie páchané na ženách je porušovaním práv a základných slobôd žien, pretože znemožňuje alebo celkom anuluje možnosť žien využívať svoje ľudské práva a základné slobody. Na druhej strane je potrebné rozlišovať situácie, keď páchateľ neprejavuje fyzické násilie a v tomto prípade, ak sa dopustí psychického násilia a spôsobí tak fyzické alebo psychické utrpenie dieťaťu, umožniť súdu v prípade, ak spáchanie psychického násilia bolo sprevádzané poľahčujúcimi okolnosťami, určiť výšku trestu tak, aby bolo možné páchateľa odsúdiť s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom podľa § 51 Trestného zákona a v prípade, ak by zopakoval psychické násilie alebo by sa dopustil už fyzického násilia, došlo by k premene na nepodmienečný trest. Súdy by samozrejme mali zohľadniť, či podmienečný odklad výkonu trestu prospeje udržaniu rodinných vzťahov a prispeje k ich náprave resp. udržaniu. Európsky parlament na svojom februárovom plenárnom minizasadnutí v roku 2006 schválil iniciatívnu správu o boji proti násiliu páchanému mužmi na ženách. Zameriava sa najmä na násilie v rámci rodinných, či partnerských vzťahov a vyzýva na nulovú toleranciu voči všetkým formám násilia na ženách. Odhaduje sa, že v Európe každý rok zomrie minimálne 700 - 900 žien v dôsledku násilia zo strany partnera, pričom tento údaj sa dokonca považuje za podhodnotený. Rozsiahle štúdie vykonané vo Švédsku, Nemecku a Fínsku ukazujú, že najmenej 30 - 35 % žien vo veku medzi 16 a 67 rokov sa niekedy stalo obeťou fyzického, alebo sexuálneho násilia. Ak sa zahrnie aj psychické násilie, tieto hodnoty stúpnu na 45 - 50 %. Správa okrem iného nalieha na členské štáty, aby považovali deti, ktoré sa stanú svedkami týrania svojich matiek, taktiež za obete násilia a aby vzali do úvahy ich nárok na odškodnenie.

Premieta sa aj odporúčanie bodu 36 a 37 Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovensko z 8. júna 2007 a zavádza sa nulová tolerancia k telesným trestom voči deťom, ktoré by mohli na ňom spáchať blízke osoby a osoby, ktorým je dieťa zverené do výchovy alebo do starostlivosti.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu znenia § 127 ods.1 (dieťa).

K bodu 96

Čl. 22 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí vyžaduje trestnosť tzv. korupcie detí spočívajúcej v umožnení dieťaťu mladšom ako 15 rokov bezprostredne byť svedkom sexuálneho zneužívania iného dieťaťa a lebo akejkoľvek inej sexuálnej aktivity. Také konanie má za následok poškodenie psychického zdravia, narušený pohľad na sexuálne a osobné vzťahy.

K bodu 97

Dňom 1.9.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý zrušil dovtedy platný a účinný zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch. Nový zákon už nepozná pojem „lesný pôdny fond, ale pozná už len pojem „lesné pozemky. Z aplikačnej praxe ďalej vyplynula potreba zjednotenia súčasného odseku 1 a 2 § 212 Trestného zákona z dôvodu ich prelínania, aby sa sudcovi vytvoril nástroj na spravodlivé ukladanie trestov. Zavádza sa postih za krádež v prípade, ak nebola spôsobená škoda malá, ale osoba bola v predchádzajúcich 12 mesiacoch odsúdená za krádež. Upravujú sa sadzby v kvalifikovaných skutkových podstatách tak, aby vhodnejšie vyjadrovali závažnosť okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodom 98 až 101 a 103

Navrhuje sa upraviť sadzby trestu odňatia slobody tak, aby vhodnejšie zapadli do porovnateľných sadzieb pre porovnateľné trestné činy.

K bodu 102

Autá v hodnote do 80.000 Sk ceny obvyklej v čase krádeže nemožno trestnoprávne ochrániť pred prípravou ich krádeže, nakoľko ustanovenia prípravy sa vzťahujú len na zločiny. Za prípravu krádeže možno považovať aj držbu špeciálne vyrobených zariadení určených na prekonanie zabezpečovacieho zariadenia v motorovom vozidle. Navrhuje sa preto zaviesť novú skutkovú podstatu výroby a držby náradia na krádeže motorových vozidiel s pevne stanovenou sadzbou bez ohľadu na potenciálnu škodu, ktorá by mohla byť spôsobená použitím takýchto špeciálne vyrobených zariadení.

K bodom 104 až 108

Vzhľadom na problém s dokazovaním úmyslu spôsobiť úpadok vlastného podniku sa navrhuje zakotviť aj nedbanlivostnú formu spôsobenia úpadku v dôsledku činností uvedených v § 228 ods.1 Trestného zákona, ktorý je doplnený o ďalšie dôvody vyskytujúce sa v praxi. V rokoch 2000 až 2005 boli podané len dve obžaloby za úmyselný trestný čin zavineného úpadku pre vysokú obtiažnosť dokazovania úmyslu páchateľa spôsobiť úpadok práve na základe ich tvrdenia, že nechceli spôsobiť úpadok, aj keď napríklad investovali do stratového obchodu. Zároveň sa upresňuje objektívna stránka trestného činu tak, aby páchateľovi postačilo na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu umožnenie konaní, ktoré majú za následok spôsobenie úpadku a zmarenie uspokojenia veriteľa.

K bodu 109

Uvedené ustanovenie v plnej miere implementuje čl. 9 nového Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005, ktorý požaduje trestať vedomé vlastnenie a užívanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti ako aj trestnosť zakrývania skutočnej povahy, miesta, pôvodu, nakladania alebo pohybu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čo sa v navrhovanej úprave rieši rozšírením obligatórnej pohnútky viažucej sa na objektívnu stránku trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona. Zároveň je potrebné upresniť, že majetok „pochádza“ z trestnej činnosti. Zároveň sa vkladá zatiaľ neimplementovaná dikcia čl. 6 ods.2 písm. a) Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z roku 1990 o pohnútke pomôcť inej osobe vyhnúť sa právnym následkom prania špinavých peňazí. Rovnaké obligatórne ustanovenia má aj čl. 23 Dohovoru OSN proti korupcii z roku 2003 platný pre Slovenskú republiku od 1.júla 2006. Dopĺňajú sa aj alternatívy objektívnej stránky ako „zamení, premení“ ako rozšírenie variantov anglického pojmu „conversion“. Zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby na 6 rokov vzhľadom na odporúčanie bodu 128 Podrobnej hodnotiacej správe tretieho kola o Slovensku Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí (Moneyval) zo septembra 2006.

K bodu 110 a 111

Navrhuje sa postihovať aj prípady zmarenia konkurzu pre jeho uskutočnením, nielen marenia počas konkurzu. V praxi sa zmarenie konkurzu pred jeho vyhlásením nepostihuje.

K bodu 112

Navrhuje sa zaviesť skutková podstata trestného činu marenia exekučného konania, a to vzhľadom na skutočnosť, že povinní v prebiehajúcom konaní nezriedka porušujú svoje povinnosti. Tieto konania sú postihnuteľné iba v rovine poriadkovej pokuty, alebo prípadnej náhrady škody. Takéto sankcie sú z hľadiska odstrašujúceho nedostatočné. Rovnako i v konkurznom, tak i v exekučnom konaní je účelom konania uspokojenie veriteľa. Trestnoprávny postih je preto účinný prostriedok a spoločensky žiaduci pre postihovanie povinných subjektov porušujúcim zákonné povinnosti uložené Exekučným poriadkom.

K bodu 113

Navrhuje sa postihovať „podpaľačstvo“ cudzej veci aj v prípade, ak výška škody nepresahuje malú škodu.

K bodu 114

Trestný čin poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiči informácii podľa § 247 Trestného zákona obsahuje v súčasne platnom znení alternatívne skutkové podstaty jednotlivých počítačových trestných činov, ktoré sú vymedzené spôsobom, ktorý nie je v dostatočnom súlade s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, ktorý je ustanovený v Dohovore Rady Európy č. 185 o počítačovej kriminalite, ktorý už vstúpil do účinnosti v 20 členských štátoch Rady Európy ako aj v Spojených štátoch amerických ako nečlenskom štáte Rady Európy. Nie je ani v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005. Najdôležitejšou prekážkou pri plnení záväzkov zo spomenutých dvoch dokumentov, je existencia pohnútky spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech ako obligatórneho znaku súčasného znenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiči informácii, ktorú je podľa medzinárodných záväzkov možné uplatniť len pri jednej alternatíve tohto trestného činu, ktorým je samotný nezákonný prístup do počítačového systému. Samotný nezákonný prístup do počítačového systému je možné podmieniť porušením bezpečnostného opatrenia, čo Slovenská republika využíva. Následne sa navrhuje vytvoriť ďalšie alternatívy viažuce sa na konanie bez pohnútky tak, aby sa dosiahol súlad s vymedzením konaní, ktoré Slovenská republika je povinná postihovať ako trestné činy, ako je:

a) neoprávnené použitie informácii – to záväzky nevyžadujú

b) vykonanie zásahu do vybavenia počítača

c) poškodenie vybavenia počítača s väčšou škodou

d) bránenie funkčnosti počítačového systému

e) vytváranie neautentických dát v úmysle uviesť iného do omylu v otázke ich autentickosti alebo použiť ich na právne účely ako autentické

f) sledovanie neverejného prenosu počítačových dát

g) nakladanie a prechovávanie zariadení, programov a údajov umožňujúcich prístup do počítačového systému

h) tzv. počítačový podvod spočívajúci v zásahu do počítačového systému v úmysle zadovážiť si prospech a spôsobení škody.

K bodu 115

Dôvodom navrhovanej zmeny § 250 Trestného zákona je potreba precizovať predmetné ustanovenie vo vzťahu k zodpovednému subjektu za trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi je vo väčšine prípadov subjektom, ktorý zneužíva účasť na hospodárskej súťaži, právnická osoba, ktorá v zmysle platnej právnej úpravy nie je trestnoprávne zodpovedná, je potrebné, pre reálnu aplikovateľnosť predmetného ustanovenia špecifikovať konkrétny subjekt, zodpovedný za konanie tejto právnickej osoby.

K bodom 116 až 124

Dohovor vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 platný pre Slovenskú republiku od 29. decembra 2004 obsahuje povinnosť členských štátov zaviesť ako trestné činy nasledovné konania vymedzené v čl.1 tohto dohovoru označené ako podvod dotýkajúci sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev:

1. v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s
používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene, nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene, nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako sú tie, na ktoré boli pôvodne vyčlenené,

2. v súvislosti s príjmami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s
používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene, nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene, nesprávnym použitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktoré má za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene.

3. úmyselné vyhotovenie alebo predloženie nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov s následkom odcudzenia alebo protiprávneho zadržania finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene.

Súčasná úprava § 261 ods.1 nerozlišuje medzi zdrojmi, ktoré sú príjmami rozpočtov ES a prostriedkami, ktoré sú príjmami rozpočtov ES, čo znamená, že súčasná úprava umožňuje postihovať len machinácie s prostriedkami z rozpočtu ES, avšak zdroje, ktoré sa do rozpočtu vracajú ako aj prospech získaný zo zdrojov, v prípade ich zneužitia nespadajú pod rozsah § 261. Termín „sprenevera“ sa nahradzuje výstižnejším pojmom „prisvojenie“, ktoré má vyjadriť úmysel nakladať s prostriedkami a lebo zdrojmi ako s vlastnými bez toho, aby bolo potrebné spôsobiť dokázateľnú škodu, čo pri pojmu sprenevera môže evokovať skutková podstata trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Najdôležitejšou zmenou je však zavedenie samostatnej alternatívy trestné činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v § 261 ods.2, kde sa už pri použití prostriedkov na iný účel nevyžaduje, aby tým musela byť spôsobená sprenevera alebo zadržanie, nakoľko použiť prostriedky na iný účel ako je určený možno aj inak ako prisvojením alebo zadržaním. Doterajšie znenie odseku 1 nasvedčovalo tomu, že v praxi by nebolo možné stíhať osobu, ktorá prostriedky použila na iný účel, ale si ich neprisvojila alebo nezadržala, jednoducho ich použila v rámci súvisiacich alebo nesúvisiacich činností popri účele, na ktorý boli určené alebo ich niekomu umožnila previesť bez toho, aby došlo k prisvojeniu z jej strany. Použitie prostriedkov na iný účel ako na ktorý boli pôvodne určené podľa čl.1 ods.1 dohovoru nevyžaduje mať účinok prisvojenia alebo zadržania. Súčasná nedostatočná implementácia tak môže v prípade odhalenia takýchto konaní spôsobiť neúčinné stíhanie takýchto osôb, narušiť spoluprácu s organizáciami Európskej únie, osobitne OLAF-om, ktorý je poverený viesť vyšetrovania pre podozrenia z trestného činu podvodu proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev. Trestné musí byť aj použitie zdrojov rozpočtu ES spôsobom, ktorý vedie k neoprávnenému zníženiu príjmov rozpočtu ES. Ďalej sa zakotvuje nielen trestnosť aktívneho konanie ale aj trestnosť úmyselného umožnenia tohto trestného činu tak ako to vyžaduje uvedený dohovoru, ktorý stanovuje trestnosť nielen aktívneho konania ale aj opomenutia. Zavádza sa aj trestnosť úmyselnej prípravy alebo zadováženia falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov, vyhlásení alebo dokladov s následkom prisvojenia alebo zadržania prostriedkov z rozpočtov ES ako aj zdrojov rozpočtov ES. Uvedené konanie by nemohlo byť postihnutí ako príprava na trestný čin poškodzovania finančných záujmov ES podľa § 261 Trestného zákona, ak by prípravu spáchal tá istá fyzická osoba, ktorá by aj použila doklad, pretože sa tu vyžaduje aj spôsobenie následku ustanoveného v tomto trestnom čine, čo pri príprave trestného činu ako vývojového štádia trestného činu z dôvodu zásady subsidiarity nie je možné: ak už došlo k dokonanému trestnému činu, za prípravu sa nezodpovedá.

Zároveň sa zvyšuje trestná sadzba tak, aby sa tento trestný čin stal zločinom a tým sa vyjadrila jeho závažnosť tak, aby sa zvýraznilo jeho postavenie medzi závažnými trestnými činmi, osobitne, ak ide o trestný čin, pri ktorom sa podľa rámcových rozhodnutí o vzájomnom uznávaní európskeho zatýkacieho rozkazu, príkazu na zaistenia majetku alebo dôkazov, uznávanie a výkon peňažných trestov a trestov prepadnutia majetku, nesmie skúmať obojstranná trestnosť. V dôsledku zvýšenia trestnej sadzby v základných skutkových podstatách došlo k zvýšeniu trestnej sadzby aj v kvalifikovaných skutkových podstatách.

V čl. 3 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa vyžaduje, aby vedúci podniku alebo iné oprávnené osoby v podniku s rozhodovacou právomocou alebo kontrolnou právomocou zodpovedali trestnoprávne za trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Vzhľadom na nové znenie ods. 2 § 261, potrebu činiť zodpovednú nielen osobu, ktorá riadi, ale aj osobu, ktoré neriadi, ale kontroluje iné osoby, tak ako to vyplýva zo znenia čl.3 tohto dohovoru (slovenský preklad v Zbierke zákonov pod č.703/2004 Z.z. nesprávne preložil kontrolu ako riadiace právomoci) a obmedziť rozsah zodpovednosti len na prípady prevádzky podniku a osoby podriadené konajúce v mene podniku. Zároveň sa upresňuje, že umožnenie spáchať trestný čin poškodzovania finančných záujmov ES sa bude viazať len na taký trestný čin riadenej alebo kontrolovanej osoby. V kvalifikovaných skutkových podstatách sa umožňuje stíhať nielen spôsobenie škody samotným riadiacim alebo kontrolujúcim subjektom, čo bude pravdepodobne nemožné, ale najmä riadeným alebo kontrolovaným subjektom.

Navrhuje sa, aby aj nedbanlivostné porušenie povinností dohľadu alebo náležitej starostlivosti alebo ich nesplnenie pri riadení alebo kontrole pri prevádzke podniku, v dôsledku ktorých sa umožnilo spáchanie uvedeného korupčného konania, bol trestným. Čl. 3 Dohovoru nevyžaduje nedbanlivostnú zodpovednosť, ani nestanovuje úmyselnú zodpovednosť, ponecháva otázku na zásady vnútroštátneho právneho poriadku. Zavedením zodpovednosti v celej šírke zavinenia sa umožní reálne uskutočňovať záväzok Slovenskej republiky postihovať trestnou zodpovednosťou osoby napr. ktoré porušili pravidlá vnútorného režimu a nevedeli pritom, že v dôsledku toho môže dôjsť k spáchaniu trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podriadenou osobou a pritom tak mali a mohli vedieť. Ustanovenie, že povinnosti riadiacich alebo kontrolujúcich subjektov sa týkajú len povinnosti dohľadu alebo náležitej starostlivosti síce výslovne zavádzajú zodpovednosť typu culpa in vigilando (opatrnosť), avšak zároveň zabraňujú objektívnej trestnej zodpovednosti.

Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev je platný v 21 členských štátoch EÚ okrem šiestich nových členov ako je Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Malta.

Národná stratégia ochrany finančných záujmoch Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike schválená uznesením vlády Slovenskej republiky 27.júna 2007 č.547 predpokladá trojpilierový prístup, z ktorého práve tretí pilier sa zaoberá postihom represívnymi orgánmi za odhalené nezrovnalosti.

Navrhuje sa vypustiť spáchanie poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev z nedbanlivosti, nakoľko to nevyžaduje ani samotný Dohovor ani žiaden Protokol k nemu prijatý. Dôvodová správa k novému Trestnému zákonu zavádzajúco uvádzala, že nedbanlivostné poškodzovanie finančných záujmov sa týka riadiacich a kontrolných pracovníkov ale text § 263 sa týkal len ustanovenia § 261 ods.1 Trestného zákona. Dôvodová správa sa odvolávala dokonca na Protokol, ktorý mal zabezpečiť súlad s nedbanlivostným konaním, pričom Protokol obsahuje len korupčné trestné činy proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev a druhý protokol obsahuje zodpovednosť právnických osôb spolu s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Nedbanlivostné konanie v prípade povinnosti riadiacich a kontrolných pracovníkov je rovnako závažné ako úmyselné konanie, takže nie je dôvod na zachovanie znenia § 263 Trestného zákona.

K bodu 125

Navrhuje sa upustiť od príliš represívneho prístupu pri kriminalizovaní zneužívania informácii v obchodnom styku a postihovať takéto konanie len ak je páchané s pohnútkou prospechu.

K bodu 126

Uvedený návrh vychádza z potreby zosúladenia rozsahu, pri ktorom vystupuje usporiadateľ pri verejnom obstarávaní, ktorý nie je obmedzený len na verejnú súťaž, ale aj na iné formy verejného obstarávania.

K bodu 127

Dôvodom navrhovanej zmeny v označení zodpovedného subjektu je potreba precizovať predmetné ustanovenie, tak ako tomu je pri trestnom čine zneužitia účasti
na hospodárskej súťaži (§ 250 Trestného zákona). Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi je vo väčšine prípadov subjektom, ktorý sa dopustí machinácií v súvislosti s verejným obstarávaním, právnická osoba, ktorá v zmysle platnej právnej úpravy nie je trestnoprávne zodpovedná, je potrebné, pre reálnu aplikovateľnosť predmetného ustanovenia špecifikovať konkrétny subjekt, zodpovedný za konanie tejto právnickej osoby.

Okrem toho platné znenie § 267 trestného zákona umožňuje trestne stíhať len tých páchateľov, ktorí sa dopustia machinácií v súvislosti s verejným obstarávaním tým, že

a) závažnejším spôsobom konania prinútia iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,

b) inému poskytnú, ponúknu alebo sľúbia majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní, alebo

c) žiadajú alebo prijmú majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdržia účasti
na verejnom obstarávaní.

Platné ustanovenie trestného zákona teda neumožňuje postihnúť súťažiteľa, ktorý sa zúčastní verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť zadanie zákazky
za neprimerane vysokú cenu a za týmto účelom zosúladí svoj postup dohodou s ostatnými súťažiteľmi. Rovnako sa neumožňuje postihnúť vyhlasovateľa verejného obstarávania, ktorý predmetnú činnosť vyvíja na základe dohody so súťažiteľom – účastníkom procesu verejného obstarávania. Takéto konanie účastníkov procesu verejného obstarávania je však spôsobilé závažným spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok verejného obstarávania a privodiť tak značnú ujmu rozpočtu verejnej správy.

Navrhovaná skutková podstata sa týka špeciálneho subjektu – súťažiteľa a vyhlasovateľa verejného obstarávania, t. j. tento trestný čin môže spáchať len účastník procesu verejného obstarávania (uchádzač, záujemca, verejný obstarávateľ, obstarávateľ), bez ohľadu na skutočnosť či sa takéhoto konania dopustí sám alebo prostredníctvom sprostredkovateľa. Neprimerane vysoká cena je následkom tejto skutkovej podstaty a kvantifikovať ju možno ako rozdiel medzi cenou trhovou(napr. cenou stanovenou znaleckým posudkom) a ponukovou cenou súťažiteľa, ktorá je výsledkom dohody zodpovedných subjektov.

K bodom 128 a 129

Návrh reaguje na potreby praxe v tom rozsahu, že postihuje v § 272 výrobu, zadovažovanie a prechovávanie nástrojov, iných predmetov a počítačových programov určených na falšovanie a pozmeňovanie aj ďalších cenín chránených jednotlivými ustanoveniami Trestného zákona. Navrhované doplnenie odseku 1 § 274 možno považovať za problematické, nakoľko aplikovaním navrhovanej úpravy by v podstate došlo k stavu, že znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu by boli naplnené prechovávaním aj pravých kolkových známok. Z praxe vyplýva, vzhľadom na ich charakter a význam, potreba zvýšenia ochrany kolkových známok, poštových cenín, poštových nálepiek a poštových pečiatok pred ich falšovaním, pozmeňovaním a neoprávnenou výrobou, a to spôsobom obdobným, ako je to pri trestnoprávnej ochrane peňazí, z ktorej navrhované nové znenie § 274 Trestného zákona aj vychádza. Nahradenie slov „nedovolená výroba“ v názve ustanovenia slovami „neoprávnená výroba“, viac zodpovedajú obsahu ustanovenia.

K bodu 130

Legislatívno-technická oprava.

K bodu 131

Rozširuje sa doterajší spôsob spáchania trestného činu porušovania autorského práva pri zvýšenom postihu na všetky formy trestného činu spáchaného verejne, vrátane doterajšej, ktorá sa viazala len na spáchanie prostredníctvom počítačového systému. Zvýšený postih sa tak bude týkať aj verejného vystavovania plagiátov.

K bodom 132

Podpora člena teroristickej organizácie nebola doteraz trestná podľa slovenského Trestného zákona. Odporúčanie Výboru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v tretej hodnotiacej správe o SR o plnení odporúčaní FATF o komplexnom postihu financovania terorizmu sa touto zmenou podarí splniť úplne. Zároveň sa na základe záväzku podľa čl.9 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 16. mája 2005, ktorý je platný pre Slovenskú republiku od 1. júna 2007 zakotvuje trestnosť pokusu alebo účasti na objednávke členstva alebo činnosti pre teroristickú skupinu podľa čl. 6 tohto dohovoru, čo je vyjadrené v skutkovej podstate ako trestnosť pokusu alebo účasti na podpore, činnosti, členstve v teroristickej skupine. Zahrnutie vývojového štádia pokusu do skutkovej podstaty je odôvodnené potrebou vytvoriť z neho tzv. podporný trestný čin zmysle čl.9 tohto dohovoru. Zakotvenie účasti na takomto trestnom čine je odôvodnené tým, že dohovor vyžaduje trestnosť riadenia, zosnovania, podpory a všeobecne účasti na objednávke členstva v teroristickej skupine v zmysle čl.9 tohto dohovoru tiež ako podporný trestný čin. Zahrnutie tejto trestnej činnosti do skutkových podstát by nebolo potrebné, vzhľadom na samostatnosť trestnosti pokusu ako aj účastníctva v Trestnom zákone, avšak čl.10 dohovoru požaduje zakotviť sankcie pre právnickú osobu za účasť na podporných trestných činoch. To znamená, že ak osoba konajúce v rámci právnickej osoby za zúčastní na účasti v zmysle čl. 9 dohovoru na podpore teroristickej skupiny, nebolo by ju možné postihnúť za účastníctvo na účastníctve na trestnom čine.

K bodu 133

V odseku 1 § 300 sa navrhuje vypustiť časť textu: „vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi“, nakoľko zo znenia § 7 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí vyplýva, že prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Z tohto dôvodu ide o určitú duplicitu v tomto odseku, keďže prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd celkom zjavne pokrýva všeobecnejší pojem prírodné zdroje. Do tohto odseku navrhujeme začleniť nové protiprávne konanie spočívajúce v neoprávnenej jazde rôznych motorových vozidiel a dopravných prostriedkov v chránenom území, do ktorého patria aj niektoré vodné plochy, prípadne časti vodných tokov. (k tomu viď § 31 odsek 1, 3 a 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch). Tento návrh si vynútila praktická situácia, nakoľko na území Slovenskej republiky dochádza v čoraz väčšom meradle k poškodzovaniu chránených území jazdením na vyššie uvedených dopravných prostriedkoch. Na základe žiadostí Štátnej ochrany prírody SR a pracovníkov Slovenskej inšpekcie životného prostredia špecialisti Prezídia Policajného zboru vykonali niekoľko bezpečnostných akcií zameraných na túto protiprávnu činnosť, pričom sa potvrdil veľký rozsah tejto protiprávnej aktivity a tiež sa potvrdili informácie o komplikovanom zisťovaní identity páchateľov v priestupkovom konaní, ktorí ignorovali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR a nebolo možné ich zastaviť bez asistencie Policajného zboru. Nelegálne jazdy v chránených územiach predstavujú riziko nielen pre samotné územie, ale podľa informácií získaných pri výkone bezpečnostných akcií sú rizikom aj pre zdravie a bezpečnosť osôb (turisti, zamestnanci a pod.), ktoré sa pohybujú v týchto územiach v súlade s právnymi predpismi a sú ohrozovaní bezohľadnou jazdou. Rovnako nepriaznivým faktorom tejto protiprávnej činnosti je aj vyrušovanie poľovnej zveri a poškodzovanie biotopov chránených druhov živočíchov a rastlín. Rozsah tejto protiprávnej činnosti, ktorá má stúpajúci trend (keďže ju de facto v SR nie je možné priestupkovo postihnúť) a spoločenská nebezpečnosť tohto protiprávneho konania v chránenom území v záujme efektívnej prevencie odôvodňuje sankcionovanie trestným právom. Ďalej navrhujeme novú alternatívu skutkovej podstaty, ktoré bude znieť „hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý“, keďže sa javí ako potrebné prísnejšie postihovať osoby, ktoré opakovane porušujú všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia. V ods. 3 navrhujeme vypustiť pojem „závažnejším spôsobom konania“, ktorý sa nahradí v písm. a) pojmom „a spôsobí ním na životnom prostredí väčšiu škodu“. V doterajšom znení TZ tento rozsah (väčší) uvedený nebol, pričom k tomuto došlo zrejme iba nedopatrením, nakoľko ostatné rozsahy uvedené v § 125 Trestného zákona sú pri tomto trestnom čine uvedené v odsekoch 1, 4 a 5.. Doterajší pojem uvedený v písm. b) v tomto odseku bude uvedený v písm. c), pričom jeho text navrhujeme upraviť na znenie „v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja“, nakoľko doterajšie znenie neumožňovalo uplatniť tento kvalifikačný znak na ochranné pásma prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ktoré by sa nachádzali mimo chránených území. Rovnako je potrebné zmeniť doterajšie pojmy „ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd“ na pojmy „v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja“, nakoľko tieto sú aktuálne definované v zákone č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Doterajší samostatný pojem „a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu“ navrhujeme ako písm. a) odseku 4. Ďalej navrhujeme tri nové kvalifikačné znaky. V písm. b) navrhujeme znenie „hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený“, nakoľko sa javí ako potrebné prísnejšie postihovať osoby, ktoré sa tejto úmyselnej trestnej činnosti dopustia opakovane a v písm. c) navrhujeme znenie „závažnejším spôsobom konania“, ktoré sa v pôvodnom znení nachádzalo v ods.3 tohto ustanovenia. Praktické skúsenosti nás vedú k záveru, že bez použitia niektorých špecializovaných inštitútov (napr. odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku) nie je možné dokumentovať túto protiprávnu činnosť, najmä ak je páchaná organizovanou skupinou. Z tohto dôvodu je pragmatické a súčasne aj primerané, aby tieto závažné formy páchania trestnej činnosti bolo možné kvalifikovať ako zločin (§ 11 Trestného zákona). Ďalej navrhujeme v písm. d) nový kvalifikačný znak „z osobitného motívu“, nakoľko sa javí ako potrebné prísnejšie postihovať osoby, ktoré túto trestnú činnosť budú chcieť páchať na objednávku alebo z pomsty. Doterajší kvalifikačný znak „a spôsobí ním na životnom prostredí škodu veľkého rozsahu“ navrhujeme ako písm. a) odseku 5. Súčasne navrhujeme nový osobitný kvalifikačný znak, ktorý uvádzame pod písm. b) „ako člen nebezpečného zoskupenia“, nakoľko sa javí ako potrebné osobitne posudzovať takúto formu páchania tejto trestnej činnosti. S prihliadnutím na záujem chránený týmto ustanovením Trestného zákona navrhujeme tiež zmenu trestnej sadzby na „päť až dvanásť rokov“, pričom dávame do pozornosti, že výška trestov pri trestných činoch proti životnému prostrediu je stále podstatne nižšia ako pri majetkovej trestnej činnosti. V tej súvislosti je potrebné zohľadniť fakt, že nepriaznivé následky vzniknuté pri tejto protiprávnej činnosti na životnom prostredí môžu byť neodstrániteľné, resp. odstránenie týchto následkov bude mimoriadne nákladné (napr. kontaminácia zdroja pitnej vody a pod.).

V § 302 ods. 1 navrhujeme vypustiť časť textu: „vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi“, nakoľko zo znenia § 7 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí vyplýva, že prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Z tohto dôvodu sa domnievame, že ide o určitú duplicitu v tomto odseku, keďže prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd celkom zjavne patria do všeobecnejšieho pojmu prírodné zdroje. V ods. 2 navrhujeme upraviť kvalifikačný znak na znenie „v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja“, nakoľko doterajšie znenie znemožňovalo uplatniť tento kvalifikačný znak na ochranné pásma prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ktoré by sa nachádzali mimo chránených území. Rovnako je potrebné zmeniť doterajšie pojmy „ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd“ na pojmy „v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja“, nakoľko tieto sú aktuálne definované v zákone č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne navrhujeme zmenu trestnej sadzby na jeden rok až päť rokov, nakoľko sa domnievame, že širšie rozpätie trestnej sadzby umožní súdom ukladanie trestov, ktoré budú primerané pomerne širokému rozpätiu následkov vymedzených v tejto skutkovej podstate.

V § 302 ods. 1 navrhujeme doterajšiu trestnú sadzbu zmeniť „až na tri roky“, pričom k tomuto nás vedie aj snaha zaviesť tresty, ktoré sú primerané nebezpečnosti tohto protiprávneho konania pre spoločnosť a tiež tresty, ktoré sú porovnateľné s niektorými inými trestnými činmi. Neoprávneným nakladaním s odpadmi páchateľ sleduje získanie majetkového prospechu (ekonomického profitu) spočívajúceho v rozdiele nákladov medzi zákonným a nezákonným naložením s odpadmi. Okrem negatívneho dopadu na životné prostredie (ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia), ako aj spôsobenia nevyhnutných nákladov na odstránenie odpadov pre obec, štát, prípadne pre vlastníka odpadmi kontaminovaného pozemku, získava páchateľ na trhu podnikania neoprávnenú výhodu oproti subjektom, ktoré nakladajú s odpadmi zákonným spôsobom. Pri zbavení sa odpadu „vyvezením do lesa“ ide v podstate o podvodné konanie (páchateľ tvrdí, že odpad odstránil zákonným spôsobom) s cieľom majetkového profitu (náklady na legálne odstránenie odpadu), pričom navyše dochádza k ohrozovaniu alebo aj poškodzovaniu životného prostredia, preto je potrebné vychádzať z trestných sadzieb pre trestný čin podvodu . zavádza sa nová alternatíva skutkovej podstaty, konkrétne písm. b) „bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý“. V ods. 2 navrhujeme doterajšiu trestnú sadzbu zmeniť „na jeden rok až päť rokov“, pričom hlavným dôvodom je zjednotiť trestné sadzby pri trestných činoch proti životnému prostrediu s prihliadnutím na výšku škody. Súčasne navrhujeme v tomto odseku nové kvalifikačné znaky, a písm. c) „v chránenom území alebo v ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja“. Doterajší kvalifikačný znak „vo väčšom rozsahu“ bude uvedený ako písm. a) tohto odseku. K tomuto návrhu nás vedú dôvody obdobné ako v navrhovanom znení § 300 Trestného zákona. V ods. 3 navrhujeme doterajšiu sadzbu zmeniť „na dva roky až osem rokov“, pričom k tomuto nás vedú dôvody rovnaké ako pri návrhu znenia § 300 Trestného zákona. Rovnako navrhujeme do tohto odseku doplniť tri nové kvalifikačné znaky, a to písm. b) „hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený“, písm. c) „závažnejším spôsobom konania“ a písm. d) „z osobitného motívu“, pričom dôvody k tomuto návrhu sú obdobné ako pri § 300 Trestného zákona. V ods. 4 sa k doterajšiemu kvalifikačnému znaku „vo veľkom rozsahu“ pridá nový osobitný kvalifikačný znak v písm. b), ktoré bude znieť „ako člen nebezpečného zoskupenia“. Tento nový osobitný kvalifikačný znak je potrebné doplniť do tohto odseku, nakoľko v praxi môže dôjsť k naplneniu týchto okolností. S prihliadnutím na závažnosť následkov pri takomto konaní navrhujeme tiež zvýšiť trestnú sadzbu „na päť rokov až dvanásť rokov“, pričom dávame do pozornosti, že táto navrhovaná trestná sadzba je stále nižšia ako napr. pri trestnom čine krádeže vo veľkom rozsahu, pričom z hľadiska odstránenia prípadného následku je dôvodné predpokladať, že náklady na odstránenie a likvidáciu odpadu by boli oveľa vyššie ako náhrada škody pri krádeži.

Pri skutkovej podstate § 303 navrhujeme vypustiť ovzdušie ako samostatný chránený záujem tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu navrhujeme zmeniť aj samotný názov tejto skutkovej podstaty na „Porušovanie ochrany vôd“. Takáto samostatná skutková podstata trestného činu existovala aj do 1.1.2006, v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. V súčasnosti platné znenie tejto skutkovej podstaty vo vzťahu k ovzdušiu predstavuje reálny aplikačný problém, nakoľko preukazovanie zhoršenia kvality ovzdušia v intenciách §§ 124 až 126 Trestného zákona by bolo len veľmi ťažko predstaviteľné. Zásadným problémom sa tu javí konkrétne dokazovanie rozsahu a intenzity zhoršenia kvality ovzdušia, nakoľko ide o dynamický jav, ktorý mení svoje vlastnosti veľmi rýchlo v závislosti od poveternostných podmienok. Keďže tu existuje vážny aplikačný problém pre prax, domnievame sa, že v prípade ovzdušia bude dostatočné postupovať podľa § 300 Trestného zákona, ktorý pokrýva všetky zložky životného prostredia. S prihliadnutím na navrhované ustanovenie § 300 Trestného zákona, tu navrhujeme rovnaké tresty na protiprávne konania v značnom rozsahu a vo veľkom rozsahu. K tomuto kroku nás vedie aj tá skutočnosť, že voda predstavuje jednu z najdôležitejších zložiek životného prostredia nevyhnutnú pre existenciu človeka a akýkoľvek úmyselný útok na tento zákonom chránený záujem bude vždy vážnou hrozbou pre spoločnosť. Súčasne je možné na vodu hľadieť ako na strategický ekonomický artikel, ktorého význam bude narastať s prihliadnutím na jej zvyšujúcu sa spotrebu.

V ustanovení § 304 navrhujeme trestné sadzby zmeniť rovnako, ako to navrhujeme v § 301 Trestného zákona, najmä s prihliadnutím na obdobný význam chráneného záujmu. Súčasne navrhujeme vypustiť zo znenia tejto skutkovej podstaty následok špecifikovaný doteraz ako spôsobí havarijné zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo ovzdušia, nakoľko tento pojem nijako neovplyvňuje mieru následku protiprávneho konania, ktoré je aj tak potrebné vyčísliť ako škodu v zmysle §§ 124 až 126 Trestného zákona. Problémom sa tiež javí ten fakt, že pojem havarijné zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, je nepresný a mal by v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách znieť mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd. Keďže tiež v platných právnych predpisoch neexistuje pojem havarijné (ani mimoriadne) zhoršenie kvality ovzdušia, javí sa ako neúčelné zavádzať tieto pojmy do tejto skutkovej podstaty. Určovanie nepriaznivého následku vzniknutého vyššie uvedeným protiprávnym konaním je možné dostatočne určiť vyčíslením škody v zmysle §§ 124 až 126 Trestného zákona.

S prihliadnutím na praktické skúsenosti a zistené aplikačné problémy pri odhaľovaní a dokazovaní niektorých protiprávnych konaní vo vzťahu k chránenému záujmu uvedenému v tomto ustanovení navrhujeme zmeniť aj samotný názov ustanovenia § 305 na „Porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, jaskýň a ich výplní“, nakoľko aj jaskyne a ich výplne sa stali v poslednom období objektom útokov. Keďže právna ochrana jaskýň a ich výplní je zabezpečovaná prostredníctvom zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, javilo sa ako vhodné doplniť ich ako nový samostatný chránený záujem do tohto ustanovenia Trestného zákona. K tomuto návrhu nás viedli aj konkrétne prípady vážneho poškodenia niektorých jaskýň na území Slovenskej republiky, pričom škody vzniknuté zničením a odcudzením výplní týchto jaskýň sú prakticky nevyčísliteľné a nie je možné ich uviesť do pôvodného stavu.

Prvou navrhovanou zmenou v § 305 ods.1 je opätovné zavedenie alternatívneho následku pri tejto skutkovej podstate, konkrétne doplnením textu „ohrozí chránený živočíšny druh alebo rastlinný druh“, nakoľko v aktuálnom znení tejto skutkovej podstaty (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon) je tento pojem umiestnený tak, že pre jeho naplnenie je nutné, aby páchateľ spôsobil toto ohrozenie vo väčšom rozsahu. Takéto znenie je však len duplicitou vo vzťahu k ostatným kvalifikačným znakom v tomto odseku. Z logiky veci vyplýva, že tento alternatívny následok nemôže byť závislý na vyčísľovaní hroziacej, alebo spôsobenej škody. Tento fakt vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 74/99 podľa ktorého: Ohrozením chráneného živočíšneho alebo rastlinného druhu sa rozumie vznik nebezpečenstva pre zachovanie alebo udržanie chráneného živočíšneho alebo rastlinného druhu v určitom mieste, respektíve oblasti. Na dokonanie trestného činu sa nevyžaduje, aby v dôsledku konania páchateľa skutočne došlo napríklad k výraznému zníženiu stavov chránených živočíšnych alebo rastlinných druhov, prípadne k ich vyhynutiu na určitom mieste a pod. V praxi boli realizované prípady, kedy vyčíslená spoločenská hodnota neoprávnene chytených chránených druhov živočíchov (2 motýle) bola vyčíslená len na 20000,- Sk, avšak išlo o druhy, ktorých prežitie na konkrétnej lokalite bolo týmto neoprávneným odchytom ohrozené, čo v konečnom dôsledku po spracovaní znaleckého posudku odôvodnilo trestné konanie v tejto veci. Určovanie významu chráneného záujmu pri chránených druhoch živočíchov a rastlín len prostredníctvom vyčísľovania tzv. spoločenskej hodnoty (v zmysle vyhl. č. 24/2003 Z. z.) je v niektorých prípadoch skresľujúce a nemôže aktívne reagovať na rýchle zmeny v kvantite populácií chránených druhov živočíchov a rastlín na rôznych miestach. Z vyššie uvedených dôvodov teda navrhujeme, aby „ohrozenie chráneného živočíšneho druhu alebo rastlinného druhu“ bolo opätovne samostatným alternatívnym následkom pri tomto protiprávnom konaní.

Súčasne do ods.1 navrhujeme začleniť najmenej závažné protiprávne konania vo vzťahu k chráneným živočíchom a chráneným rastlinám tak, ako to vyplynulo z praktických skúseností. Tiež navrhujeme zvýšenie trestnej sadzby na tri roky tak, aby bol trestná sadzba primeraná iným trestným činom proti životnému prostrediu. Súčasne navrhujeme z tejto skutkovej podstaty vypustiť pojem „poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe“, nakoľko toto protiprávne konanie navrhujeme postihovať prostredníctvom nasledujúceho § 306 Trestného zákona tak, ako to vyplýva už z jeho názvu.

Do ods. 2 navrhujeme doplniť tie protiprávne konania, ktorých nebezpečnosť je pre záujem chránený týmto zákonom vyššia, najmä vo vzťahu k voľne žijúcim populáciám chránených živočíchov a rastlín a k ich biotopom. Rovnako sa domnievame, že je potrebné prísnejšie postihovať osoby, ktoré sa priamo zaoberajú pašovaním chránených živočíchov a rastlín, vrátane neoprávnenej manipulácie s nezameniteľným označením v snahe zakryť skutočný pôvod chránených rastlín a živočíchov. Rovnako máme zato, že protiprávne konanie vo vzťahu k jaskyniam a ich výplniam by mali byť postihované prísnejšie, najmä z dôvodu nenahraditeľných škôd, ktoré pri tom preukázateľne vznikajú.

Do ods. 3 navrhujeme také kvalifikačné znaky, ktorých naplnenie zvyšuje nebezpečnosť činu z hľadiska spôsobu spáchania tejto protiprávnej činnosti. Súčasne navrhujeme zvýšenie trestnej sadzby tak, aby bola primeraná k ostatným trestným činom proti životnému prostrediu.

Z ods. 4 navrhujeme vypustiť osobitný kvalifikačný znak „ako člen nebezpečného zoskupenia“, nakoľko s prihliadnutím na výšku trestnej sadzby by to bola duplicita vo vzťahu k § 296 Trestného zákona. Rovnako navrhujeme vypustiť z tohto odseku kvalifikačný znak „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému prospech veľkého rozsahu“, nakoľko ide obsahovo o duplicitu k pojmu „vo veľkom rozsahu“, ktorý navrhujeme ponechať ako jediný kvalifikačný znak tohto odseku.

Do ods. 1 § 306 navrhujeme doplniť text „alebo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny“, nakoľko sa javí ako logické postihovať nelegálne poškodzovanie, ničenie a výrub stromov a krov jedným ustanovením Trestného zákona. Nie je žiadnou praktickou prekážkou, že stromy a kry sú na lesných pozemkoch chránené prostredníctvom predpisov na úseku lesného hospodárstva a na ostatných pozemkoch zase právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny. Stromy a kry plnia tú istú funkciu ako súčasť životného prostredia, a preto sa javí ako logické zjednotiť ich ochranu prostredníctvom trestného práva do jedného ustanovenia.

Vyhodnotením bezpečnostnej situácie v oblasti obchodovania s drevom sme dospeli k názoru, že súčasná situácia si vyžaduje vytvorenie novej skutkovej podstaty, ktorá umožní trestne stíhať osoby, ktoré sa neoprávnene obohacujú tým, že v rozpore s príslušnými právnymi predpismi obchodujú s neoznačeným drevom, alebo s drevom, ktorého pôvod bol úmyselne zmenený. Podľa ods. 1 vieme postihovať iba toho, kto sám vyrúbe alebo zničí strom, ale nie tie osoby, ktoré sa podieľajú na ďalšom nelegálnom nakladaní s takto získaným drevom. Toto nové ustanovenie sa bude týkať akéhokoľvek dreva, bez ohľadu na to, či pochádza z lesných pozemkov alebo z porastov rastúcich mimo lesa. Toto umožňuje znenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde je definované drevo pri ustanoveniach týkajúcich sa priestupkov (§§ 47, 90, 92). Pojmy uvedené v tomto odseku vychádzajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva, vrátane označenia dreva (vyhl. č. 232/2006 Z. z.).

V ods.3 sme okrem doterajšieho značného rozsahu – písm. a) a kvalifikačného znaku recidívy – písm. e), navrhli ako nové kvalifikačné znaky písm. b) „v chránenom území“, kde sa domnievame, že akékoľvek protiprávne konanie proti stromom a krom na takomto území je vážnym zásahom do životného prostredia. Navrhované písm. c) „z osobitného motívu“ a písm. d) „závažnejším spôsobom konania“ reflektuje na praktické poznatky o činnosti organizovaných skupín páchateľov, ktorý vykonávajú nelegálne ťažby a obchody s drevom.

V ods.4 navrhujeme vypustiť doterajší osobitný kvalifikačný znak uvedený ako písm. a) „ako člen nebezpečného zoskupenia“, nakoľko s prihliadnutím na výšku trestnej sadzby by to bola duplicita vo vzťahu k § 296 Trestného zákona. Navrhujeme ponechať len kvalifikačný znak „vo veľkom rozsahu“.

Navrhované zvýšené trestné sadzby korešpondujú s významom tohto chráneného záujmu a sú navrhnuté obdobne ako u ostatných trestných činov proti životnému prostrediu.

V § 307 ods.1 navrhujeme zvýšiť trestnú sadzbu až na tri roky, nakoľko ide o protiprávne konanie, ktoré môže mať vážne bezpečnostné dôsledky, pričom výška trestnej sadzby by mala byť primeraná tomuto nebezpečenstvu. V ods.2 navrhujeme primerané zvýšenie trestnej sadzby podľa ostatných trestných činov proti životnému prostrediu. Súčasne navrhujeme vypustiť z písm. c) doterajší text a navrhujeme tam kvalifikačný znak „v chránenom území“, nakoľko v prípade zavlečenia nákazlivej choroby na takéto územie, by mohli byť škody na voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách nevyčísliteľné a sčasti aj nenahraditeľné, najmä u druhov, kde nie je možné zabezpečiť umelú reprodukciu. V ods.3 navrhujeme k doterajšiemu kvalifikačnému znaku, ktorým bola značná škoda, aj písm. b), kde navrhujeme osobitný kvalifikačný znak „závažnejším spôsobom konania“ a tiež písm. c), kde navrhujeme osobitný kvalifikačný znak „z osobitného motívu“, nakoľko máme zato, že konania vyšpecifikované v týchto ustanoveniach odôvodňujú použitie vyšších trestných sadzieb z dôvodu ich vysokej spoločenskej nebezpečnosti. Súčasne navrhujeme nový ods. 4, ktorý bude postihovať vyššie uvedené protiprávne konanie spáchané vo veľkom rozsahu. Rovnaké zmeny sa uskutočnia aj v § 308.

V § 309 Navrhujeme zmeniť názov tohto ustanovenia na „Únik geneticky modifikovaných organizmov“, nakoľko samotná skutková podstata sa týka práve ich. Doterajšie znenie názvu bolo zavádzajúce a nevystihovalo obsah tejto skutkovej podstaty. V ods. 2 navrhujeme v písm. a) zmeniť text na „a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo väčšom rozsahu“, nakoľko v ods. 3 je uvedená obdobná formulácia následku. Súčasne navrhujeme osobitný kvalifikačný znak „závažnejším spôsobom konania“ vypustiť z písm. c) tohto odseku na nahradiť ho textom „v chránenom území“, nakoľko v prípade kontaminácie chráneného územia geneticky modifikovateľným materiálom hrozia neodstrániteľné škody na voľne žijúcich organizmoch kvôli ktorým bolo územie vyhlásené za chránené. V ods. 3 navrhujeme doplniť osobitný kvalifikačný znak „závažnejším spôsobom konania“. V ods. 4 navrhujeme doplniť chýbajúci kvalifikačný znak „a spôsobí ním poškodenie životného prostredia vo veľkom rozsahu“.

V § 310 ods. 1 navrhujeme zvýšiť trestnú sadzbu až na tri roky tak, aby korešpondovala s ostatnými navrhovanými trestami pri trestných činoch proti životnému prostrediu a súčasne navrhujeme na základe praktických skúseností pri dokazovaní tejto protiprávnej činnosti doplniť slovo „neoprávnene“ pred text „na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené“. Navrhujeme zvýšiť v odseku 2 hornú hranicu trestnej sadzby až na päť rokov, obdobne ako pri ostatných trestných činoch proti životnému prostrediu a tiež preto, že širšie rozpätie trestnej sadzby umožní súdom lepšie ukladanie trestov, ktoré budú primerané pomerne širokému rozpätiu následkov vymedzených v tejto skutkovej podstate. V tomto odseku navrhujeme vypustiť všetky predchádzajúce kvalifikačné znaky. Do písm. a) navrhujeme nové znenie „vo väčšom rozsahu“, nakoľko vyhodnotením skúseností z praxe sa javí ako zbytočné aplikovať malý rozsah v tomto ustanovení. Do písm. b) navrhujeme nové znenie „v chránenom území alebo v chránenej rybárskej oblasti a v rybárskych revíroch s osobitným režimom“, nakoľko ide o územia, kde má spoločnosť záujem na osobitnej ochrane vybraných druhov živočíchov a porušenie ich ochrany na tomto území bude mať závažnejšie následky. Do písm. c) navrhujeme kvalifikačný znak „ako osoba, ktorá je alebo bola oprávnená na výkon práva poľovníctva alebo na výkon rybárskeho práva“, nakoľko vyhodnotením aktuálnej situácie v tejto oblasti bolo zistené, že závažné množstvo protiprávnych konaní v oblasti výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva páchajú práve osoby, ktoré sú alebo boli osobami majúcimi oprávnenie na výkon týchto práv. Porušovanie zákonov týmito osobami je náročné na odhaľovanie a dokazovanie z dôvodu ich odborných znalostí, ktoré im umožňujú účinne zakrývať trestnú činnosť. Aj v odseku 3 navrhujeme zvýšenie trestnej sadzby tak, aby bolo možné využívať niektoré inštitúty z Trestného poriadku a tiež z dôvodu zachovania primeranosti trestov vo vzťahu k iným trestným činom. Všetky štyri návrhy predstavujú konania, ktoré majú vyšší stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť. V ods. 4 navrhujeme iba jeden kvalifikačný znak, ktorým bude protiprávne konanie uvedené v ods. 1 vo veľkom rozsahu.

K bodu 134

Navrhuje sa rozšírenie rozpätia príslušnej trestnej sadzby tak, aby bolo možné diferencovane postihovať všetky formy spáchania tohto trestného činu.

K bodom 135 až 137

Precizuje sa úprava aj o prípady „vyhľadávania“ informácii.

K bodu 138

Navrhované znenie zabezpečí v praxi možnosť sankcie za skutky, resp. za porušovanie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných právnych predpisov, napr. zákona č. 198/1994 Z. z. o vojenskom spravodajstve, zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe a to najmä voči bývalým príslušníkom a zamestnancom týchto spravodajských služieb.

K bodom 139 až 144

Správa Komisie ES z 18.júna 2007 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore uvádza, že pri aktívnom podplácaní Slovenská republika opomenula „ponúknutie“. Zároveň sa reaguje aj na nesplnenie povinnosti zakotviť pri aktívnom podplácaní a nepriamom aktívnom podplácaní „ponuku“ podľa Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii, čo bolo vytknuté na stretnutí s hodnotiteľmi pracovnej skupiny zástupcov skupiny GRECO a Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava reaguje na povinnosť dôslednej implementácie ustanovení Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy proti korupcii uverejnený pod č. 375/2002 Z.z. a najmä Dodatkového protokolu k nemu z roku 2003 uverejnený pod č. 345/2005 Z.z. a platný pre Slovenskú republiku od 1. augusta 2005, ktoré vyžadujú trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov, rozhodcov, zahraničných verejných činiteľov, zahraničných porotcov, rozhodcov, členov miestnych a regionálnych zastupiteľstiev cudzích štátov aj bez splnenia podmienky, že úplatok je protihodnotou konania s porušením povinnosti. Táto zmena sa týka § 331 a 335.

Zároveň sa upravuje § 336 pri nepriamej korupcii tak, že sa bude vzťahovať len na oblasť verejnej moci, teda výhradne na § 330, 331, 334 a 335, teda tam, kde trestnosť nepriamej korupcie v zmysle upravených znení § 331 a 335 požaduje Trestnoprávny dohovoru Rady Európy vo svojom čl.12. V oblasti, kde nie je potrebné, aby sa zavádzala trestnosť nepriamej korupcie, kde sa nevykonávajú právomoci, by trestnosť vykonávania vplyvu na výkon rozhodovania napr. štatutárneho orgánu právnickej osoby mohla byť trestná len za podmienky, že pôsobenie by nebolo na samotné konanie, ale na porušenie povinností. To však Trestnoprávny dohovor Rady Európy nepožaduje. Navyše vykonávanie vplyvu na rozhodovanie subjektov zmluvných vzťahov bez toho, aby tieto pritom mali porušiť povinnosti, nemôže byť trestným činom, ak konanie ovplyvňovaného subjektu by nebolo trestným činom. Pokiaľ ide o § 329 a 333, tieto sa pri novom znení § 331 a 335 budú uplatňovať len na súkromný sektor, pokiaľ sa pri ňom vyskytne vec obstarávania vecí všeobecného záujmu. Pôsobenie svojím vplyvom na rozhodovanie súkromných subjektov trestné nemôže byť ani v tomto prípade, až prípad, ak niekomu sú zverené právomoci a zodpovednosť na úseku plnenia úloh spoločnosti a štátu a tak sa stane verejným činiteľom, zakladá v prípade možného vplyvu na takúto osobu, trestnosť nepriameho úplatkárstva. Úplatky, ktoré nesmerujú k pôsobeniu na verejného činiteľa, nezakladajú trestnú zodpovednosť nepriameho úplatkárstva, ak sa tým len nezaloží trestnosť podľa § 329 a 333, ktoré však samo osobe ako tradičné formy korupcie postačujú aj na pokrytie nepriameho úplatkárstva v súkromnom sektore pri obstarávaní vecí všeobecného záujmu, nakoľko neupresňujú čo presne má byť protihodnotou úplatku.

Pre porovnanie Dohovor OSN proti korupcii v čl. 18 nevyžaduje trestnosť nepriamej korupcie, len dáva na zváženie zmluvným štátom zaviesť trestnosť pri skutočnom alebo údajnom vplyve na orgán verejnej moci alebo správy. Pri súkromnom sektore ani neodporúča zváženie nepriameho úplatkárstva. Rámcové rozhodnutie Rady EÚ 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore vôbec nepožaduje trestnosť nepriameho úplatkárstva. § 162 Trestného zákona stanovoval pôsobenie vplyvu pri nepriamom úplatkárstve výlučne na „výkon právomoci verejného činiteľa“. V zásade sa táto doktrína nemení ani v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov.

Zároveň sa implementuje čl. 6 Dohovoru vypracovaný na základe čl. K 3 ods.2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie, ktorý má rovnaký charakter ako čl.3 Dohovoru vyhotoveného na základe čl. K 3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý už bol implementovaný do znenia § 262 Trestného zákona. Ide o trestnú zodpovednosť vedúcich podnikov alebo iných osôb s rozhodovacou právomocou alebo vykonávajúcej kontrolu za trestné činy korupcie, ak osoba jej podriadená konala v mene podniku, spôsobom identickým ako sa navrhuje meniť znenie § 262 Trestného zákona. Zodpovednosť riadiacich a kontrolujúcich osôb sa teda obmedzí len na súvislosť s prevádzkou podniku, na spáchanie trestného činu podľa § 332 voči osobe uvedenej v § 335 a na zabránenie objektívnej trestnej zodpovednosti sa stanovuje, že povinnosť riadiaceho alebo kontrolujúceho subjektu sa musí týkať dohľadu alebo náležitej starostlivosti. Zavádza sa tak nový trestný čin umožnenia podplácania podľa nového § 336a viažuceho sa na umožnenie podplácania v zmysle § 332, teda s „porušením povinností“ ako to postačí pri Dohovore o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, riadenými a kontrolovanými osobami voči osobám vymedzeným v § 335, teda verejný činitelia, zahraničný verejní činitelia, zamestnanci nadnárodnej organizácie alebo orgánu, ktorým Európske spoločenstvá sú pokrytý, resp. spadajú sem aj orgány vytvorené na základe Zmluvy o Európskych spoločenstvách a dočasne vyslaná osoba členským štátom alebo iným orgánom, nakoľko v § 335 je aj pojem osoba v obdobnej funkcii. Navrhuje sa, aby aj nedbanlivostné porušenie povinností alebo ich nesplnenie pri riadení alebo kontrole pri prevádzke podniku, v dôsledku ktorých sa umožnilo spáchanie uvedeného korupčného konania, bol trestným. Čl.6 Dohovoru nevyžaduje nedbanlivostnú zodpovednosť, ani nestanovuje úmyselnú zodpovednosť, ponecháva otázku na zásady vnútroštátneho právneho poriadku. Zavedením zodpovednosti v celej šírke zavinenia sa umožní reálne uskutočňovať záväzok Slovenskej republiky postihovať trestnou zodpovednosťou osoby napr. ktoré porušili pravidlá vnútorného režimu dohľadu a náležitej starostlivosti a nevedeli pritom, že v dôsledku toho môže dôjsť k spáchaniu trestného činu korupcie podriadenou osobou a pritom tak mali a mohli vedieť.

K bodu 145 a 146

Zavádza sa oznamovacia povinnosť a povinnosť prekazenia aj pri navrhovaných trestných činoch.

K bodu 147

Zavádza všeobecná forma trestnej činnosti pri nerešpektovaní predbežných opatrení.

K bodu 148

Trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa navrhuje doplniť tak, aby bolo možné uskutočniť záväzok podľa čl.3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ktorý požaduje zakotviť trestnú zodpovednosť pri vystavení falošných dokladov, ktoré je spáchané členom teroristickej skupiny alebo s pohnútkou spáchať trestný čin terorizmu.

K bodom 149 až 151

Precizuje sa úprava aj o prípady „vyhľadávania“ informácii.

K bodom 152 a 153

Navrhuje sa zosúladenie názvu ustanovenia s jeho obsahom. Zároveň sa zakotvuje osobitný motív podľa § 140 ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodu 154 a 155

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba doplnenia právnej úpravy najmä vzhľadom na rozširujúce sa výtržníctvo fanúšikov pri športových podujatiach. Zároveň sa legislatívno-technicky upravilo znenie písmena a) § 364 tak, že hrubá neslušnosť alebo výtržnosť je pojmovým znakom aj ostatných dvoch alternatív v písmene c) a d). Vypúšťa sa väzba sexuálnych praktík len na verejne prístupné miesto a trestným sa stáva aj verejné uskutočňovanie sexuálnych praktík. Zavádza sa nová okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby – člen extrémistickej skupiny.

K bodu 156

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu znenia § 127 ods.1 (dieťa).

K bodu 157

Čl. 3 ods. 1 písm. b) Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platného pre SR od 25.júla 2004, uverejneného pod č. 424/2004 Z.z. požaduje od zmluvných štátov učiniť trestnými ponuku, získania, zadováženie a poskytnutie dieťaťa na detskú prostitúciu. Zadováženie a poskytnutí dieťaťa v šírke týchto pojmov nie je zatiaľ trestné v Trestnom zákone.

K bodu 158

Čl. 23 Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí vyžaduje, aby zmluvné štáty kriminalizovali aj návrh dospelej osoby osobe mladšej ako 15 rokov na osobné stretnutie za účelom spáchania trestného činu výroby detskej pornografie s osobou mladšou ako 15 rokov, pričom takýto návrh je sprevádzaný konaním, ktoré vedie k osobnému stretnutiu (tzv. grooming). Při návrhu na stretnutie za účelom výroby detskej pornografie sa navrhuje rozšíriť okruh detí na deti v celom vekovom rozsahu teda až do 18 rokov.

K bodom 159 až 161

Zavádza sa komplexnejší výpočet konaní, ktorými je možné rozširovať detské pornografické dielo tak, aby sa „rozširovanie“ odlíšilo od iných foriem poskytovania ako napr. robenie dostupným, sprístupnenie, zasielanie, zadovažovanie. Rozširovanie v texte skutkovej podstaty má teda odlišný význam od rozširovania v názve skutkovej podstaty, čo je odôvodnené tým, že podľa judikátov NS ČSR z 30. rokov sa za rozširovanie považovalo len také prenesenie na 1 osobou, ktoré sa tak dialo v úmysle preniesť dielo na ďalšiu osobu prostredníctvom osoby, na ktorú dielo bolo prenesené, prípadne v prípadoch, ak prenášateľ nezabezpečil dielo pred prenosom na tretiu osobu alebo výslovne neupozornil osobu, na ktorú dielo prenáša, aby dielo ďalej neprenášala. Je potrebné pojmu rozširovanie ponechať takýto význam a ostatné formy „rozširovania“ označiť ako sprístupňovanie, robenie dostupným, uvádzanie do obehu a zasielanie, čím dochádza k naplneniu komplexného postihu „rozširovania“ ako je uvedené v názve skutkovej podstaty. Treba poukázať aj na príslušné medzinárodné dohovory a rámcové rozhodnutia Rady, sa rozširovanie odlišuje od robenia dostupným a zadovažovania, v dôsledku čoho je zrejmé, že tieto pojmy majú odlišný obsah, ak sa uvádzajú ako formy konania v texte skutkovej podstaty. Výraz „inak rozširuje“ je preto nedôsledný a vyvoláva dojem akoby napr. robenie dostupným bola forma rozširovania, čo nemusí vždy byť, keďže robiť dostupným môže poskytovateľ robiť bez toho, aby vec bola poskytovateľom poskytnutá inej osobe a bez toho, aby poskytovateľ inú osobu poznal. Výrazy „dováža, vyváža, ponúka, predáva“ detskú pornografiu výslovne vyžaduje čl. 3 ods.1 písm. c) Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25.júla 2004, uverejnený pod č. 424/2004 Z.z.

Rovnaký problém je aj pri sprístupňovaní pornografie deťom, kde sú len tri formy „ponuka, prenechanie a predaj“, pričom v Trestnom zákone z roku 1961 bol širší pojem „sprístupňovanie“ namiesto „predaja“, čo znamená, že ak niekto dieťaťu urobí dostupnou pornografické dielo, nebude trestne zodpovedným podľa súčasného znenia § 372, ak by to len neurobil na mieste osobám mladším ako 18 rokov prístupným. Môže sa však stať, že dieťa sa dostane na miesto, ktoré nie je deťom prístupné a tak je taký páchateľ sprístupňujúci pornografické dielo na takomto mieste beztrestný.

Zároveň sa vykonáva legislatívno-technická úprava pojmu „dieťa“ vo väzbe na jeho definíciu v § 127 ods.1.

K bodu 162

Ide o chybné slovné spojenie, ktoré je potrebné zo zákona vypustiť.

K bodu 163

Navrhuje sa upresniť text skutkovej podstaty § 377 tak, aby bolo len také sprístupnenie neverejne predneseného prejavu osobnej povahy alebo slova trestané, ktorá sa vykoná spôsobom odporujúcim zákonu. Ak ho zákon nezakazuje, nebude trestné. Na druhej strane sa prípade sprístupnenia, ktoré zákon zakazuje, bude trestať aj oprávnený záznam, aby nedochádzalo k zneužitiu oprávnene získaných záznamov.

K bodom 164

Na základe vyhodnotenia praktických prípadov a získaných skúseností navrhujeme v ods.1 zvýšenie trestnej sadzby na dva roky, nakoľko protiprávne konania v tejto oblasti sú často bagatelizované aj vďaka nízkym trestným sadzbám, ktoré hrozia potenciálnym páchateľom. Ďalej navrhujeme v ods.1 nové písm. c) v znení „týra zviera tým, že štve zviera proti zvieraťu, cvičí alebo skúša zviera na inom zvierati“, pričom v tomto prípade ide o konanie, ktoré je známe najmä vďaka tzv. “psím zápasom“. Výnimky stanovené zákonom vyplývajú z ustanovenia § 22 odsek 3 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Domnievame sa, že vyššie uvedené konanie by malo byť samo o sebe trestným činom s prihliadnutím na okolnosti, ktoré takéto zápasy sprevádzajú. Tieto aktivity sú sprevádzané najmä nelegálnymi stávkami, pričom disponujeme poznatkami o výcviku týchto psov na rôznych menších psoch z útulkov alebo odcudzených iným osobám. V ods. 2 rovnako navrhujeme zvýšenie hornej sadzby na päť rokov pri závažnejších protiprávnych konaniach.

K bodu 165 až 174

Navrhovaná úprava reaguje na novú úpravu brannej povinnosti, ktorej obsahom je povinnosť podrobiť sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu (§ 4 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len „zákon o brannej povinnosti“). Splnenie obidvoch uvedených povinností sa predpokladá za krízovej situácie. Machinácie spáchané v úmysle vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti alebo úkony vykonané s cieľom stať sa nespôsobilým na plnenie brannej povinnosti sa môžu uskutočniť aj v čase bezpečnosti štátu. V návrhu sa odlišuje zodpovednosť za odmietnutie podrobiť sa odvodu, za odmietnutie vykonať mimoriadnu službu, za odmietnutie vykonať alternatívnu službu a za nenastúpenie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Predpokladá sa, že k odmietnutiu brannej povinnosti u registrovaného občana (§ 2 písm. a) zákona o brannej povinnosti) dôjde už v konaní o odvode, a to buď opomenutím tohto konania ako odmietnutie brannej povinnosti alebo, ak občan v rámci odvodu odmietne vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. K nenastúpeniu na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby môže u registrovaného občana dôjsť až po odvodovom konaní a po doručení povolávacieho rozkazu, u vojaka v zálohe (§ 2 písm. d) zákona o brannej povinnosti) po doručení povolávacieho rozkazu. Je treba mať na zreteli, že k odmietnutiu brannej povinnosti a k nenastúpeniu služby môže dôjsť u registrovaného občana iba v čase vojny alebo vojnového stavu, u vojaka v zálohe v období krízovej situácie, teda v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, preto sú navrhované prísne ale diferencované sankcie.

Doterajšie členenie desiatej hlavy Trestného zákona sa upravuje tak, že sa vypúšťa diel o civilnej službe a diel o trestných činoch proti službe v ozbrojených silách a zlučuje s prvým dielom. Pri trestnom čine § 389 sa vypúšťa nedbanlivostná forma a pripája sa podmienka značnej miery ohrozenia záujmov obrany vlasti, ktorá zabraňuje zneužívaniu tohto trestného činu voči civilistom zo strany ozbrojených síl. Pri trestnom čine spolupráce s nepriateľom sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby na 5 rokov, čím sa stanovuje primeraná sadzba trestu odňatia slobody od 5 do 0 rokov za tento trestný čin.

K bodom 175 až 177

Navrhovaná právna úprava vychádza z návrhu nového trestného činu v § 398a, násilia voči vojenskej stráži a vojenskej polícii a preto sa navrhuje v § 397 ods. 2 vypustiť písmeno c). Novým spôsobom sa navrhuje upraviť ods. 1 § 398. Urážka medzi vojakmi rovnakej hodnosti by mala byť postihnutá ako trestný čin, ak k násiliu alebo hrozbe bezprostredného násilia dôjde v konkrétnych zákonom predpokladaných situáciách alebo k ublíženiu na zdraví. Tieto situácie sú podľa platného Trestného zákona okolnosťami podmieňujúcimi vyššiu trestnú sadzbu.

K bodu 178

Vojenská stráž, iná obdobná služba alebo Vojenská polícia majú pri plnení ich povinností špecifické postavenie. Navrhuje sa preto, aby požívali pred útokmi voči ním osobitnú ochranu na úrovni ochrany verejného činiteľa.

K bodu 179

Navrhuje sa vypustenie ods. 2. Ide o patetické ustanovenie, ktoré má základ v skúsenostiach vojenských tribunálov Červenej armády v druhej svetovej vojne.

K bodu 180 a 181

Mení sa názov hlavy a dielu s ohľadom na nový prístup k extrémizmu. A trestným činom extrémizmu.

K bodu 182 až 185

Implementuje sa čl. 2 ods. 1 a 2 Medzinárodného dohovoru OSN o potláčaní činov jadrového terorizmu č.308/2007, platného pre Slovenskú republiku od 7. júla 2007. Čl. 2 ods. 3 a 4 sú obsiahnuté v príprave zločinu a pokuse trestného činu.

Financovanie terorizmu doteraz nebolo výslovne ustanovené ako skutková podstata trestného činu. Záväzok výslovne zaviesť úpravu do osobitnej časti Trestného zákona vznikol až po dôkladnej analýze nedostatočnosti všeobecných ustanovení o príprave trestného činu. Odporúčanie na výslovné zakotvenie trestnosti financovania terorizmu je zakotvené v odporúčaní Výboru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v tretej hodnotiacej správe o SR o plnení odporúčaní FATF. Obdobné znenie je aj v návrhu nového českého Trestného zákona v § 287 ods.2 „rovnako bude potrestaný kto ... také konanie finančne, materiálne alebo inak podporuje.“ Navrhuje sa rozšíriť výpočet spôsobov prípravy trestného činu ako všeobecnej formy trestnej činnosti aj o zámerné plánovanie trestného činu. Takáto úprava je predmetom Rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN č.1373(2001), ktorá v súlade s kapitolou VII Charty OSN rozhodla v bode 2 písm. e), že všetky štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na financovaní, plánovaní alebo páchaní teroristických trestných činov alebo na podporovaní teroristických trestných činov boli postavené pred súd a popri ostatných opatreniach zabezpečia, aby vnútroštátna legislatíva a ostatné právne predpisy kvalifikovali takéto teroristické činy ako závažné trestné činy a aby príslušné tresty primerane zohľadňovali závažnosť týchto teroristických činov.

Zároveň sa na základe záväzku podľa čl. 5, 6, 7 a 9 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 16. mája 2005, ktorý je platný pre Slovenskú republiku od 1. júna 2007 zakotvuje trestnosť verejného podnecovania na páchanie trestného činu terorizmu spôsobom obhajujúcim alebo ospravedlňujúcim trestný čin terorizmu so spôsobením nebezpečenstva jeho spáchania, poskytovanie know-how na výrobu zbraní a výbušnín, ako aj nebezpečných a škodlivých látok na účel spáchania trestného činu terorizmu, požiadanie iného o spáchanie trestného činu terorizmu alebo o účasť na ňom, pokusu alebo účasti na týchto formách okrem pokusu o verejné podnecovanie, čo je vyjadrené v skutkovej podstate ako trestnosť pokusu alebo účasti na poskytovaní know-how na výrobu zbraní alebo iných vecí a látok, na objednávke spáchania alebo účasti na trestnom čine terorizmu a trestnosť účasti na verejnom podnecovaní v zákone stanoveným spôsobom. Zahrnutie vývojového štádia pokusu do skutkovej podstaty je odôvodnené potrebou vytvoriť z neho tzv. podporný trestný čin zmysle čl.9 tohto dohovoru okrem verejného podnecovania na jeho spáchanie. Zakotvenie účasti na takomto trestnom čine je odôvodnené tým, že dohovor vyžaduje trestnosť riadenia, zosnovania, podpory a všeobecne účasti na týchto formách terorizmu, a to v zmysle čl.9 tohto dohovoru ako podporného trestného činu. Zahrnutie tejto všeobecnej formy trestnej činnosti do skutkových podstát by nebolo potrebné vzhľadom na samostatnosť trestnosti pokusu ako aj účastníctva ku všetkým trestným činom v Trestnom zákone, avšak čl.10 dohovoru požaduje zakotviť sankcie pre právnickú osobu za účasť na podporných trestných činoch. To znamená, že napr. ak osoba konajúca v rámci právnickej osoby sa zúčastní na účasti inej osoby v zmysle čl. 9 dohovoru na požiadaní ďalšej osoby, aby spáchala alebo sa zúčastnila trestného činu terorizmu, nebolo by ju možné postihnúť za účastníctvo na účastníctve na trestnom čine.

Nový odsek 4 nadväzuje na § 419 ods.2 písm. a) podpora terorizmu prostriedkami a d) objednávka páchateľov terorizmu, v sprísnení trestnej sadzby, ak sa podporovateľ alebo objednávateľ terorizmu dostane do pozície prispenia k spáchaniu alebo pokusu trestného činu terorizmu.

K bodu 186

Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 nie je dôsledne implementovaný v trestnom čine mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420, nakoľko súčasné znenie sa síce viaže na súvislosť s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, avšak nerieši prípady, ak orgán verejnej moci dá podnet, resp. dá výslovný alebo tichý súhlas na mučenia a in kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

K bodu 187

Implementuje sa budúci záväzok SR v čl. 2,4,6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý SR podpísala v septembri 2007.

K bodu 188 a 189

Legislatívno-technické úpravy a zavedenie osobitného kvalifikačného znaku – člen extrémistickej skupiny

K bodu 190

Doterajšie znenie § 424 ods. 2 sa nahrádza vzhľadom na budúce záväzky Slovenskej republiky postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8.augusta 1845 spáchaných proti skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto skupinu osôb alebo jednotlivca. Záväzok, ktorý Slovenská republika na seba preberie podpisom rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré má konečnú podobu zaslanú 19.júla 2007 Generálnym sekretárom Rady Výboru stálych predstaviteľov, jednoznačne rozširuje individuálny objekt trestnosti ospravedlňovania, popierania a vážneho zľahčovania genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Na druhej strane, nakoľko rámcové rozhodnutie to nevyžaduje, nebude trestné schvaľovanie, ktoré v konečnom dôsledku je však trestné v rámci postihu podľa trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Berlínska deklarácia prijatá 25.marca 2007 pri príležitosti 50. výročia založenia Európskych spoločenstiev uvádza: „Európska integrácia ukazuje, že sme sa učili bolestivým hodinám histórie poznačenej krvavými konfliktami“. Nejde teda už len o holokaust, ktorý nesmie byť schvaľovaný, popieraný a vážne spochybnený, ale o všetky genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny určené Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1945. Komisia EÚ bude organizovať verejné európske vyšetrovanie zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných totalitnými režimami. Spomenuté rámcové rozhodnutie predstavuje najnovší prístup Európskej únie, na ktorom sa zatiaľ zhodli všetky členské štáty Európskej únie a je už pripravené na podpis na rozdiel od Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, ktorý hoci bol otvorené na podpis už 28. januára 2003 a je platný od 1. marca 2006, ale účinný je len v šiestich štátoch Európskej únie a podpísaný ďalšími 13 členskými štátmi Európskej únie, avšak doteraz ho vôbec nepodpísali Taliansko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Česká republika, Maďarsko, Bulharsko a Slovenská republika. Dodatkový protokol na rozdiel od rámcového rozhodnutia stanovuje pri popieraní, vážnom zľahčovaní, schvaľovaní a ospravedlňovaní genocídy alebo zločinov proti ľudskosti určených všeobecnejšie - medzinárodným právom, na druhej strane na trestnosť popierania, vážneho zľahčovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy alebo zločinov proti ľudskosti je potrebné, aby boli vydané konečné a záväzné rozsudky Medzinárodného vojenského tribunálu alebo iných tribunálmi uznaných zmluvným štátom Dodatkového protokolu. Rozdiel oproti rámcovému rozhodnutiu je aj v tom, že v Dodatkovom protokole sa musí postihovať len uvádzanie do obehu a sprístupňovanie materiálov prostredníctvom počítačového systému, teda aj prostredníctvom súkromnej pošty, teda nejde o trestný čin spáchaný verejne na rozdiel od rámcového rozhodnutia, kde musí ísť o verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie. Oba uvedené záväzky sa realizujú zavedením nových ustanovení § 424a a znením § 130 ods.8 písmeno d) a e). Znenie § 422 ods.2 sa bude viazať na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ktorou je použitie pozmenených zástav.

K bodu 191

Zavádzajú sa nové skutkové podstaty viazané na definíciu v § 130 ods.8.

K bodom 192 až 195

Čl. 4 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov ustanovuje povinnosť zaviesť ako trestný čin aj neverejné podnecovanie na spáchanie závažného trestného činu určeného vnútroštátnym právom prostredníctvom počítačového systému voči jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody. Preto bolo potrebné vypustiť pri takomto vyhrážaní pojmový znak verejne a vložiť doň aj rodový pôvod a náboženstvo, ak je zámienkou pre ostatné dôvody, ako spôsob vyhrážania – spáchaním zločinu. Verejné podnecovanie na obmedzovanie práv a slobôd národa, národnosti, rasy alebo etnické skupiny a ich príslušníkov bude prísnejšie trestné ako doteraz, rovnako ako verejné vyhrážanie týmto príslušníkom. Ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby sa pripája osobitný motív, kde je obsiahnutý aj motív podnecovať násilie a nenávisť voči príslušníkom určiteľných podľa spomenutých dôvodov, tak ako to vyžaduje čl.4 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Zároveň sa sprísňuje trestnosť odseku 3.

K bodu 196

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania osôb určiteľných rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou alebo pre taký dôvod podľa § 424a Trestného zákona Ide o spoločné uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3,5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov a z článku 1 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného práva, ktoré zakotvia povinnosť členských štátov Európskej únie uznať, že osoby alebo skupiny osôb vymedzené rasovým, národnostným, rodovým, etnickým pôvodom ako aj náboženským, ak sa použije ako zámienka pre iné dôvody sú chránené trestným zákonom, ak niekto verejne podnecuje násilie alebo nenávisť voči nim tak ako to stanovuje čl.1 písm. a) a b) rámcového rozhodnutia v rámci výkladu podľa písmena f), pričom ide o navrhované ustanovenie § 424a ods. 1 písmeno a) Trestného zákona. Čl.5 Dodatkového protokolu vyžaduje trestnosť verejného hanobenia osôb alebo skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, čo sa uskutoční navrhovaným § 424a ods.1 písm. c) Trestného zákona.

Samostatné riešenie sa týkalo čl.6 Dodatkového protokolu a čl.1 ods.1 písm. c) a d) vo väzbe na písmeno e) a g) rámcového rozhodnutia. Dodatkový protokol požaduje trestnosť šírenia a sprístupňovania materiálov ospravedlňujúcich, schvaľujúcich, vážne uľahčujúcich a popierajúcich trestné činy zavedené medzinárodným právom, pričom ich páchatelia musia byť odsúdení konečným a záväzným spôsobom medzinárodným súdom, ktorého trestnú právomoc uznala zmluvná strana. Na rozdiel od Dodatkového protokolu, ku ktorému sa pri všetkých formách foriem trestnej súčinnosti voči páchateľom genocídy a zločinov proti ľudskosti vyžaduje ich právoplatné odsúdenie, a je možné voči nemu v tejto otázke dať úplnú výhradu, pri rámcovom rozhodnutí nie je možné dať vôbec výhradu a Slovenská republika v prípade jeho samotného podpisu preberie implementačnú povinnosť zbližovanie noriem trestného práva v tejto oblasti. Vyžaduje sa trestnosť verejného ospravedlňovania, aj v prípade, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, pri popieraní a vážnom zľahčovaní členský štát v čase prijatia môže urobiť vyhlásenie, že sa budú vzťahovať len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a zločiny proti mieru ktoré sa riešili právoplatnými rozsudkami vnútroštátneho alebo medzinárodného súdu, alebo len medzinárodného súdu. Navrhuje sa podať toto vyhlásenie na rozsudky medzinárodných súdov, čo je riešené v navrhovanom § 424a ods.1 písm. b) Trestného zákona. Konštrukcia skutkovej podstaty odkazom na ustanovenia príslušných článkov medzinárodných zmlúv a ich príloh nie je v rozpore so zásadou zákonnosti, nakoľko o všetkom, čo bolo vyhlásené Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti. Problém môže byť len Charta Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorá tvorí prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi uverejnenej pod č.164/1947 Zb., avšak táto príloha nebola uverejnená v Zbierke zákonov. Javí sa teda vhodné uverejniť Chartu Medzinárodného vojenského tribunálu v Zbierke zákonov, pretože v opačnom prípade je vážne riziko absencie trestnej zodpovednosti, ak sa nepreukáže vedomosť ospravedlňujúcej osoby o takto vymedzenom čine, nebude sa môcť uplatniť nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti všetkého, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov. Na rozdiel od Dodatkového protokolu sa ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie týka aj vojnových zločinov, ale vzťahuje sa len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vymedzené v Charte Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8.augusta 1945 a Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu. Na rozdiel od Dodatkového protokolu je tu úzky rozsah chránených osôb viazaný len na osoby alebo skupiny osôb podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá určiteľnosti, čo je riešené v navrhovanom § 424 ods.1 písm. b) Trestného zákona.

Je potrebné uplatniť spomenuté vyhlásenie pri podpise rámcového rozhodnutia, pretože je to jediná možnosť. Pokiaľ ide o Dodatkový protokol, dodatočný prvok sa musí vyhlásiť buď pri podpise Dodatkového protokolu alebo pri uložení ratifikačnej listine.

K bodom 197 a 198

Prechodné ustanovenia riešia otázku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe Trestného zákona z roku 1961 účinného do 31.12.2005 tak, že tresty uložené pred týmto dátumom majú za následok používanie Trestného zákona z roku 1961 pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a tresty uložené na základe toho istého zákona po 31.12.2005 majú za následok používanie Trestného zákona z roku 2005 pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň pri zásade tri krát a dosť, pri ktorej nebolo podľa Trestného zákona z roku 1961 možné odsúdeného vôbec podmienečne prepustiť, je podľa súčasných prechodných ustanovení možnosť ho prepustiť po ¾ výkonu trestu, ak nejde o doživotie. Zároveň, ak pri zásade tri krát a dosť je osoba odsúdená za zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, môže byť podľa Trestného zákona z roku 2005 podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody už po 2/3 výkonu trestu odňatia slobody, ak je odsúdená za obzvlášť závažný zločin, tak po ¾ výkonu trestu odňatia slobody. Trestný zákon z roku 1961 teda zvýhodňuje odsúdených za zločin podľa zásady tri krát a dosť oproti odsúdeným podľa Trestného zákona z roku 1961. Tí, ak boli odsúdení pred 31.decembrom 2005, môžu byť podľa súčasného riešenia prechodných ustanovení prepustení až po ¾ výkonu trestu odňatia slobody.

Prechodné ustanovenia sa navrhujú zrušiť, nakoľko navrhovanou zmenou § 2 sa zakotvuje princíp posudzovania podmienok pre podmienečné prepustenie podľa toho zákona, v čase účinnosti, ktoré bol trestný čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To znamená, že nikomu sa nezhorší právna možnosť byť podmienečne prepustený. Najprísnejší limit bude teda určovaný neskorším priaznivejším zákonom. Pri páchateľoch odsúdených na doživotie podľa zásady tri krát a dosť spáchaných v čase účinnosti Trestného zákona z roku 1961 tak budú pri treste odňatia slobody môcť byť prepustení po 25 rokoch a pri odsúdení podľa zásady tri krát a dosť za zločin po 2/3 výkonu trestu a odsúdení za obzvlášť závažný zločin po ¾ výkonu trestu. Odsúdení za zločin bez použitia zásady tri krát a dosť budú môcť byť prepustený po polovici výkonu trestu odňatia slobody a odsúdení za obzvlášť závažný zločin po 2/3 výkone trestu odňatia slobody. Takéto podmienky sú spravodlivé, pretože nečinia neodôvodnené rozdiely medzi odsúdenými na rovnakú dĺžku trestu.

Na premlčanie sa tiež aplikuje pravidlo v navrhovanom znení § 2 Trestného zákona. Na premlčacie doby sa teda bude používať pravidlo, že ich dĺžku bude určovať Trestný zákon, ktorý bol účinný v čase spáchania trestného činu, ak neskorší zákon nebude priaznivejší. Pri premlčaní výkonu trestu sa použije Trestný zákon účinný v čase spáchania trestného činu, ale premlčacia doba plynie od právoplatnosti rozsudku, čo môže byť v čase účinnosti novej lehoty, tá sa však použije len ak je priaznivejšia. Priaznivejšia premlčacia doba, ak sa stane účinná, spôsobuje zmenu stavu pôvodnej premlčacej doby, a jej dĺžka sa mení na dĺžku priaznivejšej premlčacej doby.

K bodu 199

Podľa starej úpravy platnej do roku 2005 sa trest vyhostenia ukladal na neurčito. Podľa novej úpravy na 15 rokov. Je preto potrebné vytvoriť fikciu posudzovania uloženého trestu a napriek rozšíreniu § 2.

K bodu 200

Navrhuje sa splnomocňujúce ustanovenie pre vyhlásenie úplného znenia Trestného zákona.

K bodom 201 a 202

Zo zoznamu implementovaných predpisov sa vypúšťa Európskym súdnym dvorom zrušené rámcové rozhodnutie Rady o ochrane životného prostredia. Zároveň sa dopĺňa príloha o dva ďalšie rámcové rozhodnutia, ktoré sa implementovali do Trestného zákona touto novelou Trestného zákona.

K Čl. II

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu je reálne predpokladať, že zákon nadobudne účinnosť najneskôr 1. júla 2008.
________________

Vyhlásenie predkladateľa

o bezrozpornosti

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky a jej legislatívnej rady s rozpormi s Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

Generálna prokuratúra SR:

K § 8 - cieľom pripomienky bolo odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy pričom, pri vymedzení všeobecného pojmu „trestný čin“ je potrebné vymedziť jeho dolnú hranicu, potrebnú na jeho odlíšenie od deliktu nepatrnej závažnosti. Kritériom by mala byť nepatrná závažnosť. Toto kritérium sa má vzťahovať na trestný čin ako taký a nie len na jeden jeho druh.

MS SR je presvedčenia, že návrh je z hľadiska formálneho aj obsahového jasný a zrozumiteľný a právne odôvodnený. Cieľom návrhu je odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, pričom pri vymedzení pojmu „trestný čin“ je potrebné vymedziť jeho dolnú hranicu, potrebnú na jeho odlíšenie od deliktu nepatrnej závažnosti.

K 10 ods. 2 - V nadväznosti na vyššie uvedené k § 8 navrhuje v § 10 vypustiť odsek 2 a označenie odseku 1.

MS SR je presvedčené o jasnosti návrhu a na potrebe zotrvať na formálním ponímaní trestného činu

K § 34 ods. 6 - cieľom pripomienky je navrhnúť nový odsek 6 rovnako aj poukázať na skutočnosť, že ustanovenie § 38 odsek 1 platnej právnej úpravy vyhovuje potrebám trestnoprávnej praxe a, že navrhovaný pojem „z iného dôvodu“ je neurčitý.

MS SR preformulovalo predmetné znenie návrhu a domnieva sa, že došlo k čiastočnej akceptácii pripomienky. V ostatnom však trvá na navrhnutom znení.

K § 39 ods. 4 - cieľom pripomienky je vyjadriť nesúhlas so zúžením možnosti uloženia trestu súdom v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu a navrhuje nové znenie § 39 odsek 4, rovnako je táto pripomienka opretá o tvrdenie, že je potrebné dať prokurátorovi a obvinenému možnosť dohodnúť sa aj na takej výške trestu, ktorú by mohol uložiť súd v konaní o obžalobe a v prípade, že by podľa súdu na to podmienky splnené neboli, tak by súd takúto dohodu neschválil. Je predsa jednoznačné, že prokurátor tresty neukladá, tieto môže uložiť len súd a dohodu prokurátora s obvineným vždy schvaľuje súd.

MS SR nesúhlasí s návrhom GP a je názoru, že zväčšenie rozpätia pri dohode o vine a treste hlbšie pod hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby nie je prijateľné, pretože pri trestných činoch uvedených v § 39 ods. 3 písm. a) je najnižšia sadzba 20 rokov, pretože ide o najzávažnejšie trestné činy. Zníženie rozpätia v návrhu MS SR je odôvodnené potrebou regulovať dohodovacie konanie prostredníctvom zákonných obmedzení, a to vzhľadom na skúsenosť s nízkymi trestami potvrdenými súdmi.

K § 83a - GP je názoru, že navrhované hmotnoprávne ustanovenia nie je možné relevantne posúdiť bez znalosti procesného postupu v súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb. Predkladateľ nezapracoval ani polovicu druhov sankcií, ktoré odporúčajú ním v odôvodnení citované medzinárodné dokumenty.

MS SR je presvedčené, že návrh v spornej časti realizuje medzinárodné záväzky SR, pričom neznalosť procesného postupu nie je z pohľadu záväzkov SR významná. Návrh neobsahuje opčné opatrenia („may“) z dôvodu, že ich zavedenie nie je z prípravného hľadiska zodpovednostného režimu právnických osôb realistické. Argumenty uvedené v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu majú z hľadiska jeho opodstatnenosti veľkú mieru presvedčivosti.

K §161 - nad rámec návrhu GP predložilo návrh vypustiť trestný čin neoprávneného experimentu na človeku a klonovanie ľudskej bytosti podľa § 161 Trestného zákon.

MS SR – nesúhlasí s nevyhnutnosťou vypustiť predmetné ustanovenie, vzhľadom na nedostatok argumentov a na jeho preventívne pôsobenie.

K § 377 - nad rámec návrhu GP predložilo návrh bez náhrady vypustiť trestný čin ohovárania podľa § 373 TZ a trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 TZ z dôvodu, že záujmy (objekty) chránené týmito ustanoveniami sú dostatočne chránené inými odvetviami právneho poriadku.

MS SR nesúhlasí s nevyhnutnosťou vypustiť predmetné ustanovenie, vzhľadom na nedostatok argumentov a na jeho preventívne pôsobenie.

K § 403 - nad rámec návrhu GP predložilo návrh vypustiť ustanovenie, pretože zmeny, ktoré sa v ozbrojených silách aktuálne uskutočnili, nevyžadujú ochranu trestným zákonom, ale postačujú opatrenia v personálnej oblasti.

MS SR nesúhlasí s nevyhnutnosťou vypustiť predmetné ustanovenie, vzhľadom na nedostatok argumentov.

Najvyšší súd SR:

K § 2 ods. 1 - NS SR nesúhlasí s predmetným ustanovením , pretože použitie slovného spojenia „zánik trestu sa ukladá a vykonáva“ je nelogické, lebo k zániku trestu dochádza uplynutím premlčacej doby podľa § 90 Tr. zák. (premlčanie výkonu trestu) – teda ex lege, a nie rozhodnutím súdu (zánik trestu sa neukladá ani nevykonáva). Otázku nerovného zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska možnosti podmienečného prepustenia treba riešiť len zmenou prechodného ustanovenia § 437 ods. 2 a 3 Tr. zák. a nie rozširovaním § 2 o časovej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je aj v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 59/2003 Zb. rozh. trest., (ktoré je okrem iného v súlade s nálezmi Ústavného súdu ČR III ÚS 444/01, IV ÚS 158/2000, ktoré vylučujú z posudzovania trestnosti činu otázky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody).

MS SR akceptovalo čiastočne pripomienku pokiaľ ide o termín trest, v súvislosti, s ktorým sa vykonáva (modifikácia § 2 návrhu) a pokiaľ ide o legislatívno-technickú výhradu ohľadom ukladania zániku trestu. Neakceptovaná ostatná časť pripomienky z dôvodu, že judikáty uvedené v pripomienke nevytvárajú prekážku prijatia návrhu.

K §5a - NS SR navrhol vypustiť ustanovenie z návrhu, a to najmä z týchto dôvodov: - uvedené ustanovenie zakotvuje z hľadiska osobnej pôsobnosti trestnosť taxatívne vymedzených trestných činov aj pre prípady, že ich spácha cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, v cudzine

- toto ustanovenie je exteritoriálne - presahuje jurisdikciu Slovenskej republiky - považuje na území SR za trestné aj také konanie cudzinca v cudzine, ktoré nie je trestné v štáte, kde takýmto spôsobom koná - ide o podobné ustanovenia ako je § 6 Tr. zák., kde je však aspoň v súlade s medzinárodným právom zakotvená podmienka obojstrannej trestnosti, zadržanie alebo zatknutie páchateľa na území SR bez toho, že by bol vydaný cudziemu štátu

- podľa nášho názoru pre trestnosť činu by preto mala byť splnená minimálne podmienka obojstrannej trestnosti pri konaní cudzinca v cudzine - preto v tejto súvislosti plne postačuje aj úprava trestnosti činu v rozsahu uvedenom v § 6 Tr. zák.

- navrhované ustanovenie § 5a sa úplne vymyká princípom územnej a osobnej pôsobnosti zákonov SR - zákony SR môžu upravovať len okruh spoločenských vzťahov, ktoré existujú na území SR alebo občanov SR, resp. osôb, ktoré tu majú trvalý pobyt (musí existovať vzťah zákonov SR k jej územiu alebo občanom, resp. osobám, ktoré tu trvale žijú)

MS SR - pripomienka neakceptovaná z dôvodu, že zásady univerzality a ochrany sú potrebné aj z dôvodu vstupu SR do Schengenského priestoru, pričom vypustenie týchto zásad z rekodifikácie v r. 2005 nebolo vôbec odôvodnené a argumenty o odlišnej súdne praxi (rovnako ako ďalšie) nie sú dôvodmi pre vylúčenie zásady ochrany a univerzality.

K § 8ods. 2 - NS SR je názoru , že doplnenie § 8 odsekom 2, ktorým chce návrh novely vylúčiť použitie vyššej trestnej sadzby skúmaním kategórie „nepatrného zvýšenia závažnosti trestného činu“ je nesystémové, lebo nejde o stanovenie základnej podmienky, ktorú obsahuje uvedené ustanovenie. Z materiálneho hľadiska je uvedený návrh v rozpore s ustanovením § 10 ods. 2, ktoré používa kategóriu nepatrnej závažnosti (resp. § 95 ods. 2 – malá závažnosť), ale to iba vo vzťahu k prečinom. Pre nesystémovosť a nelogickosť tohto ustanovenia ho navrhuje NS SR vypustiť.

MS SR nesúhlasí s pripomienkou z dôvodu systémovosti návrhu a z dôvodu potrebnosti materiálneho korektívu pre okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby práve vtedy, ak okolnosť podmieňujúcu zvýšenie trestnej sadzby spôsobí iba nepatrné zvýšenie trestnej sadzby.

K §33 písm. e) a f) - NS SR sa domnieva, že návrh nevyriešil zásadnú vec v tejto súvislosti, tzn. základ trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako možnosť ukladania sankcií vôbec .

MS SR neakceptuje argumenty NS SR z dôvodu potrebnosti plniť záväzky SR z hľadiska sankcionovania právnických osôb za trestné činy fyzických osôb čo do výsledku , nie do použitej formy. Prekážky v právnom poriadku SR v podobe zásady individuálnej zodpovednosti a zásady personality trestov nie je možné riešiť fikciami právnej zodpovednosti.

K § 41 ods. 1 - NS SR súhlasilo s vypustením asperačnej zásady spôsobom akým bola formulovaná v § 41 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska ústavnosti tohto riešenia, ale treba riešiť otázku rovnosti odsúdených vo všetkých prípadoch, ktoré v tejto súvislosti vyvstali, najmä preto, lebo ide o možnosť riešenia v zmysle pozitívnej retroaktivity. Túto skutočnosť by mali reflektovať nové prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré v návrhu chýbajú. Vo vzťahu k chýbajúcim záverečným a prechodným ustanoveniam je pripomienka zásadnou.

MS SR neakceptuje argumenty NS SR z dôvodu, že v prípade zásahu do už uložených trestov podľa asperačnej zásady by existovala možnosť znevýhodnenia osôb, ktorých si odpykali zvýšené tresty, ktoré by už nebolo možné skrátiť. Pozitívnu retroaktivitu by bolo nutné riešiť iba vtedy, ak by samotné konanie páchateľa bolo neskoršou úpravou označené ako beztrestné, príp. by bola významne znížená trestnosť činu.

Republiková únia zamestnávateľov

K § 250- RÚZ navrhuje vypustiť § 250 z návrhu, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži a požaduje ponechanie platného znenia tohto ustanovenia

MS SR neakceptovaná pripomienka z dôvodov uvedených i v dôvodovej správe návrhu, rovnako dodatočne navrhnuté znenie predložené RÚZ by sťažilo objasnenie predmetného skutku

K § 83a a 83b: RÚZ navrhuje vypustiť nové ustanovenia § 83a a § 83b, ktoré rozširujú ochranné opatrenia o zhabanie určenej peňažnej čiastky a zhabanie majetku, ktoré možno uložiť právnickej osobe. RÚZ navrhuje aj vypustenie navrhovaných písmen f) a g) v § 33, ktoré dopĺňajú taxatívny výpočet ochranných opatrení. Platná legislatíva podľa RÚZ umožňuje sankcionovať delikty právnických osôb prostredníctvom správneho práva. Navrhované znenie novely zhoršuje podnikateľské prostredie a zvyšuje možnosť zneužitia zákona na kriminalizáciu podnikania či nekalý konkurenčný boj. Návrh drakonizuje legislatívu týkajúcu sa podnikania.

MS SR čiastočne akceptovaná v zmysle úpravy návrhu v časti zníženia výšky pokút, koncepčne však je potrebné vychádzať z argumentov v dôvodovej správe V ostatných argumentoch je MS SR presvedčené, že návrh v spornej časti realizuje medzinárodné záväzky SR.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

K § 83a a 83b , ktoré žida AZZZ bez náhrady vypustiť, nakoľko predložený návrh smeruje k možnosti postihovania právnických osôb bez podmienky vykonania úplného a riadneho procesného postupu. AZZZ má za to, že uvedený návrh nie je v súlade s Ústavou SR.

MS SR - neakceptované a sčasti upravené čo sa týka zníženia pokút podľa vzoru Nemecka a Švédska, kde pokuty v zmysle navrhnutých limitov boli považované za primerané hodnotením GRECO. V ostatných argumentoch je MS SR presvedčené, že návrh v spornej časti realizuje medzinárodné záväzky SR, pričom neznalosť procesného postupu nie je z pohľadu záväzkov SR významná.
________________

Bratislava, 26. november 2007

Číslo: 5572/2007-120/57398

Príloha: 1/35 výtlačkov

Vážený pán predseda,

na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 Vám zasielam na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov po zapracovaní pripomienok sekretariátu Legislatívnej rady vlády SR a odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy spolu s doplnenou dôvodovou správou o teoretické východiská úpravy zodpovednosti právnických osôb.

Návrh zákona už bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR 20. novembra 2007; rokovanie bolo prerušené, pokračovanie v rokovaní je naplánované na 4. december 2007.

S pozdravom

Vážený pán

Štefan H a r a b i n
predseda
Legislatívnej rady vlády SR

B r a t i s l a v a
________________

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Číslo: 5572/2007-120/57398
Spoluvybavené číslo:
Základné číslo:
Referent: Mgr. Alexander Kunošik
Vec: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov - predloženie na rokovanie LRV SR_2

Videáty:
p. minister: JUDr. Štefan Harabin
p. štátna tajomníčka: JUDr. Anna Vitteková
p. generálny riaditeľ sekcie legislatívy: JUDr. Ján Bernát
p. predseda Komisie pre novelizáciu trest. kódexov: JUDr. Štefan Minárik
p. riaditeľ odboru legislatívy TPaV: JUDr. Marek Mihálik, PhD.

Na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007 sa navrhuje opätovne predložiť na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona už bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR 20. novembra 2007; rokovanie bolo prerušené, pokračovanie v rokovaní je naplánované na 4. december 2007. Návrh zákona sa predkladá v znení po zapracovaní pripomienok sekretariátu Legislatívnej rady vlády SR a odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy.

V prílohe je sprievodný list p. štátnej tajomníčky adresovaný predsedovi Legislatívnej rady vlády SR.